Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-13-2026.pdf
PDF · 108.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/13/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, M., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13Csp/127/2018-260 zo dňa 07. júna 2022, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy nad 522,15 eura s prísl.
V prevyšujúcej časti rozsudok mení tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 522,15 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 372,15 eura od 17.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 17 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta,
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 455 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 497, § 708 ods. 1, § 710, § 711 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 637,70 eura s príslušenstvom s poukazom na to, že takúto sumu plnil žalovanému resp. jeho splnomocnencovi na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý je neplatný. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca mal záväzok voči Tatra banke a.s., a že povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy voči spoločnosti Tatra banka, a.s. neplnil. Podľa oznámenia spoločnosti Tatra banka, a.s. zo dňa 14.11.2006 o postúpení pohľadávky a o ukončení zmluvného vzťahu, odoslaného žalobcovi dňa 15.11.2006, bola pritom jej peňažná pohľadávka voči žalobcovi vo výške 16.537,07 SKK s príslušenstvom, ktorá vznikla zo zmluvy č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalovanému). Podľa názoru súdu prvej inštancie tak žalovaný mal právo na plnenie z uvedenej pohľadávky, ktorá mu bola postúpená. Dospel k záveru, že zo skutočností uvedených žalobcom a ani žiadnych iných zistení v tomto konaní nevyplýva, že by plnenia z povoleného prečerpania, ktoré žalobcovi predtým poskytla Tatra banka, a.s. (teda poskytnuté peňažné prostriedky) žalobca už vrátil (prípadne aj s príslušenstvom - úrokmi), a teda že by už pred plnením, ktorého vrátenia sa od žalovaného domáha, plnil túto pohľadávku (či už pôvodnému veriteľovi spoločnosti Tatra banka, a.s., alebo žalovanému) nad rámec toho čo by podľa uvedenej zmluvy o bežnom účte s povoleným prečerpaním plniť mal (vrátane eventuálneho príslušenstva - najmä úrokov). Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na to, že plnil (eventuálne) už premlčaný dlh, tak súd prvej inštancie poukázal na to, že premlčaním, dlh priamo nezaniká, a oslabuje sa iba jeho súdna vymáhateľnosť, a teda ak ho dlžník dobrovoľne (mimo exekúcie) plnil, veriteľ sa tým neobohatil.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal odvolací súd, aby odvolaniu vyhovel v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie na jednej strane uvádza, že žaloba bola podaná všeobecne a dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Na druhej strane však sám deklaroval, že z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 637,70 eura, ktorú žalobca zaplatil v súvislosti so zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX pod. variabilným symbolom 430.187. Žalobca už vo svojom prvom odvolaní uviedol, že mu bol poskytnutý kontokorentný úver od spoločnosti Tatra banka, a.s. vo výške 8.000 Sk. Nebol mu teda poskytnutý žiadny úver vo výške 20.000 Sk, ako to predložil žalovaný na podvodnom papieri. Žalovanému taktiež nebolo doručené žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky a o ukončení zmluvného vzťahu zo 14.11.2006. Žalobca taktiež už v prvotnom odvolaní poukázal na to, že poskytnutý úver vo výške 8.000 Sk je bezúročný a bez poplatkov, tak veriteľ nemal žiadne právo na úroky a iné poplatky, čím sa však súd prvej inštancie absolútne nezaoberal. Žalobca na pojednávaní dňa 07.06.2022 zopakoval námietku hmotnoprávneho nároku žalovaného, uvedenú počas celého súdneho konania a aj v prvotnom odvolaní. Žalovaný totiž nepredložil kompletnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohami. Prvoinštančný súd taktiež odignoroval pokyn odvolacieho súdu, aby súd správne určil premlčaciu dobu na podanie žaloby žalobcom. Prvoinštančný súd taktiež nesprávne zamietol rozšírenie žaloby žalobcom o náhradu škody. Žalobca si taktiež uplatňuje náhradu škody odvolacieho konania. Má taktiež zato, že súd prvej inštancie nemal žalovanému priznať trovy konania v rozsahu 100 % a mal aplikovať § 257 C.s.p., keďže priznaním týchto trov by zaťažil žalobcu
- spotrebiteľa len z dôvodu, že nie je advokát. Žalobca si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vysvetleniu požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia. Okrem toho boli aj samotné plnenia žalobcu premlčané. Rovnako nezmyselný je aj návrh žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca opakovane vo viacerých konaniach zneužíva svoj spotrebiteľský status a požaduje od žalobcu vyfabulované čiastky len z toho titulu, že je spotrebiteľ. Ako novotu možno vnímať žalobcov návrh na uplatnenie § 257 C.s.p.. Žalobca tento postup v konaní nenavrhoval, a už vôbec nepreukazoval dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za úplne bezpredmetné, nakoľko žalovaný nepreukázal, že je majiteľom pohľadávky pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s.. Taktiež zotrváva na názore uvedenom v odvolaní o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. v súvislosti s nepriznaním trov konania žalovanému.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
8. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa ustanovenia § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
10. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 druhá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Podľa Čl. 16 ods. 3 Základné princípy C.s.p., v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
13. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 C.s.p., súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 20.11.2002 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Tatra banka, a.s., zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol okrem iných služieb poskytnutý aj úver formou povoleného prečerpania (č.l. 139 súdneho spisu). Zmluvou o poskytnutí kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2022 sa veriteľ Tatra banka, a.s. ako právny predchodca žalovaného zaviazal na základe žiadosti dlžníka poskytnúť dlžníkovi (žalobcovi) úver vo výške 8.000 Sk a dlžník (žalobca) sa zaviazal splatiť poskytnutý úver, platiť úroky a poplatky, ako aj ďalšie platby spojené s úverom vyplývajúce zo Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. (č.l. 147 súdneho spisu).
15. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom bola dňa 14.11.2006 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalovaného postúpená pohľadávka zo Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 21.05.2022 (č.l. 140 súdneho spisu). Postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Tatra banka, a.s. na žalovaného bolo žalobcovi oznamované podaním zo dňa 14.11.2006, ktoré Tatra banka, a.s. ako postupca zaslala dňa 15.11.2006 poštovou prepravou na adresu uvádzanú žalobcom v zmluvnej dokumentácii s postupcom (č.l. 148 súdneho spisu).
16. Právnym následkom uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok je prevod pohľadávky, vrátane všetkých práv s ňou spojených. Žalovaný je teda nositeľom pohľadávky, na základe ktorej žalobca následne plnil sumu 637,70 eura, ktorá vznikla zo Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 21.05.2022.
17. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na jeden zo základných princípov C.s.p., a to zákaz reformatio in peius. Jeho podstata spočíva v tom, že strana sporu, ktorá využila opravný prostriedok, sa nemôže v dôsledku rozhodnutia súdu o ňom dostať do horšieho postavenia, než bolo to, ktoré jej priznávalo rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom. Princíp zákazu zmeny k horšiemu neplatí len v konaní o opravnom prostriedku, ale aj v konaní, ktoré po ňom (potenciálne) nasleduje. Práve z uvedeného dôvodu odvolací sú zotrval na svojom právnom závere týkajúcom sa legitimácie žalovaného vyjadrenom v rozsudku č.k. 2CoCsp/46/2022-300 zo dňa 23.11.2023, ktorý bol zrušený uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoS/4/2026 zo dňa 28.04.2026, v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2025 z 11.03.2026.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol oprávnený prijímať platby zo strany žalobcu, pristúpil odvolací súd k preskúmaniu, či na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Je ďalej zrejmé, že žalobca už v predchádzajúcom štádiu konania argumentoval tým, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s ohľadom na to, že v uzatvorenej zmluve o úvere chýba ročná percentuálna miera nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 20.11.2002) a zároveň, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa nemôže od žalobcu - spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 20.11.2002).
19. K tejto právnej argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak výbere toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami.
20. Revolvingový úver, ktorý právny predchodca žalovaného v predmetnej veci poskytol žalobcovi, je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok môžu byť zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.
21. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 95/2010).
22. Keďže predmetná právna vec sa týka tohto typu úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu v zmysle tom, že pre neuvedenie RPMN je takto poskytnutý úver podľa § 4 citovaného zákona bez úrokov a bez poplatkov.
23. Oboznámením sa s obsahom zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, odvolací súd poukazuje na chýbajúce obligatórne náležitosti, o výške požadovaných úrokov, prípadne iných poplatkov podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., čoho dôsledkom je to, že veriteľ a teda žalovaný nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
24. Žalovanému vznikol iba nárok na vrátenie reálne čerpaných peňažných prostriedkov žalobcom z úverového rámca, tzn. vrátenie sumy 265,55 eura (8.000 Sk). Žalobca z titulu existujúceho úverového vzťahu zaplatil žalovanému celkovom sumu 637,70 eura. Z uvedeného dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného sumu vo výške 372,15 eura, ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu.
25. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže zročnosť nároku z bezdôvodného obohatenia nie je určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, ani nevyplýva z dohody účastníkov, potom je dlžník podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
26. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z takto poskytnutého úveru listinou zo dňa 13.05.2018 označenou ako „Výzva na vrátenie peňazí“, v ktorej identifikoval variabilný symbol úverovej zmluvy 430.187 ako aj sumu zaplatenú na daný úver (24 súdneho spisu). Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 15.05.2018. Od nasledujúceho dňa bol teda žalovaný povinný žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vrátiť. Keďže sa tak nestalo, od 17.05.2018 sa dostal do omeškania. Žalobcovi tak patrí aj úrok z omeškania v rozsahu 5 % ročne z istiny 372,15 eura od 17.05.2018 do zaplatenia, tak ako to určuje §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
27. Pokiaľ žalovaný namietal, že tieto čerpané finančné prostriedky boli plnené žalobcovi titulom právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý doteraz nebol zrušený, je potrebné uviesť, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porovnaj „nulitný rozhodcovský rozsudok“ nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012, obdobne tiež uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2012.
28. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenej námietke premlčania súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné počítať odo dňa zaplatenia poslednej úhrady žalovanému v súvislosti s plnením poskytnutého úveru, keď žalobca mal k dispozícii (poznal) všetky skutkové okolnosti o svojom plnení. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil a už v predchádzajúcom štádiu konania poukázal na to, že žalobca preukázal, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel v priebehu roka 2018 po oboznámení sa s obsahom príslušného exekučného spisu. Bolo zdôraznené, že pre začiatok plynutia premlčacej doby sa vyžaduje skutočná preukázateľná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade nastalo dňa 19.04.2018, žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 27.06.2018, a preto bola podaná v rámci plynutia a zákonom určenej premlčacej doby (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).
29. Analogická aplikácia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 OZ) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 268/2021).
30. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 29/2021). Najvyšší súd SR v spomínanej právnej veci uzavrel, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti, je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď sa jeho právo stalo nárokom (actionata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr.
31. Uvedené závery dovolacieho súdu boli plne súladné s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19. „Podstatou prvej položenej prejudiciálnej otázky bolo určiť, či sa má zásada efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm zaplatených neoprávnene na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice 208/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu“. Súdny dvor v tejto súvislosti vyslovil názor, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere, na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice 208/48 sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.
32. Vychádzať preto treba z reálneho momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že k tomuto okamihu došlo 19.04.2018 a s ohľadom na čas podania žalobného návrh na príslušnom súde
prvej inštancie je potrebné konštatovať, že žalovaným vznesená námietka premlčania v danej veci tak opodstatnená nie je.
33. V prejednávanej veci je predmetom konania aj nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
34. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu k uplatnenému nároku mal žalobca v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 372,15 eura s prísl. a takto bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.
35. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, ako aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ vstúpil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším porušovateľom spotrebiteľských práv. Odvolací súd je toho názoru, že finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a odvolací súd túto sumu určil na základe vlastnej úvahy, keď zohľadnil čiastočný úspech žalobcu v danom konaní a všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby v prejednávanej právnej veci.
36. Dôvod nepripustenia zmeny žaloby podľa § 143 ods. 1 C.s.p. sa opiera o hospodárnosť konania, ktorý sa prejavuje jednak v tom, že pokiaľ výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť dostatočným predpokladom aj pre konanie o zmenenej žalobe (posúdenie vždy závisí od konkrétneho prípadu), bolo by nehospodárne nútiť žalobcu uplatňovať si iný nárok, vyšší nárok alebo nárok na základe ďalších relevantných skutočností v novom konaní. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť.
37. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie procesne nepochybil, pokiaľ nepripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 07.09.2020, keď aplikoval ust. § 143 ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní si totiž žalobca uplatnil voči žalovanému rozšírený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe nových skutkových tvrdení a pripustenie zmeny žaloby v zmysle tohto podania žalobcu by vyžadovalo doplnenie skutkových okolností, ako aj danie ďalšieho priestoru na vyjadrenie žalovanému.
38. Keďže súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil aplikujúc ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 522,15 eura (372,15 eura + 150 eur) s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 372,15 eura od 17.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 C.s.p..
39. O trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 453 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z výsledku konania vyplýva, že v rámci prvoinštančného a odvolacieho konania predstavoval úspech žalobcu, čo do nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia 58,4 % a úspech žalovaného 41,6 %. Žalobca bol teda čiastočne úspešný, a to v rozsahu (zaokrúhlene) 17 %. Čo sa týka nároku na primerané finančné zadosťučinenie, žalobca bol čo do nároku úspešný, pričom samotná výška priznaného zadosťučinenia
bola na úvahe súdu. Preto možno uzavrieť, že čo do nároku na primerané finančné zadosťučinenie má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol rovnako plne úspešný, čo sa týka dovolacieho konania.
40. Žalobca v podanom odvolaní navrhoval v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., a to v prípade ak by súd priznal náhradu trov konania žalovanému. V prejednávanom prípade to však bol žalobca, kto bol úspešnejší a komu bola náhrada trov konania priznaná, a preto je daná námietka nedôvodná.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).