Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-70-2026.pdf
PDF · 164.07 KB
Case nature
Subarea
21CoP/70/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ X. X., narodený XX.XX.XXXX, 2/ I., narodený XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, obe deti zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., deti rodičov - matky: L. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., t.č. bytom G. 4, XXX XX S. a otca: Z. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 11P/75/2026-56 zo dňa 25. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. s výnimkou doby trvania neodkladného opatrenia.
II. Mení uznesenie vo výroku II. v časti doby trvania neodkladného opatrenia tak, že neodkladné opatrenie bude trvať po dobu 6 mesiacov od prvého asistovaného stretnutia otca s maloletými deťmi.
III. Zrušuje uznesenie vo výroku VI.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2026 matka žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne obmedzil styk otca s maloletými na každý párny víkend od soboty od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod.; uloženia povinnosti otcovi zdržať sa akéhokoľvek verbálneho napádania, očierňovania a šírenia nepravdivých tvrdení o nej pred maloletými deťmi, štátnymi orgánmi, školskými zariadeniami či tretími osobami; uloženia povinnosti otcovi zdržať sa jej kontaktovania inak ako vo veciach realizácie styku s maloletými deťmi, a to výlučne písomnou formou prostredníctvom aplikácie Viber a rozhodnutia, že otec nie je oprávnený rozhodovať o podstatných otázkach pri výkone výchovy a starostlivosti o maloletých. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 11P/75/2026.
2. Návrhom doručeným súdu dňa 15.06.2026 otec žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11P/28/2026 zveril maloletých do jeho osobnej starostlivosti. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 11P/79/2026.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd spája konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: 11P/75/2026 a sp. zn.: 11P/79/2026 na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod spisovou značkou 11P/75/2026.
II. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Súd dočasne upravuje styk otca s maloletým I. X., nar. XX.XX.XXXX a maloletým X. X., nar. XX.XX.XXXX tak, že styk určený výrokom IV, V a VI rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn.: 11P/13/2025-233 zo dňa 31.10.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2025 sa počnúc dňom vykonateľnosti tohto výroku uznesenia až do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.: 11P/28/2026 nebude realizovať.
Na čas do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.: 11P/28/2026 je otec oprávnený stýkať sa s maloletým I. a maloletým X. počas dvoch pracovných dní každého kalendárneho týždňa v roku, v rozsahu nanajvýš 2 (dvoch) hodín pripadajúcich na jeden termín styku, a to výlučne v priestoroch Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. v prítomnosti a podľa pokynov osoby poverenej úradom a v neprítomnosti matky. Konkrétny termín styku určí vždy osoba poverená úradom a to podľa objektívnych možností úradu a jeho úradných hodín.
Matka je povinná maloletého I. a maloletého X. pred začatím styku odovzdať v priestoroch Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. poverenej osobe a po ukončení styku ich od tejto poverenej osoby prevziať.
Obaja rodičia sú povinní Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. vopred písomne elektronickou formou komunikácie informovať o objektívnych vážnych prekážkach, ktoré by bránili realizácii styku, a to bezodkladne potom, čo sa o takejto prekážke každý z rodičov dozvie.
III. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 02.06.2026 zamieta.
IV. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 15.06.2026 zamieta.
V. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S. za kolízneho opatrovníka pre maloletého I. X., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX, a to na ich zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.: 11P/75/2026.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
4. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 25 ods. 3, § 26, § 31 ods. 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, 2, § 52, § 57, § 58 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 166 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2 prvá veta, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhy rodičov sa týkajú tých istých účastníkov, predmetom oboch konaní je rodinnoprávna vec súvisiaca so starostlivosťou o maloletých, a to dočasná úprava styku, či dočasná zmena výchovného prostredia, ktoré skutkovo spolu súvisia, preto v záujme hospodárnosti konania rozhodol spojení konaní. Dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi. Vykonaným šetrením v rodine bolo preukázané, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva extrémne vysoká miera konfliktu, ktorá vyústila do závažného lojalitného konfliktu u detí, prejavujúceho sa psychickou tenziou, emočnou nestabilitou, čo sa odráža na ich zdravom vývoji. Doterajší model širokého a neasistovaného styku otca s deťmi podľa predchádzajúceho rozsudku zjavne zlyháva, eskaluje napätie a zaťahuje maloletých do sporov dospelých, preto je nevyhnutné, aby bezodkladne zasiahol do rozsahu a formy práv otca. Toho času zvolil menej invazívne, no prísne kontrolované obmedzenie. Vzhľadom na zistené skutočnosti dočasne pozastavil doterajší styk otca s maloletými a určil ho v rozsahu dvoch dní v kalendárnom týždni v čase nanajvýš dvoch hodín pripadajúcich na jeden termín, avšak výlučne v chránenom prostredí Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR S., pod dohľadom a podľa pokynov poverenej osoby a za úplného vylúčenia prítomnosti matky. Týmto opatrením eliminoval akýkoľvek priamy fyzický a verbálny kontakt medzi rodičmi pri odovzdávaní detí, čím zamedzil porušovaniu prebiehajúceho zákazu priblíženia a ochránil maloletých pred akútnym stresom z konfliktov. Vzhľadom na potrebu
minimalizovať riziko marenia styku pod zámienkou akýchkoľvek obštrukcií zároveň uložil obom rodičom povinnosť vopred a bezodkladne elektronicky informovať priamo Referát poradensko-psychologických služieb o akýchkoľvek objektívnych vážnych prekážkach, čím sa posudzovanie opodstatnenosti zrušenia stretnutí presúva do kompetencie nezávislého štátneho orgánu. Rovnako bude úlohou štátneho orgánu koordinovať stretnutia otca s maloletými podľa možností referátu a jeho úradných hodín. Chránené prostredie a dohľad budú súčasne garanciou toho, že otec už nebude môcť na svojich maloletých synov naďalej negatívne vplývať tak, ako to bolo pri jeho styku s maloletými doposiaľ. Súčasne bude ich citová väzba zachovaná, otec tiež bude dostatočne pozitívne a odborne motivovaný zmeniť svoje správanie, pričom bez zmeny v jeho správaní podľa názoru súdu je možné, že takéto oklieštená úprava jeho styku s maloletými sa premietne aj do rozhodnutia súdu vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, nakoľko jej požiadavky na ochranu vlastnej osobnosti nespadajú pod kauzálnu príslušnosť mimosporového konania o starostlivosti súdu o maloletých, pričom duplicitne požadovaný zákaz kontaktovania je už súčasťou uloženej povinnosti civilným neodkladným opatrením. Ďalej uviedol, že k tak závažnému zásahu, akým je obmedzenie práva otca na zastupovanie detí, nebolo v tomto konaní z časových dôvodov vykonané dostatočné dokazovanie, pričom pri rozhodovaní vo veci samej zváži doplnenie dokazovania aj k tejto skutočnosti, a to najmä prípadným výsluchom svedkov s cieľom zistiť, či otec svoje práva vyplývajúce mu zo zákona realizuje riadnym spôsobom alebo je tento výkon jeho práv vo vzťahu k tretím osobám výkonom šikanóznym.
6. Po posúdení návrhu otca dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na vyhovenie tomuto návrhu, preto ho v celom rozsahu zamietol. Vykonaným šetrením zistil, že tvrdenia otca zostali v konaní osamotené a neboli žiadnym spôsobom objektivizované. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dochádza k radikálnej zmene výchovného prostredia a odobratiu detí z osobnej starostlivosti matky, predstavuje mimoriadne závažný zásah do rodinnoprávnych pomerov, ktorý je opodstatnený len v prípade reálneho, preukázaného a akútneho ohrozenia maloletých, kedy záujem dieťaťa nie je možné ochrániť inak. V záujme maloletých je v súčasnosti pokračovanie v uložených výchovných opatreniach a stabilizácia pomerov v doterajšom výchovnom prostredí prostredníctvom odborného poradensko- psychologického procesu na ÚPSVaR, nie ich náhle odňatie matke a zverenie otcovi. Keďže otec neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naliehavosť ani dôvodnosť ním navrhovaného opatrenia, jeho návrh ako neopodstatnený zamietol.
7. S poukázaním na právnu úpravu ustanovil maloletým samostatným výrokom kolízneho opatrovníka.
8. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania
9. Proti výroku II. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nej vady konania, nevykonania navrhnutých dôkazov, nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia, nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol naplnené v arbitrárnosti, nepresvedčivosti a teda nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodujúce skutkové zistenia na výpovedi mal. I., s ktorej aspoň podstatným obsahom neboli účastníci konania oboznámení, čím bola odňatá možnosť akejkoľvek procesnej obrany a uplatnenia jeho práv. Poukázal tiež na to, že vo vedených konaniach vo veciach maloletých opakovane namietal nestrannosť kolíznej opatrovníčky, pričom súd svoje skutkové závery založil na správach kolíznej opatrovníčky. Inú vadu konania vzhliadol naplnenú tým, že súd v rozpore s vyšetrovacou zásadou nezistil skutočný stav veci, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie toho, či sú splnené podmienky stanovené zákonom. Súd prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia len uzavrel, že aktuálny stav je výsledkom správania sa otca, čo však nemá oporu vo vykonanom šetrení. Namietal, že súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťami svedčiacimi v jeho prospech, ktoré uviedol v návrhu. Konanie je podľa otca zaťažené touto vadou aj z dôvodu, že súd vôbec nevychádzal zo zisteného skutkového stavu pri koncipovaní samotného výroku II. uznesenia, ktorý mu priznáva oprávnenie stýkať sa s maloletými v rozsahu nanajvýš dvoch hodín. Uvedené znamená, že výrok určuje výlučne hornú hranicu, zatiaľ čo dolná hranica je nula, preto mu takto formulovaný výrok negarantuje absolútne žiadne minimum styku. Či sa styk vôbec uskutoční, v akom rozsahu a kedy, nezávisí od súdneho rozhodnutia, ale od objektívnych možností a úradných hodín správneho orgánu, teda od okolností, ktoré nemôže ovplyvniť. Rovnako súd žiadnym spôsobom nezisťoval aké sú
reálne personálne a kapacitné možnosti referátu a k tomu pristupuje praktická kolízia, ktorou sa súd vôbec nezaoberal, a to, že styk sa má realizovať v čase, ktorý sa u maloletého prekrýva so školským vyučovaním a mimoškolskými aktivitami. Neurčitosť výroku má aj priamy dôsledok v rovine výkonu rozhodnutia, pretože povinnosť matky je viazaná na termín, ktorý určí tretí subjekt a ktorý nemusí byť nikdy určený. V prípade nerealizácie styku tak nemá k dispozícii efektívny prostriedok súdneho výkonu rozhodnutia.
9.1. Nevykonanie navrhnutých dôkazov vzhliadol naplnené v tom, že na pojednávaniach vo veci samej opakovane navrhoval, aby súd priamo zistil názor maloletého postupom podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku, prípadne podľa znalkyne. Tento návrh bol kľúčový práve z dôvodu, že opakovane namietal nestrannosť kolíznej opatrovníčky, avšak súd dôkaz nevykonal a ani sa s absenciou je vykonania nijako nevysporiadal. Uviedol, že si je vedomý, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa riadne a rozsiahle dokazovanie nevykonáva, ale ak súd považoval obsah rozhovorov s maloletými za rozhodujúci, bolo jeho procesnou povinnosťou vysporiadať sa s jeho námietkami proti spôsobu ich zabezpečenia. V rámci spojeného konania tiež predložil konkrétne vecné dôkazy - USB nosič s viedozáznamom a zvukový záznam dokumentujúci nočné ťažkosti s dýchaním mal. X., s čím sa súd nijako nevysporiadal a v rozhodnutí ich úplne opomenul.
10. Nesprávne skutkové zistenia vzhliadol naplnené v tom, že súd buď zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyplynuli alebo neboli prednesené a nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Má za to, že skutkové zistenia súdu trpia zjavnými logickými rozpormi, keďže z predložených tvrdení a dôkazov vyplýva, že k eskalácii konfliktu aktívne prispieva aj matka. Súd prvej inštancie nielenže nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, ale ani neprihliadal na všetko, čo za konania vyšlo najavo.
11. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol naplnené tým, že súd aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona bez ich zaradenia do kontextu s inými, účinnosť podmieňujúcimi ustanoveniami. Osobitne poukázal na čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Nesprávne, resp. neúplné zistenie skutočného stavu veci vzhliadol naplnené tým, že súd rezignoval na svoju základnú procesnú povinnosť a skutočný stav zistil neúplne a jednostranne. Namietal nevyhodnotenie podstatnej skutočnosti, a to odmietnutie matky podrobiť sa dychovej skúške na ktorú bola vyzvaná policajtom a rovnako sa nezaoberal ani obsahom USB nosiča.
12. Záverom poukázal na nové skutočnosti, a to, že v súlade s pôvodnou právnou úpravou mal zabezpečené a uhradené pobyty počas letných prázdnin 2026, ktoré im však boli znemožnené, čo len potvrdzuje neprimeranosť zásahu súdu. Uviedol, že sa riadne zúčastňuje odborného poradenského procesu na RPPS uloženého uznesením sp. zn. 11P/53/2026 a od doručenia uznesenia sa zdržiava akejkoľvek komunikácie s matkou nad rámec nevyhnutných organizačných záležitostí. K trestnej veci dodal, že sa k skutku sám a bez vyzvania priznal a spôsobenú škodu matke nahradil a zabezpečil jej na vlastné náklady aj opravu vozidla. Uvedené preukazuje, že má skutočný záujem na zmiernení rodičovského konfliktu, riadnom a pokojnom výkone svojich rodičovských práv a povinností. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak by tomuto návrhu nebolo vyhovené, alternatívne navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Matka sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že konanie otca dlhodobo vníma ako konfliktné, nátlakové a zamerané najmä na diskreditáciu jej osoby, či už pred súdom alebo pred inými inštitúciami, ale aj pred deťmi. V tomto prípade ide o prejav agresivity a domnieva sa, že motorové vozidlo je jej zosobnením, nakoľko v krátkom časovom odstupe tento skutok spáchal dvakrát po sebe. Vzhľadom k tomu, že išlo o úmyselné poškodenie, nie je možné vylúčiť, že išlo o prostriedok priamo proti nej. V tomto prípade je viac než nutné posudzovať skutok v širšom kontexte vzťahovej dynamiky medzi bývalými manželmi, nie iba z pohľadu spôsobenej výšky majetkovej škody. Takéto konanie v žiadnom prípade nemožno bagatelizovať. Obsah odvolania vníma ako ospravedlňovanie násilného správania bývalého manžela. Poukázala a predložila aj správu z aplikácie Viber, kde mal za potrebu spomenúť „tragickú udalosť v A. s tým, že má pochopiť, prečo trvá na dodržiavaní zákazu priblíženia a že od neho mu nikdy žiadne nebezpečenstvo nehrozilo a ani hroziť nebude. Z toho, že jeho správanie je
naozaj nevyspytateľné svedčí aj skutočnosť o poškodení pneumatík a vníma to tak, že táto správa je len jedna z ďalších na udržiavanie hrôzy a teroru. Poukázala tiež na správu otca zo dňa 16.07.2026 zaslanej pracovníčke RPPS, že sa rozhodol daného styku nezúčastňovať. Následne dňa 30.07.2026 sa už otec rozhodol, že sa styku zúčastňovať chce a opísala priebeh styku. Nasledujúceho styku sa mal. I. už zúčastniť nechcel a tento sa ani nekonal pre neospravedlnenú neprítomnosť otca a tiež z ďalších objektívnych dôvodov. Zo správania otca jednoznačne vyplýva, že otec nemá reálny záujem o kontakt s deťmi. Aktuálna situácia je taká, že dňa 30.06., 22.07. - 26.07. k nej bola vyslaná policajná hliadka na podnet otca. Navrhla odvolanie otca odmietnuť ako nedôvodné a napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
14. Kolízny opatrovník sa vyjadril a s odvolaním otca v časti, v ktorej žiada zamietnutie návrhu matky a obnovenie pôvodného rozsahu styku, nestotožňuje. Napadnuté rozhodnutie nevychádza iba z tvrdení matky. Súd vychádzal z vyjadrení oboch rodičov, správ orgánu, zistení školy, podkladov Policajného zboru, Referátu poradensko-psychologických služieb, vyjadrení maloletých detí a ďalších dostupných podkladov. Súd sa zaoberal aj tvrdeniami otca o požívaní alkoholu matkou, zanedbávaní zdravotnej starostlivosti, marení styku a problémoch pri odovzdávaní maloletých detí. Uvedené tvrdenia však vykonanými prevereniami neboli objektivizované v rozsahu, ktorý by preukazoval bezprostredné ohrozenie maloletých detí zo strany matky. Zistenia orgánu naopak dlhodobo poukazujú na vysokú intenzitu rodičovského konfliktu a jeho nepriaznivý vplyv na psychické prežívanie maloletých detí. U maloletého I. boli v školskom prostredí pozorované tiky, nepokoj, nesústredenosť a stupňujúce sa problémy v správaní. Z vyjadrení maloletého X. zároveň vyplynuli skutočnosti nasvedčujúce jeho zaťaženiu konfliktom lojality. Skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení neboli vykonané všetky otcom navrhované dôkazy samo osebe neznamená, že rozhodujúce okolnosti neboli dostatočne osvedčené. Naďalej zastáva názor, že vzhľadom na dlhodobý a intenzívny rodičovský konflikt, psychickú záťaž maloletých detí, problémy maloletého I. v školskom prostredí a jeho aktuálne výrazne odmietavý postoj ku kontaktu s otcom nie je v súčasnosti v záujme maloletých detí obnoviť pôvodný rozsah styku. Pri hodnotení odvolania otca je potrebné prihliadnuť aj na jeho nejednoznačný postoj k realizácii kontaktu v odbornom prostredí, keď túto možnosť najskôr odmietol a následne požiadal o jej realizáciu. Zároveň je potrebné zohľadniť obsah jeho komunikácie, ktorá je naďalej výrazne zameraná na obviňovanie matky a len v obmedzenej miere obsahuje reflexiu vlastného podielu na pretrvávaní rodičovského konfliktu. Významný je tiež rozpor medzi deklarovaným záujmom otca presvedčiť sa o stave maloletých detí a jeho pôvodným odmietnutím využiť súdom upravenú možnosť osobného kontaktu v RPPS. Namiesto toho opakovane žiadal preverovanie detí prostredníctvom policajných hliadok, pričom ani pri jednom preverení nebolo zistené ich ohrozenie ani protiprávne konanie. Pri celkovom hodnotení správania otca je potrebné prihliadnuť aj na opakované vyslovovanie závažných podozrení voči matke, v minulosti týkajúcich sa užívania omamných alebo psychotropných látok a aktuálne požívania alkoholu, bez ich následného objektívneho potvrdenia. Takýto spôsob konania zvyšuje tlak na matku, prehlbuje rodičovský konflikt a môže ďalej zaťažovať maloleté deti. Realizácia kontaktu v odbornom prostredí za prítomnosti odborného pracovníka nemá sankčný charakter. Jej účelom je ochrana psychickej pohody maloletých detí, odborné posúdenie ich potrieb a vytvorenie podmienok na bezpečné a postupné nastavenie ďalšieho kontaktu s otcom. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň navrhol, aby sa pri ďalšom postupe prihliadalo na aktuálny psychický stav každého z maloletých detí, výsledky odbornej práce RPPS a potrebu individuálnej prípravy maloletého I. pred realizáciou osobného kontaktu s otcom. Zároveň považuje súdom upravený kontakt v priestoroch RPPS za reálne vykonateľný, keďže pracovisko disponuje potrebnými odbornými a organizačnými možnosťami a už podniklo konkrétne kroky smerujúce k jeho realizácii.
15. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
16. Odvolací súd si v priebehu odvolacieho konania vyžiadal od kolízneho opatrovníka aktuálnu správu o pomeroch maloletých detí , najmä o priebehu asistovaného styku, oznámenie obsahu ďalšieho pohovorov s mal. deťmi, ak bol vykonaný a zaslanie priebežných správ, resp. záverečnej správy z priebehu uložených výchovných opatrení. Rovnako odvolací súd zisťoval aj stav prebiehajúcich konaní 11P/28/2026 a 11Em/3/2026 a vyžiadal si zaslanie rozsudku 11P/13/2025-233 zo dňa 233, uznesenie 11P/53/2023 zo dňa 30.04.2026 a 10C/13/2026 s doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti.
16.1 Písomným podaním zo dňa 17.09.2026 kolízny opatrovník predložil aktuálnu správu vo veci mal. detí, z ktorej vplynulo, že spolupráca s rodinou na pôde RPPS sa začala v apríli 2026 na
základe výchovného opatrenia uloženého Okresným súdom Michalovce. RPPS pristúpil od júla 2026 k príprave a realizácii kontaktov otca s maloletými deťmi vo svojich priestoroch. Dňa 30.07.2026 sa uskutočnilo spoločné stretnutie otca s oboma maloletými deťmi. Maloletý X. bol počas stretnutia pozitívne naladený, spontánne vyhľadával blízkosť otca a prejavoval záujem v kontakte pokračovať. Maloletý I. bol zdržanlivejší. Otec počas stretnutia opakovane smeroval otázky na matku, jej súkromie a spôsob trávenia času s deťmi, pričom ho odborní pracovníci museli opakovane usmerňovať a vracať jeho pozornosť k potrebám a zážitkom detí. Po otázkach týkajúcich sa futbalu a zvýšení hlasu zo strany otca sa maloletý I. emocionálne rozrušil, začal plakať, odmietol v kontakte pokračovať a požiadal o návrat k matke. Kontakt bol následne ukončený aj s maloletým X., ktorý prejavil ľútosť nad jeho krátkym trvaním a z toho, že otec mu nevenoval pozornosť. Ďalšie stretnutie bolo naplánované na deň 31.07.2026. Maloletý I. účasť odmietol. Maloletý X. bol na stretnutie pripravený a spolu s matkou čakal v blízkosti pracoviska RPPS. Otec sa však na stretnutie nedostavil a nereagoval ani na opakované telefonické kontaktovanie zo strany odborných pracovníkov. Otec sa dňa 28. 08. 2026 zúčastnil individuálnej konzultácie na pôde RPPS, na ktorej naďalej zastával názor, že odmietavý postoj maloletého I. je výsledkom ovplyvňovania zo strany matky. Ďalší spoločný kontakt otca s maloletými deťmi sa na pôde RPPS neuskutočnil. Podrobný priebeh poradensko-psychologickej spolupráce, realizovaného kontaktu a následných odborných intervencií je uvedený v dvoch predbežných správach RPPS, ktoré predložil v prílohe.
16.2 Dňa 11. 09. 2026 sa na úrad dostavila matka maloletých detí. Uviedla, že od stretnutia na pôde RPPS zo dňa 30.07.2026 sa ďalší kontakt otca s maloletými deťmi v priestoroch RPPS neuskutočnil. Podľa vyjadrenia matky boli deti v období bez kontaktu s otcom pokojnejšie. U maloletého I. mali ustúpiť výbuchy hnevu a v škole dostal pochvalu za vzorné správanie. Matka uviedla, že maloletý I. kontakt s otcom odmieta, a to aj na pôde RPPS. Maloleté deti sú naďalej v kontakte so starou matkou z otcovej strany.
16.3 Dňa 11.09.2026 bol bez prítomnosti matky vykonaný individuálny rozhovor s maloletým I.. Maloletému bol spôsobom primeraným jeho veku vysvetlený účel rozhovoru a bola mu poskytnutá možnosť slobodne vyjadriť svoj názor. Maloletý výslovne uviedol, že si nepraje, aby boli rodičia oboznámení s obsahom jeho vyjadrenia, pričom verbalizoval obavu najmä z reakcie otca. Na účely aktuálneho vyhodnotenia situácie uviedol, že maloletý naďalej prejavuje odmietavý postoj ku kontaktu s otcom a v súvislosti s jeho osobou prežíva výrazné psychické napätie. Prejavy napätia a zvýšenej ostražitosti boli pozorované aj počas rozhovoru. Podrobný obsah rozhovoru je zachytený v samostatnom úradnom zázname predloženom súdu v prílohe.
16.4 Dňa 11.09.2026 bol vykonaný rozhovor s maloletým X.. Maloletý sa o otcovi vyjadroval pozitívne, uviedol, že ho má rád a chce sa s ním stretávať. Počas kontaktu s matkou maloletý spontánne vyhľadával jej fyzickú blízkosť, túlil sa k nej, opakovane ju bozkával a oslovoval ju slovami „mamička moja milovaná“. Z jeho správania bolo možné pozorovať vrúcny a bezpečný citový vzťah k matke. Z vyjadrenia a správania maloletého X. vyplýva, že má vytvorený pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Je preto potrebné chrániť a podporovať jeho vzťah s otcom, ale zároveň ho nevystavovať rodičovskému konfliktu ani situáciám, v ktorých by bol nútený prikláňať sa na stranu jedného z rodičov.
16.5 Matka úradu následne oznámila ďalšie udalosti, ku ktorým došlo v dňoch 12.09.2026 až 15.09.2026. Na preukázanie svojich tvrdení predložila obrazové záznamy a snímky komunikácie. Podľa vyjadrenia matky jej otec dňa 12.09.2026 v krátkom časovom období opakovane telefonoval, pričom evidovala 42 zmeškaných hovorov. Následne privolal policajnú hliadku k bydlisku starých rodičov maloletých detí, kde sa matka s deťmi zdržiavala, s požiadavkou na preverenie, či sú maloleté deti v poriadku. Dňa 13.09.2026 sa otec dostavil pred bydlisko starých rodičov maloletých detí na G. ulici v S.. Matka bola v tom čase v práci. Udalosť bola preverovaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru S.. Z informácie Obvodného oddelenia Policajného zboru S. č. Q.-MI-Q vyplýva, že hliadka bola na miesto vyslaná na podnet otca, ktorý žiadal preverenie maloletých detí z dôvodu obavy o ich život a zdravie. Otec sa na mieste domáhal osobného kontaktu s deťmi. Po jeho dlhšom naliehaní požiadala stará matka starého otca, aby deti priviedol. Maloletý X. vyšiel pred dom, pribehol k otcovi a krátko s ním komunikoval. Následne vyšiel aj maloletý I., ktorý podľa pozorovania policajnej hliadky plakal. Otec potom so súhlasom starej matky odišiel s maloletým I. do garáže, kde sa s ním krátko rozprával. Policajná hliadka bola počas udalosti prítomná a podľa jej vyjadrenia nedošlo na mieste k hrubému správaniu. Vyjadrenie Policajného zboru potvrdzuje, že ku kontaktu otca s oboma maloletými deťmi došlo po jeho dlhšom naliehaní, mimo
priestorov RPPS a mimo podmienok určených súdnym rozhodnutím. Potvrdzuje tiež, že maloletý I. počas udalosti plakal. Dňa 14.09.2026 sa otec podľa vyjadrenia matky dostavil na jej pracovisko v predajni E., kde sa domáhal predloženia lekárskej správy z alergiologického vyšetrenia maloletého X.. Matka uviedla, že otca už predtým prostredníctvom aplikácie Viber informovala o výsledku vyšetrenia. Podľa vyjadrenia matky otec v priestoroch predajne kričal, správal sa arogantne, vysmieval sa jej a svojím konaním narúšal priebeh jej pracovnej zmeny. Matka privolala policajnú hliadku a príslušníkom Policajného zboru v mobilnom telefóne predložila rozhodnutie o zákaze priblíženia. Policajti následne otca vyviedli z priestorov predajne. Matka ďalej uviedla, že otec fotografoval jej kolegyňu a uvádzal, že na ňu podá sťažnosť, pretože ho vyzvala, aby z predajne odišiel. V ten istý deň, pred 15.00 hod., matka odišla z pracoviska vyzdvihnúť maloleté deti zo školy a materskej školy. Keď prišla pred školu, maloletý I. sa už nachádzal v kontakte s otcom. Prítomnosť otca matka neočakávala. Otec maloletého kontaktoval mimo priestoru a podmienok určených platným súdnym rozhodnutím. Dňa 15.09.2026 sa otec podľa vyjadrenia matky opätovne dostavil na jej pracovisko v predajni E.. Matka sa v uvedený deň na pracovisku nenachádzala, keďže nemala pracovnú zmenu.
16.6 V nadväznosti na udalosti z dní 13. a 14.09.2026 bol dňa 15.09.2026 s maloletým I. vykonaný ďalší rozhovor. Maloletý aj pri tomto rozhovore výslovne požiadal, aby rodičia, najmä otec, neboli oboznámení s obsahom jeho vyjadrenia, pretože sa obáva otcovej reakcie. Na účely aktuálneho vyhodnotenia situácie možno uviesť, že maloletý opísal neplánované kontakty s otcom ako udalosti, ktoré u neho vyvolali výrazný strach a psychické napätie. Maloletý zotrval na odmietavom postoji ku kontaktu s otcom. Podrobný obsah rozhovoru je zachytený v samostatnom úradnom zázname predloženom súdu v prílohe.
16.7 Dňa 15.09.2026 otec telefonicky kontaktoval kolízneho opatrovníka, rozhovor trval približne 33 minút. Otec vyjadroval nespokojnosť s rozhodnutím súdu, postupom RPPS a činnosťou kolízneho opatrovníka. Opakovane uvádzal výhrady voči matke, voči jej potenciálnemu partnerovi dehonestujúcim spôsobom a opakovane sa vracal k tvrdeniam, ktoré už boli predmetom predchádzajúceho preverovania. Otec naďalej vysvetľoval odmietavý postoj maloletého I. jeho ovplyvňovaním zo strany matky. Počas rozhovoru uviedol, že „na matku bude každý deň volať políciu“. Otcovi bolo vysvetlené, že platné súdne rozhodnutie mu umožňuje realizovať kontakt s maloletými deťmi v priestoroch RPPS za prítomnosti odborného pracovníka. Bol upozornený, že túto možnosť aktuálne nevyužíva a že neplánované kontakty a opakované policajné preverovania zvyšujú psychickú záťaž maloletých detí. Dňa 16.09.2026 otec ho opätovne telefonicky kontaktoval a vyjadroval výhrady voči postupu kolízneho opatrovníka. Otec bol opätovne oboznámený s možnosťou kontaktu s deťmi na pôde RPPS a s potrebou rešpektovať aktuálne psychické prežívanie maloletého I.. Keďže sa opakovane vracal k rovnakým výhradám, bol vyzvaný, aby svoje ďalšie námietky predložil písomne. Eviduje, že komunikácia zo strany otca je rozsiahla a opakovane obsahuje požiadavky smerujúce k určovaniu postupu orgánu a ďalších subjektov zapojených do starostlivosti o maloleté deti. Vo vzťahu k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately otec opakovane vystupuje spôsobom, ktorý nadobúda charakter výsluchu. Kladie množstvo naliehavých otázok, požaduje okamžité a jednoznačné odpovede, spochybňuje poskytnuté vysvetlenia a miestami používa nátlakový až výhražný spôsob komunikácie. Namiesto spolupráce a rešpektovania kompetencií orgánu SPODaSK sa stavia do pozície osoby, ktorá preveruje a hodnotí postup úradu a vyžaduje od pracovníkov obhajovanie ich konania. Obdobný spôsob komunikácie bol pozorovaný aj vo vzťahu k maloletým deťom, keď otec kládol otázky rýchlo za sebou, naliehal na ich zodpovedanie a opakovane sa dožadoval podrobností týkajúcich sa matky. Uvedené korešponduje s vyjadrením maloletého I., ktorý takýto spôsob komunikácie zo strany otca označil ako „výsluchy“ a uviedol, že si želá, aby prestali.
16.8 Z doterajšej práce s rodinou vyplýva, že potreby a postoje maloletých detí vo vzťahu k otcovi nie sú totožné. Maloletý X. má k otcovi zachovanú pozitívnu citovú väzbu, o otcovi sa vyjadruje pozitívne a chce sa s ním stretávať. Zároveň má vytvorenú vrúcnu citovú väzbu k matke. Jeho vzťah s otcom je potrebné zachovať a podporovať, avšak za podmienok, ktoré ho nebudú zaťažovať rodičovským konfliktom. U maloletého I. sú prítomné prejavy strachu, odmietania kontaktu a výrazného psychického napätia spojeného s osobou otca. Uvedené prejavy boli zaznamenané odbornými pracovníkmi RPPS počas stretnutia zo dňa 30.07.2026, kolíznym opatrovníkom počas individuálnych rozhovorov a čiastočne aj policajnou hliadkou, ktorá dňa 13.09.2026 zaznamenala, že maloletý pri kontakte s otcom plakal. Rozdielne prejavy a postoje maloletých detí potvrdzujú potrebu individuálneho posudzovania situácie každého z nich. Skutočnosti zistené vo vzťahu k maloletému I. nemožno automaticky prenášať na maloletého X.. Rovnako pozitívny vzťah maloletého X. k otcovi nemožno považovať za dôkaz, že rovnakým spôsobom prežíva vzťah s otcom aj maloletý I.. Maloletý I. sa môže nachádzať v
konflikte lojality medzi rodičmi. Táto možnosť však neznižuje závažnosť jeho aktuálneho psychického prežívania ani potrebu ochrany pred ďalším tlakom. Otázku prípadného ovplyvňovania maloletého jedným z rodičov nie je možné uzavrieť iba na základe tvrdení rodičov. Jej odborné posúdenie patrí do rámca nariadeného súdnoznaleckého dokazovania. Za významný rizikový faktor považuje skutočnosť, že otec aktuálne nevyužíva súdom vytvorenú možnosť kontaktu s maloletými deťmi v priestoroch RPPS, ale kontaktu a informácií o deťoch sa opakovane domáha mimo podmienok určených súdnym rozhodnutím. Opakované telefonáty, policajné preverovania, opakované vyhľadávanie matky na pracovisku, neplánovaný kontakt maloletého I. pred školou a konfliktné situácie medzi dospelými zvyšujú psychickú záťaž maloletých detí a prehlbujú ich zapojenie do rodičovského konfliktu. Vzhľadom na kumuláciu uvedených okolností, opätovnú eskaláciu situácie a výrazné prejavy strachu a psychického napätia maloletého I. kolízny opatrovník aktuálne vyhodnocuje mieru ohrozenia maloletých detí ako vysokú, predovšetkým v oblasti ich psychické ho a emocionálneho vývinu.
16.9 Aktuálne zistenia nepotvrdzujú pripravenosť maloletého I. na obnovenie pôvodného rozsahu styku s otcom. U maloletého pretrváva odmietavý postoj, strach a výrazné psychické napätie spojené s osobou otca. V prípade maloletého X. je potrebné zachovať a podporovať jeho pozitívny vzťah s otcom. Jeho pozitívny postoj však sám osebe neodôvodňuje rozšírenie kontaktu ani jeho realizáciu mimo odborného prostredia, keďže aj maloletý X. bol počas predchádzajúceho stretnutia vystavený otázkam a vyjadreniam týkajúcim sa matky a rodičovského konfliktu. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a uznesenie potvrdil. Do vykonania súdnoznaleckého dokazovania neodporúča rozšírenie kontaktu otca ani s jedným z maloletých detí, ani jeho realizáciu mimo odborného prostredia RPPS. Kontakt otca s maloletým I. aj maloletým X. má byť naďalej realizovaný výlučne v priestoroch RPPS za prítomnosti odborného pracovníka. Pri realizácii kontaktu je potrebné individuálne prihliadať na rozdielne potreby a aktuálny psychický stav každého dieťaťa. V prípade maloletého X. je potrebné kontakt s otcom pripravovať a realizovať tak, aby nebol zaťažovaný rodičovským konfliktom, otázkami týkajúcimi sa matky ani negatívnymi vyjadreniami o nej. U maloletého I. by prípadnému ďalšiemu kontaktu mala predchádzať odborná príprava maloletého aj otca a posúdenie odborných pracovníkov RPPS, či je možné kontakt uskutočniť bez neprimeranej psychickej záťaže maloletého. Kontakt by nemal byť realizovaný nátlakovo ani bez zohľadnenia aktuálneho psychického stavu a názoru maloletého. Za potrebné sa zároveň považuje pokračovanie individuálnej psychologickej práce s otcom zameranej na rešpektovanie emocionálnych potrieb maloletých detí, reguláciu vlastných reakcií a oddelenie rodičovského konfliktu od jeho vzťahu s maloletými deťmi. Konečné nastavenie rozsahu, spôsobu a podmienok kontaktu otca s oboma maloletými deťmi považuje kolízny opatrovník za potrebné posúdiť po oboznámení sa so závermi nariadeného súdnoznaleckého dokazovania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
18. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloby, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
25. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, vo vzťahu k zisteným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia s výnimkou stanovenej doby jeho trvania.
26. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
27. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
29. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
30. Podľa čl. 4 CMP je rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa základným procesným princípom, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme, a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
31. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
32. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.
33. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
34. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelne´ osobne´ kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
35. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom sa stalo posúdenie správnosti prijatých záverov súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre bezodkladnú úpravu pomerov maloletých detí a otca a to vo vzťahu k zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi alebo vyhovenie návrhu odvolateľa. Vychádzajúc zo skutočností osvedčených a preukázaných v doterajšom priebehu konania má odvolací súd za to, že záver súdu prvej inštancie o naplnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenie je správny a to z nasledujúcich dôvodov.
36. V kontexte odvolacích dôvodov, nadväzujúc na správnu aplikáciu zákonných ustanovení a vecne správne závery súdu prvej inštancie, odvolací súd udáva , že inštitút neodkladného opatrenia je v zásade prípustný iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Potreba zabezpečenia ochrany výchovy a výživy maloletých detí vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne; z tohto hľadiska je potrebné skúmať aj záujem maloletého dieťaťa na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov; z uvedeného vyplýva, že pre splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie vyššej miery intenzity narušenia záujmu maloletého na napĺňaní jeho všestranných potrieb (čo vyplýva práve z predpokladu nevyhnutnosti bezodkladného zásahu, aby tento záujem maloletého bol ochránený); z toho na druhej strane vyplýva, že pre splnenie podmienky nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov maloletého pôjde zrejme v praxi predovšetkým o skutočnosti, ktoré evidentne zasahujú do konkrétneho záujmu maloletého na napĺňaní jeho všestranných potrieb. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pre hľadanie konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí.
37. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Záujem maloletých detí na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletých bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy ich pomerov. Je potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je dôvodné iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté deti ocitli (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06).
38. Z obsahu spisu vyplýva, že výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom bol upravený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 8P/33/2022 zo dňa 18.11.2022 v zmysle ktorého boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený bežný styk otca s maloletými deťmi v každý párny týždeň v piatok od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a v každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do piatka do 08:00 hod. Následne rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11P/13/2025 zo dňa 31.10.2025 došlo k podstatnému rozšíreniu styku otca s maloletými deťmi. Výkonu tohto rozsudku sa otec domáha v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11Em/2/2026, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Uznesením sp. zn. 11P/28/2026 zo dňa 02.03.2026 začal súd prvej inštancie ex offo konanie o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V priebehu tohto konania bolo zároveň nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou Mgr. X.. Doposiaľ znalecký posudok nebol vypracovaný a konanie nebolo právoplatne skončené. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 11P/53/2026 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol nahradený súhlas otca s účasťou maloletých detí na škole v prírode s tým, že počas školy v prírode sa styk nebude realizovať. Rodičom a maloletým deťom bolo zároveň uložené výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na RPPS v rozsahu 12 mesiacov. Uznesením sp. zn. 10C/13/2026 zo dňa 10.09.2026 bol otcovi uložený zákaz približovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, zákaz približovať sa k miestu výkonu práce matky na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a uložený zákaz kontaktovať matku s výnimkou nevyhnutnej komunikácie týkajúcej sa obsahu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
39. Súd prvej inštancie mal nateraz osvedčené, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej je dôvodné dočasne zmeniť formu a spôsob styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd sa preto zaoberal skúmaním, či od zatiaľ posledného rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi
došlo k takej zmene, ktorá si vyžaduje bezodkladnú zmenu pomerov neodkladným opatrením a či je dôvodná stanovená forma asistovaného styku otca s maloletými deťmi.
40. Z predložených správ kolízneho opatrovníka, správ RPPS, dôkazov predložených účastníkmi konania a zohľadňujúc obsah názorov maloletých detí dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom zmeny rozsahu styku otca s maloletými deťmi , ktorý bude prebiehať za účasti odbornej pomoci je dôvodné a v záujme maloletých detí i napriek tomu , že zasahuje do práv otca podieľať sa na výchove maloletých detí inak ako v rozsahu súdnej úpravy a to rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11P/13/2025.
41. V konaní bolo osvedčené, že rodičia sú v masívnom rodičovskom konflikte, ktorý sa aj napriek nariadenej odbornej pomoci zatiaľ nedarí korigovať. Rodičia nevedia spolu konštruktívne komunikovať ani ohľadom základných otázok týkajúcich sa starostlivosti a styku s maloletými deťmi, čo sa nepochybne prenáša aj na maloleté deti. Napríklad mal. I. má zhoršené správanie v škole, má problém s rešpektovaním autorít a prejavujú sa u neho aj tiky. Obe deti sú v silnom konflikte lojality, keďže pred otcom nemôžu slobodne prejaviť svoje pozitívne city k matke. Zo správania otca zachyteného v správach kolízneho opatrovníka i RPPS vyplýva, že ani pred maloletými deťmi sa nevie odosobniť a pri realizácii styku sa sústrediť na mal. deti a ich potreby, namiesto toho maloleté deti „vypočúva“ a negatívne sa pred nimi vyjadruje k matke. Doposiaľ jeden realizovaný asistovaný styk sa napokon skončil s negatívnym výsledkom. Mal. I. odišiel z miestnosti s plačom a od tohto momentu otca odmieta, zatiaľ čo u mal. X. vyvolal sklamanie, že styk s otcom trval krátko a otec mu počas neho venoval málo pozornosti. Dokonca z nedávnych incidentov vyplýva, že otec nerešpektuje nariadené neodkladné opatrenie a ani civilné neodkladné opatrenie, ktorým mu bol uložený zákaz približovania sa a zákaz kontaktovania matky. Takéto konanie otca nielenže neprospieva maloletým deťom, najmä mal. I. a jeho psychickému stavu, ale svedčí aj o rodičovsky nezodpovednom prístupe otca. Situácia v rodine je zložitá vo vzťahu k maloletým deťom. Správanie otca k matke nie je zodpovedným prístupom k záujmom spoločných maloletých detí . Je potrebné poukázať na rozhodnutie súdu sp. zn. 10C/13/2026 zo dňa 10.09.2026 , ktorým bol otcovi uložený zákaz približovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, zákaz približovať sa k miestu výkonu práce matky na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a uložený zákaz kontaktovať matku s výnimkou nevyhnutnej komunikácie týkajúcej sa obsahu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Je dôvodné citlivo vnímať možné ohrozenie vývinu maloletých zásahmi do integrity matky.
42. Odvolací súd sa oboznámil aj s názormi oboch maloletých detí, pričom ich vzťah a postoj k otcovi je opačný. Mal. X. prejavuje pozitívne city k otcovi a chce sa s ním stýkať, zatiaľ čo mal. I. po realizácii prvého asistovaného styku otca opätovne odmieta. Odvolací súd vníma pozitívny postoj maloletého X. , ktorý nie je odmietavý.
43. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k tomu, že je potrebné neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery maloletých detí. Odvolací súd má za to, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli preukázané. Pravdepodobnosť nároku bola osvedčená bez akýchkoľvek pochybností, ide o vzťah rodič - dieťa, nebezpečenstvo ohrozeného záujmu bolo preukázané, pretože maloleté deti a rodičia nevyhnutne potrebujú právne aj keď dočasne ustálenie pomerov a podmienok pre realizáciu styku. Zároveň súd musel prihliadnuť na celkovú závažnú rodinnú situáciu, ktorá je osvedčená z listinných dôkazov. Aj odvolací súd je si vedomý, že je povinnosťou súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti využiť všetky možné prostriedky, ktoré smerujú k tomu, aby rodičia boli vedení k vzájomnému rešpektovaniu a aby prijaté prostriedky zasiahli v čo najväčšej miere rodičov a v minimalizovanej miere maloleté deti. Odvolací súd poukazuje na odporúčanie kolízneho opatrovníka a má za to, že za súčasnej situácie je potrebné ponechať realizáciu asistovaného styku v platnosti napriek návrhu otca na jeho zrušenie. Požiadavka odbornej pomoci je nevyhnutná a vyžaduje sa dočasné nastavenie presného a pevného režimu styku otca s maloletými deťmi, ktoré by malo v konečnom dôsledku pomôcť aj vzájomnej komunikácii medzi rodičmi.
44. Pri nariadení a prijatí daného opatrenia súd venoval pozornosť aj najlepšiemu záujmu maloletých detí na prijatom opatrení .V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti
konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
45. Ani odvolací súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Vyhodnocujúc záujem oboch maloletých detí za dôležité považuje odvolací súd ich bezpečie, bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa budú zdržiavať pre perspektívu ich ďalšieho vývoja. V najlepšom záujme maloletých detí nepochybne nie je byť v jadre rodičovského konfliktu. Prejavy otca voči matke často aj v prítomnosti maloletých vyvolali presvedčenie, že nie sú v záujme deti a môžu ohroziť ich zdravý (emocionálny) vývin aj keď ide o zásahy do integrity matky.
46. Je dôvodné uviesť, že súd v konaní vo veci samej dôsledne vyhodnotí správy a účinnosť prijatej odbornej pomoci uloženej rodičom vo forme výchovného opatrenia . Vyhodnotí dôvody rodičovského konfliktu a zodpovednosť jednotlivých rodičov.
47. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd vyhodnotil námietky otca za nedôvodné. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, ako bolo už vyššie uvedené, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, ale vychádza sa len zo skutočností osvedčených. Naviac otcom navrhované dôkazy boli predostreté v konaní vo veci samej, nie v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, preto sa týmto návrhmi bude zaoberať súd vo veci samej. Rovnako námietku nepreskúmania kapacít RPPS súdom odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože otec tvrdené skutočnosti neosvedčil. Z predloženej správy RPPS otcom uvádzané skutočnosti vôbec nevyplývajú, práve naopak. RPPS sa dokázalo pri realizácii prvého asistovaného styku otca s maloletými deťmi prispôsobiť návrhu otca na usporiadanie „pikniku“, pričom určenie termínu styku a času styku je v zmysle napadnutého výroku vždy v gescii povereného pracovníka RPPS, ktorý zohľadňuje nielen objektívne možnosti úradu, úradné hodiny úradu, ale aj okolnosti na strane rodičov a maloletých detí (t.j. plnenie pracovných povinností, plnenie povinnej školskej a predškolskej dochádzky). Nedôvodnou bola aj námietka porušenia práva na spravodlivý proces, keďže mal. I. žiadal, aby rodičia neboli oboznámení s obsahom jeho pohovoru, preto nemožno hovoriť o porušení práva otca, ak nebol oboznámený čo i len s podstatným obsahom pohovoru s mal. I..
48. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že styk otca s maloletými deťmi je potrebné dočasne upraviť. S prihliadnutím na výrazne konfliktné situácie , na závažne skutočnosti vyplývajúce zo zistení o správaní sa otca a jeho postojov je žiadúce na určitý čas upraviť styk otca s maloletými deťmi za pomoci odborných pracovníkov formou tzv. asistovaného styku, ktorý sa bude uskutočňovať za asistencie odborných pracovníkov. V záujme maloletých detí aj X. bude nateraz počas stanovenej doby ponechať rovnaký rozsah styku aj pre maloletého X.. Rozdielna realizácia styku otca s maloletými deťmi osobitne v dvoch rôznych režimoch, sa nejaví ako vhodná, keďže by to mohlo byť pre vzájomný súrodenecký vzťah kontraproduktívne a nemožno zabúdať ani na to, že v konflikte lojality sa nenachádza len mal. I., ale aj mal. X.. Navyše pri realizácii styku je prítomnosť maloletého X. pre brata podporná a povzbudzujúca. Dôvodné je v danej veci konštatovať , že je nevyhnutné obnoviť komunikáciu rodičov .
49. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku II. s výnimkou doby trvania neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
50. Odvolací súd sa však nestotožnil s určením doby trvania asistovaného styku do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v konaní vo veci samej sp. zn. 11P/28/2026 bola ustanovená znalkyňa, aby v lehote 180 dní od doručenia súdneho spisu vyhotovila znalecký posudok, avšak znalecký posudok doposiaľ nebol doručený. Limitácia otca na realizáciu asistovaného styku s maloletými deťmi v rozsahu 2 hodín na jeden termín styku do právoplatného skončenia konania nie je súdom prvej inštancie odôvodená. Prijaté opatrenie zasahuje do práva otca ako aj maloletých detí mať s otcom širší priestor pre realizáciu styku a mení pôvodné súdne rozhodnutie o úprave styku . Odvolací súd má za to, že je potrebné prijať dané opatrenie ale
trvanie realizácie asistovaného styku stanoviť presne vymedzenou dobou . Súd bude povinný vyhodnotiť jednotlivé správy z realizácie asistovaného styku a vyhodnotiť jeho priebeh a prijať prípadne nové opatrenia vo vzťahu k rozsahu styku majúc na zreteli záujem maloletých detí . Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že nateraz bude postačujúce upraviť asistovaný styk otca s mal. deťmi po dobu 6 mesiacov od prvého asistovaného stretnutia otca s maloletými deťmi. Následne súd prvej inštancie vyhodnotí na podklade informácií od kolízneho opatrovníka a pracovníkov RPPS, či je alebo nie je dôvodné pokračovať v realizácii asistovaného styku. Opatrenie je potrebné vnímať ako dočasne za účelom stabilizácie pomerov v danej rodine a revitalizácie vzťahu maloletého I. k otcovi . Neodkladné opatrenie bolo nariadené na obdobie šiestich mesiacov. Nie je vylúčené, prípadne aj kratšie trvanie neodkladného opatrenia za predpokladu, že sa jeho cieľ podarí naplniť v kratšom trvaní. V prípade, ak by tomu tak nebolo, súd prvej inštancie vyhodnotí nariadené neodkladné opatrenie a dosiahnuté výsledky a na základe uvedeného potom zváži ďalší postup.
51. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil uznesenie vo výroku II. v časti doby trvania neodkladného opatrenia tak, že neodkladné opatrenie bude trvať po dobu 6 mesiacov od prvého asistovaného stretnutia otca s maloletými deťmi.
52. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že týmto neodkladným opatrením nebolo rozhodnuté vo veci samej, keďže na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej v ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté a to konanie vedené pod sp. zn. 11 P 28/ 2026. Dané prijaté opatrenie je opatrením , ktoré súd prijal vo veci samej , ktorá prebieha. Z uvedeného dôvodu v tomto štádiu konania nie je potrebné rozhodovať o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia o ktorých bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. Z uvedených dôvodov odvolací súd súvisiaci výrok VI. o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
53. Na záver odvolací súd udáva , že rodičovská autorita nie je absolútnym právom, ani právom voľnej úvahy rodičov, ale musí sa vykonávať v záujme dieťaťa. Rodičovská autorita predpokladá, keď ju vykonávajú spoločne obaja rodičia žijúci oddelene, široké možnosti dohody a vzájomného konsenzu, v záujme sústavnej a konštruktívnej spolupráce pri rozhodovaní, ktoré sa týka osobnej starostlivosti o dieťa, dohľadu nad dieťaťom a výchovy dieťaťa. Rodičovstvo nemá byť súťažou schopnejšieho rodiča, najschopnejším rodičom sú pre dieťa dvaja rodičia, ktorí konajú vo vzájomnej spolupráci vedení blahom dieťaťa. (porovnaj: Právne postavenie maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom, str. 89 Lucia Danišovičová, Vydavateľstvo C.H.BECK).
54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).