Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoCsp-35-2025.pdf
PDF · 87.93 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoCsp/35/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina,: proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. (bez adresy), o 11 216,59 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17.09.2025 č. k. 13Csp/37/2022-125, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalobcu proti výroku I napadnutého rozsudku sa odmieta. II. Napadnutý rozsudok sa vo výrokoch II a III potvrdzuje. III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.850,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.850,81 eur od 24.09.2021 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 300 eur s tým, že v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh. II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 42,36 %. žalobu.“ 2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto: 3. Právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. uzatvoril dňa 04.09.2015 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol finančné prostriedky vo výške 25 000 €. Žalovaná sa zaviazala tento úver splácať v 108 pravidelných mesačných splátkach po 345,65 € až do 20.09.2024. V zmluve chýba uvedenie všetkých predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RMPN“). Žalovaná na tento úver celkovo uhradila sumu 14 149,19 €, avšak následne porušila svoju povinnosť uhrádzať splátky riadne a včas z dôvodu zmeny jej životnej situácie spôsobenej onkologickým ochorením a odchodom na invalidný dôchodok. Žalobca reagoval na meškanie s úhradami zaslaním druhej upomienky dňa 21.07.2021 a následne dňa 23.09.2021 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná po tomto „zosplatnení“ už nevykonala žiadnu platbu. 4. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení § 1 ods. 2, 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm.a) až aa), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3 a 4, § 255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zistený skutkový stav právne posúdil takto: 5. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú treba uplatniť ZoSÚ a prednostné právo Európskej únie vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ. RPMN predstavuje jeden najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa a v zmluve nestačí uviesť len jej samotnú výšku, ale sa musia výslovne uviesť aj všetky predpoklady použité na jej výpočet v ich gramatickej a matematickej jednote. V súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 musia byť tieto predpoklady v zmluve jasne označené slovným pomenovaním so súčasným priradením ich konkrétnej číselnej hodnoty pod spoločným prehľadným
nadpisom, aby spotrebiteľ nemusel informácie zložito vyhľadávať v texte a aby bolo možné overiť správnosť výpočtu. Keďže posudzovaná zmluva tieto číselné údaje priradené k názvom predpokladov neobsahovala, súd konštatoval nesplnenie zákonnom uloženej povinnosti, čo má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie iba istiny výške 10 850,81 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 25 000 € a celkovou sumou 14 149,19 €, ktorú žalovaná dovtedy reálne uhradila. Žalobcovi tiež priznal nárok na zákonný úrok z omeškania z tejto sumy. Keďže žalovaná nie je schopná zaplatiť priznanú sumu jednorazovo, súd prvej inštancie jej umožnil uloženú povinnosť splácať mesačnými splátkami po 300 € s tým, že ak sa žalovaná omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh. 6. Včasným odvolaním proti výroku I v časti lehoty na plnenie a výrokom II a III napadnutého rozsudku sa žalobca domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie. V rámci prvého odvolacieho dôvodu žalobca nesúhlasí so záverom súdu o tom, že úver je bezúročný z dôvodu chýbajúcich predpokladov výpočtu RPMN, a argumentuje, že zmluva obsahovala všetky potrebné číselné údaje (výšku úveru, úrokovú sadzbu, splatnosť, počet a výšku splátok). S odkazom na judikatúru tvrdil, že zákon nevyžaduje uvádzanie konkrétneho matematického vzorca ani špeciálne označenie týchto údajov ako predpokladov pre výpočet. V druhej časti odvolania žalobca napadol povolenie mesačných splátok vo výške 300 €, ktoré považuje za nezákonné a neprimerane znevýhodňujúce veriteľa, keďže žalovaná počas celého konania od roku 2021 neprejavila snahu dlh splácať a určená splátka je dokonca nižšia ako pôvodne zmluvne dohodnutých 345,65 €, čo podľa neho stráca sankčnú povahu a motivuje klientov k porušovaniu povinností. V poslednom bode žalobca namieta nesprávnosť výpočtu náhrady trov konania, kde súd pri určení úspechu nesprávne zohľadnil aj príslušenstvo pohľadávky, hoci podľa ustálenej judikatúry odvolacích súdov sa má vychádzať výlučne z úspechu vo vzťahu k uplatňovanej istine, na základe čoho by mal čistý úspech žalobcu predstavovať 93,52 %. 7. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu § 19 ods. 3, 4 a 5 ZoSÚ v podstate zopakoval svoj názor, že zmluva obsahuje predpoklady na výpočet RPMN. 8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobcu voči lehote na splnenie povinnosti, ktorá je súčasťou výroku I napadnutého rozsudku zistil, že nie sú splnené podmienky na preskúmanie tejto časti prvoinštančného rozsudku. Hoci je tento výrok súčasťou rozsudku, materiálne má povahu uznesenia, pretože ním súd nerozhoduje o samotnej veci, ale iba o podmienkach plnenia už priznaného práva. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné len vtedy, ide o uznesenie výslovne spomenuté v ustanovení § 357 CSP. Keďže rozhodnutie o lehote na plnenie ani o povolení splátok podľa § 232 ods. 3 CSP sa v tomto zákonnom zozname nenachádza, odvolanie proti tomuto výroku je neprípustné, čo vyplýva aj z judikatúry najvyššieho súdu (5Cdo/33/2017). Odvolací súd preto nemohol do tejto časti napadnutého rozsudku vecne zasiahnuť a bol povinný odvolanie žalobcu v danom rozsahu z dôvodu neprípustnosti odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP (výrok I). 9. Čo sa týka zvyšnej časti odvolania, odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Svojou prvou odvolacou námietkou žalobca napáda názor súdu prvej inštancie, že zmluva nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti upravenej v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, v dôsledku čoho je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. 11. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy (04.09.2015) upravovalo ako osobitnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere „RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Cit. ustanovenie za bodkočiarkou spresňovalo, že uviesť treba „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Keďže citovaným ustanovením ZoSÚ sa do slovenského právneho poriadku prebrala zodpovedajúca úprava práva Únie, konkrétne článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, odpoveď na ňu treba hľadať aj na základe judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor sa výkladu cit. článku smernice venoval v rozsudku z 23.01.2025, Slovenská sporiteľňa (C-677/23, EU:C:2025:37), kde vysvetlil, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Na toto rozhodnutie preto správne odkázal aj súd prvej inštancie. 12. Žalobca svojím odvolaním nastolil otázku, či zákon požaduje, aby sa predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve osobitne označovali ako predpoklady na výpočet RPMN.
13. Treba pripomenúť, že keďže ZoSÚ je zákonom, ktorým sa preberá smernica Únie, výklad § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ musí byť eurokonformný (pozri napríklad rozhodnutia Súdneho dvora z 13.11.1990, Marleasing SA, C-106/89, EU:C:1990:395, z 27.06.2000, Océano Grupo, spojené veci C-240/98 až 244/98, EU:C:2000:346 a zo 04.07.2006, Konstantinos Adeneler, C-212/04, EU:C:2006:443). 14. Pri posudzovaní spornej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere treba vziať do úvahy aj ďalšie ustanovenia smernice 2008/48, ktoré s ňou súvisia. Po prvé ide o článok 19 smernice, ktorý v odseku 3 stanovuje, že výpočet RPMN vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná počas dohodnutého obdobia a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje záväzky za podmienok a v lehotách stanovených v zmluve o úvere. Po druhé ide o odsek 4 tohto článku, ktorý stanovuje, že v prípade zmlúv o úvere obsahujúcich doložky umožňujúce zmeny úrokovej sadzby úveru a prípadne poplatkov zahrnutých do RPMN, ktoré však nemožno stanoviť v čase výpočtu, sa táto RPMN vypočíta na základe predpokladu, že úroková sadzba úveru a ostatné poplatky zostanú fixné vo vzťahu k pôvodnej úrovni a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o úvere. Po tretie ide o odsek 5 uvedeného článku, ktorý stanovuje, že v prípade potreby sa pri výpočte RPMN môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I tejto smernice. Táto príloha v časti II písm. a) až j) spresňuje rôzne dodatočné predpoklady potrebné na výpočet RPMN. 15. Tieto ustanovenia smernice sa odzrkadľujú v § 19 ods. 3, 4 a 5 ZoSÚ, ktoré majú v podstate totožné znenie, ako cit. ustanovenia čl. 19 smernice. Požiadavka eurokonformného výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ ako nepriameho účinku smernice 2008/48 potom nevyhnutne vedie k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa musia výslovne uviesť aj predpoklady podľa § 19 ods. 3 a 4 a ak je to potrebné, aj dodatočné predpoklady podľa § 19 ods. 5, ak boli pri výpočte RPMN použité. 16. V prejednávanej veci však žalobca tvrdil, že ako predpoklady na výpočet RPMN boli použité údaje o výške úveru, úrokovej sadzbe, dátume prvej a poslednej splátky, počte splátok, dni a výške splátky, dátume podpisu zmluvy, poplatku za poskytnutie úveru a RPMN (v poslednom uvedenom prípade o predpoklad ipso facto nemohlo ísť). Predovšetkým tieto údaje tvoria osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré upravujú iné písmená ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ. Z tohto dôvodu nemôžu vyčerpať obsah požiadavky upravenej vo vete za bodkočiarkou v § 9 ods. 2 písm. k ZoSÚ. Tento musí byť nevyhnutne širší (pozri v tomto zmysle aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 28CoCsp/22/2025). Ako ale už bolo naznačené vyššie, predpokladmi na výpočet RPMN sú predpoklady, ktoré upravuje § 19 ods. 3, 4 a 5 ZoSÚ. Preto je odvolacia argumentácia žalobcu, ktorá za predpoklady výpočtu RPMN považuje prakticky len samotné parametre úveru, mylná. 17. Aj keby sa však parametre úveru, ako ich opísal žalobca, považovali za predpoklady RPMN, v prejednávanej veci to nestačí na vyvrátenie správnosti záveru súdu prvej inštancie, že sporná zmluva nevyhovuje požiadavke § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Žalobca totiž ani v prvoinštančnom konaní, ani v odvolacom konaní netvrdil, že by sporná zmluva obsahovala predpoklady na výpočet RPMN, ktoré upravuje § 19 v treťom, štvrtom alebo piatom odseku. Pre úplnosť možno uviesť, že ani z ním predloženého dôkazu (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 8 až 10) nevyplýva, že by zmluva tieto predpoklady obsahovala. Vychádzajúc z rozsudku SDEÚ vo veci Slovenská sporiteľňa sa pritom tieto predpoklady musia v zmluve uviesť dokonca výslovne. 18. Konečne neobstojí ani odkaz žalobcu na rozhodnutia najvyššieho súdu 7Cdo/183/2020, 5Cdo/55/2020, 1Cdo/42/2020, 2Cdo/127/2021 a 6Cdo/30/2022, pretože a) boli vydané pred rozsudkom SDEÚ vo veci Slovenská sporiteľňa, takže pri svojom výklade ZoSÚ nemohli tento rozsudok zohľadniť, b) venovali sa otázke matematického výpočtu RPMN v zmluve, ktorá ale nebola dôvodom, na ktorom napadnutý rozsudok založil súd prvej inštancie a c) nezaoberali sa predpokladmi, ktoré ZoSÚ upravuje v § 19 ods. 3, 4 a 5. 19. Odvolací súd preto uzavrel, že odvolanie žalobcu proti výroku II nenapĺňa žiaden z odvolacích dôvodov (§ 365 CSP), takže je nedôvodné. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a dôvody napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), najmä záver, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože sporná zmluva nevyhovuje požiadavke § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Napadnutý rozsudok je preto v tejto časti vecne správny. 20. Neopodstatnené je aj odvolanie žalobcu proti výroku III napadnutého rozsudku o trovách konania, v ktorom súd prvej inštancie na účely ustálenia pomeru úspechu strán v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP zohľadnil nielen istinu, ale aj príslušenstvo žalobcom uplatnenej pohľadávky. Žalobca svoj názor, že tento postup je nesprávny, nijako bližšie nevysvetlil, len odkázal na niekoľko rozhodnutí krajských súdov, ktorými ale tunajší súd nie je precedenčne ani kasačne viazaný. Odvolací súdu nevidí dôvod na to, aby sa odklonil od názoru právnej vedy, ktorá považuje za potrebné prihliadať nielen na istinu, ale aj na príslušenstvo (pozri BARICOVÁ, J. In: ŠTEVČEK, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, s. 926 a 928). Súd prvej inštancie preto postupoval pri výpočte pomeru úspechu strán v konaní správne. 21. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II a III podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny (výrok II). 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto rozsudku odvolacieho súdu končí (§ 262 ods. 1 CSP), má úspešná strana sporu, ktorou by bola žalovaná. Žalovaná sa ale odvolacieho konania de facto nezúčastnila, v dôsledku čoho odvolací súd v zmysle judikatúry (R 72/2018) stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III). 23. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.