Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/108/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX, A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená: JUDr. Ing. Zuzana Šníderová, s. r. o., so sídlom Komenského 6, Očová, IČO: 57 010 854 a otec B. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, E., zastúpený: Mgr. Radoslav Kysela, advokát, so sídlom Mládežnícka 599/14, Žilina, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -170 zo dňa 8. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v poradí prvom výroku, ktorým dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, v poradí piatom výroku, ktorým uložil matke povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, v šiestom výroku, ktorým návrh matky na určenie výživného zamietol a v siedmom výroku, ktorým rozhodol, že neodkladné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým budú upravené rodičovské práva a povinností k maloletým deťom v predmetnom konaní alebo v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, p o t v r d z u j e . II. Uznesenie okresného súdu poradí druhom, treťom a štvrtom výroku, ktorými upravil styk otca s maloletými deťmi m e n í tak, že: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi vždy od piatka v nepárnom kalendárnom týždni od 08:00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni do 08:00 hod. Otec si maloleté deti prevezme v nepárny piatok v školskom, resp. predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení styku v párny pondelok maloleté deti odovzdá v školskom, resp. predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú. III. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09. 09. 2026 z a m i e t a . IV. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16. 09. 2026 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozhodol o návrhu matky a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že maloletú A. a maloletého A. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok). Ďalej dočasne upravil styk otca s maloletou A. v párnom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu, kedy maloletú prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, ak maloletá nebude v uvedenom zariadení, prevezme ju o 14.00 hod. od matky a odovzdá ju matke o 18.00 hod. a od piatka, kedy maloletú prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, ak maloletá nebude v uvedenom zariadení, prevezme ju o 14.00 hod. od matky do nedele do 18.00 hod., kedy maloletú vráti matke a v nepárnom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok, kedy maloletú prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, ak maloletá nebude v uvedenom zariadení, prevezme ju o 14.00 hod. od matky a odovzdá ju matke o 18.00 hod

(druhý výrok). S maloletým A. súd dočasne upravil styk otca v párnom kalendárnom týždni v pondelok a stredu, kedy maloletého prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, ak maloletý nebude v uvedenom zariadení prevezme ho o 14.00 od matky a v sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Po realizovaní dvoch stretnutí otca s maloletým A. v sobotu a nedeľu párneho kalendárneho týždňa je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. v párnom kalendárnom týždni okrem uvedenej úpravy styku v pondelok a stredu aj od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. (tretí výrok). Stanovil tiež, že okrem prípadov, kedy otec prevezme maloleté deti v predškolskom alebo školskom zariadení, bude odovzdávanie maloletých detí medzi rodičmi prebiehať pred vchodom do zdravotníckeho zariadenia E., na ulici H. XX, E. (štvrtý výrok). Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť (piaty výrok). Návrh matky na určenie výživného okresný súd zamietol (šiesty výrok). Zánik neodkladného opatrenia stanovil právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým budú upravené rodičovské práva a povinností k maloletým deťom v predmetnom konaní alebo v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode (siedmy výrok).

2. Okresný súd uznesenie odôvodnil , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“), keď konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. 3. Pri svojom rozhodovaní okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že rodičia maloletých detí sú manželmi, ktorí od 26.02.2026 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom medzi nimi existuje výrazný partnerský aj rodičovský konflikt a nedošlo k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Matka vo svojich podaniach poukazovala na podozrenie z psychickej poruchy otca, jeho agresívne a manipulatívne správanie, fyzické útoky a rozdielny prístup k maloletým deťom, zatiaľ čo otec uvádzal tvrdenia o užívaní marihuany matkou a ďalších konfliktných situáciách medzi nimi. Keďže účastníci na seba navzájom podávali trestné oznámenia a ich vzájomné vzťahy boli zjavne vyhrotené, súd uzavrel, že existuje bezodkladná potreba dočasne upraviť pomery maloletých detí. 4. Pri rozhodovaní o dočasnom zverení maloletých detí súd prvej inštancie vyhodnotil ako rozhodujúce najmä doterajšie usporiadanie starostlivosti o deti a pri maloletom A. aj jeho vek. Poukázal na to, že maloletý A. je dieťa vo veku necelých troch rokov, pričom až do nástupu do materskej školy mu matka zabezpečovala celodennú starostlivosť, a preto sa javí ako jeho primárna vzťahová osoba. Zohľadnil aj skutočnosť, že samotný otec vo svojom pôvodnom návrhu nepožadoval striedavú osobnú starostlivosť o maloletého A., ale navrhoval iba obmedzený rozsah stretávania. Vo vzťahu k maloletej A. okresný súd nepovažoval za vhodné jej dočasné zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, ako navrhoval otec, keďže prihliadal na potrebu zachovania súrodeneckých väzieb medzi oboma deťmi. Z týchto dôvodov rozhodol o dočasnom zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.

5. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi okresný súd nepovažoval za osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výrazné obmedzenie kontaktu otca s deťmi v rozsahu požadovanom matkou. Konštatoval, že tvrdenia matky o psychickej poruche otca neboli v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení dostatočne osvedčené. Hoci matka navrhovala zabezpečenie ďalších dôkazov, najmä vyžiadanie psychologickej správy o otcovi, súd zdôraznil, že konanie o neodkladnom opatrení je zo zákona časovo limitované a neumožňuje vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie. Z predložených podkladov zároveň vyplynulo, že sama matka po rozchode rodičov umožňovala otcovi stretávanie s maloletou A. aj s prespaním. 6. Okresný súd sa zaoberal aj zvukovými a obrazovými záznamami predloženými účastníkmi, z ktorých však podľa jeho názoru nevyplývalo také odmietanie otca zo strany detí, ktoré by odôvodňovalo užší rozsah styku. Pokiaľ maloletý A. na niektorých záznamoch otca odmietal alebo pred ním zatváral dvere, nebolo podľa súdu zrejmé, aké okolnosti týmto situáciám predchádzali, a preto z nich nebolo možné vyvodzovať záver o celkovom negatívnom vzťahu maloletého k otcovi. Naopak, súd prihliadol aj na vyjadrenie maloletého A. pred kolíznym opatrovníkom, že chce byť s otcom. Za významný považoval aj rozpor medzi tvrdeniami matky o vážnom ohrozovaní psychického stavu a bezpečnosti detí zo strany otca a jej vlastným návrhom na úpravu styku, keďže ak by bolo ohrozenie takej intenzity skutočne osvedčené, nebolo by logické navrhovať realizáciu styku. Súd preto dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí zachovať pravidelný a dostatočne intenzívny kontakt s otcom tak, aby bolo napĺňané ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby sa vzájomné vzťahy udržiavali a rozvíjali. 7. Pokiaľ ide o miesto odovzdávania a preberania maloletých detí, okresný súd neakceptoval návrh rodičov na zapojenie tretej osoby, keďže nebol predložený jej súhlas a vzhľadom na povahu konania nebolo možné vykonať procesné úkony potrebné na rozhodnutie o právach a povinnostiach takej osoby.

Za vhodné miesto preto určil verejný priestor pred zdravotníckym zariadením v blízkosti bydlísk rodičov a predškolského zariadenia detí. Zdôraznil, že ide o miesto s pohybom väčšieho počtu osôb a v blízkosti policajného oddelenia, čo by malo poskytnúť dostatočné záruky bezpečnosti. Súčasne poznamenal, že nič nebráni ktorémukoľvek z rodičov zabezpečiť si pri odovzdávaní detí prítomnosť ďalšej osoby. 8. Návrh matky v časti určenia vyživovacej povinnosti formou neodkladného opatrenia okresný súd zamietol. Vychádzal z toho, že podľa možno neodkladným opatrením uložiť plnenie vyživovacej povinnosti len v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. Matka podľa súdu neosvedčila, že by otec svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Naopak, z jej vlastných tvrdení vyplynulo, že jej otec po rozchode poskytoval finančné prostriedky na výživu detí, pričom sama uviedla úhrady vo výške 1 250 eur v marci 2026 a 500 eur v apríli 2026. Otec navyše predložil výpisy z účtu preukazujúce ďalšie platby, vrátane sumy 4 000 eur, po odchode matky zo spoločnej domácnosti. Súd preto nemal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v tejto časti a podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k výživnému nepovažoval za splnené.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, podaním doručeným súdu dňa 22.05.2026 (č. l. 177) Odvolanie podal v časti výroku o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a vo výrokoch upravujúcich styk otca s maloletými deťmi. Odvolanie odôvodnil ustanovením a a tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a dostatočne nevyhodnotil všetky okolnosti významné pre najlepší záujem maloletých detí.

10. Namietal, že rozhodnutie je vnútorne rozporné, keďže okresný súd na jednej strane neakceptoval návrh matky na extrémne obmedzený styk otca s deťmi a výslovne vychádzal z toho, že tvrdenia matky o psychickej poruche otca, o odmietaní otca deťmi a o nevhodnosti otca na širší kontakt neboli v rozsahu potrebnom pre takúto reštrikciu osvedčené, avšak na druhej strane deti dočasne zveril výlučne matke a jeho kontakt s nimi obmedzil. Poukazoval na výsledky šetrenia kolízneho opatrovníka, z ktorých vyplýva, že jeho bytové, výchovné a osobné pomery sú v poriadku, disponuje vhodnými podmienkami na starostlivosť o deti, flexibilnou pracovnou dobou a medzi ním a maloletými deťmi existuje pevná citová väzba. 11. Ďalej uviedol, že okresný súd nedostatočne prihliadol na názor maloletých detí zistený kolíznym opatrovníkom, keď maloletá A. vyjadrila želanie byť s oboma rodičmi a maloletý A. uviedol, že chce byť s otcom. Tieto vyjadrenia podľa neho podporujú zachovanie intenzívneho kontaktu detí s oboma rodičmi a odôvodňujú buď striedavú osobnú starostlivosť, alebo aspoň podstatne širší rozsah jeho styku s deťmi. 12. Namietal aj záver súdu o potrebe dočasného zverenia detí matke z dôvodu nízkeho veku maloletého A.. Zdôraznil, že syn už navštevuje materskú školu a že sa na jeho výchove a každodennej starostlivosti významne podieľal aj on. Súčasne vytýkal súdu, že sa náležite nevysporiadal s jeho návrhom na striedavú osobnú starostlivosť, hoci podľa zákona bol povinný skúmať, či takýto model starostlivosti nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. 13. Poukázal aj na rozdielnosť úpravy styku pri súrodencoch a na to, že súrodenecká väzba medzi deťmi neodôvodňuje obmedzenie jeho rodičovských práv, ale naopak podporuje spoločnú starostlivosť o obidve deti. Za nedostatočne odôvodnené označil aj adaptačné obdobie určené pri maloletom A., keďže dieťa bolo na jeho prítomnosť zvyknuté od narodenia a aj po rozchode rodičov u otca prespávalo. 14. Ďalej upozornil na skutočnosti, ktoré podľa jeho tvrdenia nastali po vydaní napadnutého uznesenia a spočívali v opakovanom znemožňovaní realizácie súdom upraveného styku zo strany matky. Tvrdil, že matka odmietala rešpektovať obsah nariadeného neodkladného opatrenia, neumožňovala mu kontakt s maloletými deťmi vrátane telefonického kontaktu a neposkytovala mu informácie o deťoch. Takéto správanie podľa jeho názoru vyvoláva pochybnosti o schopnosti matky podporovať vzťah detí k druhému rodičovi a odôvodňuje potrebu stabilnejšej a rozsiahlejšej úpravy jeho kontaktu s deťmi. 15. Záverom otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a maloleté deti dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v režime 2-2-3 bez určenia výživného. Pre prípad, že by odvolací súd takúto úpravu nepovažoval za primeranú, navrhol zmenu výroku o styku tak, aby bol jeho kontakt s oboma maloletými deťmi upravený spoločne a vo výrazne širšom rozsahu, vrátane pravidelného prenocovania detí v jeho domácnosti počas pracovného týždňa aj víkendov. 16. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka maloletých detí, podaním doručeným súdu dňa 05.06.2026 (č.l. 209) a to v časti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, vo výroku o určení miesta odovzdávania a preberania maloletých detí a vo výroku, ktorým bol zamietnutý jej návrh na určenie výživného s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1

písm. f) a h) s tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci. 17. Vo vzťahu k úprave styku matka namietala, že súd nedostatočne zohľadnil jej tvrdenia a predložené dôkazy o dlhodobom psychickom a fyzickom násilí zo strany otca, pre ktoré bola nútená opustiť spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi. Namietala, že súd formalisticky vyhodnotil jej tvrdenia o domácom násilí, podceňoval význam prebiehajúcich trestných konaní a nevenoval dostatočnú pozornosť tvrdeniam o fyzickom a psychickom ohrozovaní maloletých detí, vrátane tvrdeného fyzického napadnutia maloletého A. a nebezpečného správania otca pri vedení motorového vozidla. Súčasne poukazovala na údajné manipulatívne správanie otca voči maloletej A. a na okolnosti súvisiace s jeho psychologickou diagnostikou, ktoré podľa jej názoru vzbudzujú obavy o ďalší psychický vývoj detí. 18. Ďalej uviedla, že súdom prvej inštancie určený rozsah styku s maloletým A. nezodpovedá veku dieťaťa, jeho naviazanosti na matku a jeho vývinovým potrebám. Zdôrazňovala, že maloletý je primárne citovo viazaný na ňu a že jeho odlúčenie od nej vrátane prespávania u otca, môže byť pre dieťa neprimeranou záťažou. Súčasne rozporovala spôsob zisťovania názoru maloletých detí kolíznym opatrovníkom, pričom uvádzala, že vzhľadom na vek detí, najmä maloletého A., nemožno z vykonaného pohovoru vyvodzovať spoľahlivé závery o ich preferenciách. Poukazovala tiež na údajné zmeny správania maloletých detí po realizácii stykov s otcom, ktoré sa podľa jej tvrdení prejavujú zvýšenou plačlivosťou, úzkosťou, agresivitou a ďalšími prejavmi psychickej nepohody. 19. Vo vzťahu k určeniu miesta odovzdávania a preberania maloletých detí matka namietala, že súdom určené miesto pred zdravotníckym zariadením nereflektuje jej tvrdenia o strachu z otca, prebiehajúcich trestných konaniach ani potrebu minimalizácie osobného kontaktu rodičov. Okresný súd neprihliadol na jej návrhy, aby sa odovzdávanie detí realizovalo za prítomnosti starých rodičov maloletých detí alebo prostredníctvom tretej osoby, prípadne iným spôsobom eliminujúcim priame stretávanie rodičov. 20. Pokiaľ ide o výživné, okresný súd podľa nej nesprávne vyhodnotil dobrovoľné finančné plnenia otca ako riadne plnenie vyživovacej povinnosti. Zdôraznila, že tieto platby sú nepravidelné, závislé výlučne od rozhodnutia otca a nepredstavujú dostatočnú záruku zabezpečenia potrieb maloletých detí. Účelom neodkladného opatrenia v tejto časti malo byť zabezpečenie pravidelného a právne vymožiteľného príspevku na výživu detí, pričom vzhľadom na svoje majetkové a príjmové pomery a na príjmové možnosti otca považovala za primerané určiť výživné vo výške 450 eur mesačne na každé z maloletých detí. 21. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že styk otca s maloletými deťmi dočasne neupraví až do vykonania dokazovania vo vzťahu k trestným konaniam vedeným proti otcovi a vo vzťahu k možnej patológii jeho správania. Súčasne navrhla uložiť otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej A. a maloletého A. výživné vo výške po 450 eur mesačne. Subsidiárne navrhla, aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený len vo výrazne užšom rozsahu počas nepárnych víkendov bez prespávania maloletého A. u otca, pričom odovzdávanie detí by sa realizovalo na adrese starých rodičov maloletých detí alebo prostredníctvom tretej osoby. 22. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka v rozsiahlom podaní doručenom súdu dňa 03.07.2026 (č.l. 290). Zotrvala na svojich tvrdeniach o psychickej poruche otca, o odmietaní otca deťmi a o nevhodnosti širšieho kontaktu otca s deťmi. Poukázala na zmenu správania detí po styku s otcom. Vzhľadom na patologické prejavy v správaní sa otca maloletých detí, ktoré boli prítomné už počas spolužitia, vyjadrila vážne obavy, aby sa maloleté deti vyvíjali smerom k zdravému mysleniu a vnímaniu sveta a preto požadovala styk otca s deťmi zamedziť alebo aspoň minimalizovať a pre prípad úpravy styku žiadala ponechať maloleté deti vždy spolu. Ďalej popísala prejavy v správaní otca počas spolužitia, ktoré podľa nej nasvedčujú jeho diagnóze a ktoré konzultovala s viacerými osobami pôsobiacimi najmä na sociálnych sieťach. Podanie obsahuje prepisy správ medzi rodičmi, medzi matkou a inými osobami, prepisy zvukových nahrávok. 23. K odvolaniu matky sa vyjadril otec podaním doručeným súdu dňa 06.07.2026 (č.l. 370). S odvolaním matky sa v celom rozsahu nestotožnil. Matka sa podľa neho v odvolaní nedomáha ochrany existujúceho a osvedčeného záujmu maloletých detí, ale faktického vylúčenia otca zo života detí, prípadne takého obmedzenia jeho kontaktu s deťmi, ktoré by bolo v rozpore s doterajšou mierou jeho starostlivosti, citovou väzbou detí k nemu a právom detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Nespochybnil význam matky v živote detí, rovnako však odmietal, aby bolo právo detí na otca zredukované na minimálny iba „udržiavací“ kontakt poukazujúc na konflikt medzi rodičmi. Má vedomosť, že matka na neho podáva opakovane trestné oznámenia, s ktorými sa nemal možnosť v čase podania vyjadrenia oboznámiť. 24. Namietal, že závažné tvrdenia matky o domácom násilí, prenasledovaní a rodičovskej nespôsobilosti neboli v rozsahu potrebnom pre výrazné obmedzenie alebo zákaz jeho styku s maloletými deťmi osvedčené. Samotné podanie trestných oznámení nemožno považovať za dôkaz pravdivosti tvrdení

matky, obzvlášť ak vo vzťahu k predmetným oznámeniam nebolo voči nemu vznesené obvinenie ani neboli prijaté závery orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by potvrdzovali tvrdenia matky. 25. K tvrdeniu matky o nutnosti úteku zo spoločnej domácnosti uviedol, že odchod matky nepovažoval za spontánnu reakciu na bezprostredné ohrozenie, ale za vopred pripravovaný a organizovaný krok. Napriek tomu konflikt medzi rodičmi podľa neho nemožno bez ďalšieho stotožňovať s domácim násilím. Pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení tak nebol osvedčený konkrétny a bezprostredný rizikový faktor na jeho strane vo vzťahu k maloletým deťom. 26. Zdôrazňoval, že bol počas spoločného života aktívne zapojený do každodennej starostlivosti o obe deti, podieľal sa na ich výchove, zabezpečoval ich každodenné potreby, staral sa o ich voľnočasové aktivity a vytvoril im primerané bytové a materiálne podmienky. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka a šetrenie pomerov vykonané príslušným úradom práce, podľa ktorých neboli v jeho domácnosti zistené také nedostatky, ktoré by odôvodňovali zásadné obmedzenie jeho kontaktu s deťmi, naopak z vyjadrení detí zachytených v správe kolízneho opatrovníka bola potvrdená citová väzba maloletých detí k nemu. 27. Nesúhlasil ani s tvrdeniami matky, podľa ktorých bol rozsah styku určený súdom prvej inštancie neprimerane široký. Naopak, zastával názor, že tento rozsah nezodpovedá jeho doterajšej rodičovskej angažovanosti a intenzite vzťahu s deťmi. Po vydaní napadnutého uznesenia realizoval styk s maloletými deťmi opakovane, pričom podľa jeho tvrdení prebiehal bez problémov a bez akýchkoľvek udalostí, ktoré by nasvedčovali ohrozeniu detí v jeho starostlivosti. 28. Vo svojom vyjadrení zároveň opakovane namietal postup matky po rozchode rodičov. Tvrdil, že matka mu neumožňovala pravidelný telefonický a videokontakt s deťmi, neposkytovala mu v dostatočnom rozsahu informácie o zdravotnom stave, predškolských aktivitách a ďalších záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí a jednostranne rozhodovala o otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv. Zastával názor, že takéto konanie nie je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí a vedie k oslabovaniu ich vzťahu s otcom. 29. Súčasne spochybňoval viacero tvrdení matky a predkladal vlastné tvrdenia o jej správaní, najmä pokiaľ išlo o údajnú manipuláciu maloletých detí, obmedzovanie kontaktu detí s otcom, spôsob komunikácie s maloletou dcérou po realizovaných stykoch, ako aj ďalšie okolnosti týkajúce sa výkonu rodičovských práv. Tvrdil tiež, že viaceré matkou predložené dôkazy naopak podporujú jeho tvrdenia o existencii silnej citovej väzby detí k nemu a o snahe matky obmedzovať ich vzájomný kontakt.

30. Zastával názor, že z vykonaných zistení nevyplýva existencia takého bezprostredného ohrozenia maloletých detí, ktoré by odôvodňovalo ďalšie obmedzovanie jeho styku s nimi. Naopak, považoval za osvedčenú potrebu zachovania pravidelného a intenzívneho kontaktu detí s oboma rodičmi. Navrhol preto, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu matky za súčasného vyhovenia jeho odvolaniu, ktoré smeruje k širšiemu výkonu jeho rodičovských práv, prípadne k zavedeniu striedavej osobnej starostlivosti. Alternatívne navrhol doplnenie dočasnej úpravy o konkrétne pravidlá komunikácie rodičov, vzájomného informovania a zabezpečenia pravidelného telefonického alebo videokontaktu maloletých detí s druhým rodičom. 31. Matka dňa 12.08.2026 doplnila podané odvolanie z dôvodu vzniku nových skutočností a dôkazov týkajúcich sa bezpečnosti maloletých detí (č.l. 469), ktoré nastali podľa jej tvrdenia po vydaní napadnutého uznesenia a ktoré majú význam pre posúdenie ďalšieho styku otca s maloletými deťmi. Uviedla, že po skončení styku otca s maloletými deťmi realizovaného v dňoch 25.07.2026 až 26.07.2026 zistila u maloletého A. viditeľné zranenie pod pravým okom. Maloletý podľa jej tvrdenia bezprostredne po návrate nedokázal alebo nechcel vysvetliť pôvod zranenia, pôsobil nezvyčajne uzavreto, následne sa u neho objavili prejavy správania, ktoré označila za atypické, a počas noci opakovane vyhľadával jej prítomnosť. Matka ďalej uviedla, že maloletá A. na otázky týkajúce sa zranenia brata najprv reagovala vyhýbavo, neskôr však povedala, že zranenie „možno urobil otec“, pričom dodala, že sa tak mohlo stať nechtiac. Podľa tvrdení matky maloletý A. následne opakovane veku primeraným spôsobom naznačil, že zranenie mu bolo spôsobené rukou. Na podporu svojich tvrdení predložila lekárske správy, fotodokumentáciu zranenia, videozáznam a úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. 32. Súčasne predložila čestné vyhlásenie bývalej kolegyne otca zo zamestnania, z ktorého podľa jej názoru vyplývajú okolnosti nasvedčujúce nátlakovému, manipulatívnemu a autoritatívnemu spôsobu komunikácie a výkonu autority zo strany otca. Mala za to, že tento dôkaz má význam pre posúdenie osobnostných predpokladov otca, jeho schopnosti zvládať konfliktné situácie a rešpektovať hranice iných osôb, čo považovala za relevantné aj z pohľadu výkonu rodičovských práv a povinností.

33. Vo vzťahu k maloletej A. zdôraznila, že ochranu nemožno posudzovať výlučne vo vzťahu k maloletému A., keďže obe deti sa počas predmetného styku nachádzali v starostlivosti otca. Podľa jej názoru reakcie maloletej A. na otázky týkajúce sa zranenia jej brata odôvodňujú potrebu odborného preverenia jej prežívania, pocitu bezpečia a prípadného konfliktu lojality.

34. Matka sa zároveň vyjadrila k tvrdeniam otca o jej údajnom užívaní drog, ktoré poprela. Predložila výsledok toxikologického vyšetrenia s negatívnym výsledkom a deklarovala pripravenosť podrobiť sa ďalším kontrolným vyšetreniam. 35. Podľa názoru matky kombinácia objektívne zdokumentovaného zranenia maloletého A., jeho následného správania, opakovaných vyjadrení o pôvode zranenia, ako aj reakcií maloletej A. vytvára dôvodnú a bezprostrednú obavu z ďalšieho ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity oboch maloletých detí. Zdôraznila, že v konaní o neodkladnom opatrení nie je potrebné úplné preukázanie tvrdených skutočností, ale postačuje ich osvedčenie, pričom podľa jej názoru predložené dôkazy dostatočne osvedčujú potrebu okamžitej ochrany maloletých detí do času riadneho odborného preverenia všetkých okolností. 36. Z uvedených dôvodov navrhla zmenu svojho pôvodného návrhu tak, aby boli obidve maloleté deti dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti, aby bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť vo výške 450 EUR mesačne na každé dieťa a aby bol otcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložený zákaz priblíženia a akéhokoľvek kontaktu s maloletými deťmi. 37. Matka dňa 21.08.2026 doplnila odvolanie z dôvodu vzniku nových skutočností a dôkazov (č.l. 481), ktoré podľa jej názoru zvyšujú obavu o fyzickú a psychickú bezpečnosť maloletých detí počas kontaktu s otcom. Uviedla, že absolvovala psychiatrické vyšetrenie, na základe ktorého jej bol diagnostikovaný syndróm týranej ženy, pričom konečnú lekársku správu obdržala 14. augusta 2026. Z uvedeného vyvodzovala, že správanie otca nemožno hodnotiť len ako bežný partnerský alebo rodičovský konflikt, ale aj z pohľadu možnej existencie domáceho násilia, psychického nátlaku, kontroly a zastrašovania. Zdôraznila, že dôsledky takéhoto správania sa nevyhnutne premietajú aj do života maloletých detí, ich pocitu bezpečia, psychickej stability a priaznivého vývoja, a to aj v prípade, ak deti neboli priamymi obeťami fyzického násilia. Podľa matky je preto potrebné pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletých prihliadať predovšetkým na ich fyzickú a psychickú bezpečnosť, stabilitu výchovného prostredia, možné následky predchádzajúceho násilia a riziko jeho opakovania. 38. Ďalej namietala, že otec dal maloletým deťom vyhotoviť občianske preukazy, ktoré podľa jej tvrdenia zadržiava a odmieta jej ich odovzdať. O existencii týchto dokladov sa dozvedela pri vybavovaní vlastnej žiadosti o vydanie občianskych preukazov pre deti. Aj napriek opakovaným výzvam jej otec neumožnil kontrolu nad tým, kde sa doklady nachádzajú a akým spôsobom sú používané. Súčasne tvrdila, že otec opakovane vycestoval s maloletou dcérou do zahraničia, konkrétne do Českej republiky a Poľskej republiky, bez jej predchádzajúceho informovania, pričom v jednom prípade mal tak konať aj napriek jej výslovnému nesúhlasu s vycestovaním. Podľa nej jej otec neposkytol ani informáciu o aktuálnom mieste pobytu maloletej, hoci sa na to priamo pýtala. Tieto skutočnosti považovala za prejav obmedzovania výkonu jej rodičovských práv a za okolnosti vyvolávajúce obavu z nekontrolovaného alebo neoprávneného vycestovania maloletých detí do zahraničia. V spojení s tým, že otec disponuje občianskymi preukazmi detí, podľa nej vzniká riziko, že by mohol s maloletými vycestovať bez jej vedomia alebo súhlasu, prípadne obmedziť návrat detí alebo kontakt matky s nimi. 39. S poukazom na uvedené nové skutočnosti navrhla, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na závery z psychiatrického vyšetrenia jej osoby, na tvrdené dôsledky domáceho násilia na maloleté deti a na riziká vyplývajúce zo zatajovania identifikačných dokladov detí zo strany otca. V nadväznosti na zmenu skutkových okolností žiadala zmeniť pôvodný návrh a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by boli obe maloleté deti dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi by bola uložená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k obom deťom, zároveň by mu bol zakázaný osobný aj iný kontakt s maloletými deťmi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 40. Otec vo svojom vyjadrení k doplneniam odvolania matky zo dňa 11.08.2026 a 19.08.2026 (č.l. 497) vyjadril svoj nesúhlas s tvrdeniami matky v týchto podaniach uvedených a zotrval na svojom odvolaní aj na predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Namietal, že nové podania matky neosvedčujú existenciu bezprostredného a konkrétneho ohrozenia maloletých detí z jeho strany v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zákaz jeho kontaktu s deťmi. Zdôraznil, že predmetom konania je dočasná úprava pomerov maloletých detí, pričom deti majú k nemu vytvorené pevné citové väzby a doterajšie zistenia kolízneho opatrovníka neodôvodňujú ich vylúčenie z jeho života.

41. Vo vzťahu k právnemu rámcu uviedol, že aj keď pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností, tieto musia byť konkrétne, hodnoverné a spôsobilé odôvodniť bezodkladnú úpravu pomerov. Úplný zákaz kontaktu rodiča s maloletými deťmi predstavuje mimoriadny zásah, ktorý nemožno založiť iba na tvrdeniach jedného rodiča, subjektívnej interpretácii udalostí alebo na dôkazoch bez dostatočnej objektívnej opory. Poukázal na potrebu rešpektovať právo detí na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a na judikatúru zdôrazňujúcu význam rodinných väzieb a pravidelného kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi.

42. K tvrdeniam matky o zranení maloletého A. uviedol, že akékoľvek násilné konanie voči synovi dôrazne popiera. Tvrdil, že vzniknutá modrina mohla byť dôsledkom bežných detských aktivít počas víkendového pobytu a že samotná existencia zranenia nepreukazuje jeho násilné správanie. Poukázal na to, že matka nepredložila objektívny dôkaz o tom, že zranenie spôsobil práve on, pričom lekárska správa podľa neho osvedčuje iba samotnú existenciu zranenia, nie jeho pôvodcu. Pripustil, že matku o zranení neinformoval bezodkladne, čo označil za komunikačné zlyhanie, avšak nie za dôkaz ohrozovania maloletého. Súčasne poukázal na okolnosti starostlivosti o syna počas pobytov u neho, ktoré podľa jeho názoru nesvedčia o tom, že by sa maloletý v jeho starostlivosti cítil ohrozený.

43. V súvislosti s vyjadreniami maloletých detí namietal, že matka k nim pristupuje selektívne, keď na jednej strane spochybňuje schopnosť maloletého A. vzhľadom na jeho vek relevantne sa vyjadrovať (správa kolízneho opatrovníka) a na druhej strane jeho vyjadreniam prisudzuje zásadný význam. Podľa otca je potrebné hodnotiť vyjadrenia detí citlivo, s prihliadnutím na ich vek, spôsob získania týchto vyjadrení a možnosť ovplyvňovania. Rovnako uviedol, že vyjadrenia maloletej A., na ktoré matka poukazuje, samy osebe nepreukazujú úmyselné alebo násilné konanie z jeho strany. Opätovne zdôraznil pozitívne citové väzby detí k jeho osobe.

44. K matkou predloženému čestnému vyhláseniu bývalej kolegyne uviedol, že ide o tvrdenia súvisiace s pracovným prostredím, ktoré nemajú priamy vzťah k jeho rodičovským schopnostiam ani k starostlivosti o maloleté deti. Namietal objektivitu tohto dôkazu a poukazoval na okolnosti nasvedčujúce existencii predchádzajúcich pracovných sporov medzi ním a autorkou vyhlásenia. Podľa jeho názoru nemožno z takéhoto dôkazu vyvodzovať závery o jeho spôsobilosti vykonávať rodičovské práva a povinnosti.

45. Zároveň tvrdil, že matka opakovane obmedzuje jeho kontakt s maloletými deťmi, vrátane telefonického kontaktu, zapája maloletú A. do konfliktu rodičov a nepodporuje vzťah detí k nemu. V tejto súvislosti uviedol, že bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia a obrátiť sa na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zdôraznil, že pri posudzovaní pomerov maloletých detí je potrebné prihliadať aj na správanie matky a jej schopnosť podporovať vzťah detí s druhým rodičom.

46. Vo vzťahu k psychiatrickému vyšetreniu matky a diagnostikovanému syndrómu týranej ženy uviedol, že nespochybňuje právo matky vyhľadať odbornú pomoc, avšak namietal, že takýto odborný záver nemožno bez ďalšieho považovať za dôkaz domáceho násilia ani za dôkaz ohrozenia maloletých detí z jeho strany. Poukázal na to, že závery vyšetrenia vychádzajú zo subjektívnych tvrdení matky a nenahrádzajú dokazovanie konkrétneho konania otca. Zároveň zdôraznil, že najlepší záujem dieťaťa zahŕňa aj zachovanie stabilného a pravidelného vzťahu s oboma rodičmi, pokiaľ nie sú osvedčené dostatočne závažné dôvody pre jeho obmedzenie.

47. K tvrdeniam o občianskych preukazoch maloletých detí a ich vycestovaniu do zahraničia (Česká republika) uviedol, že vyhotovenie dokladov nesledovalo žiadny protiprávny účel a že išlo o krátke rekreačné cesty počas riadne realizovaného styku s deťmi, ktoré pravidelne realizovali aj počas spolužitia. Poprel existenciu zámeru premiestniť deti do zahraničia alebo obmedziť výkon rodičovských práv matky. Súčasne vyjadril ochotu rešpektovať prípadnú obojstrannú informačnú povinnosť rodičov pri vycestovaní detí mimo územia Slovenskej republiky a navrhol praktické riešenie otázky držby osobných dokladov maloletých detí.

48. Na záver uviedol, že matka svoje návrhy opiera predovšetkým o jednostranné interpretácie udalostí a dôkazy, ktoré podľa jeho názoru neosvedčujú ohrozenie maloletých detí. Naopak, zdôraznil existenciu silných citových väzieb detí k jeho osobe, dlhodobé zapájanie sa do starostlivosti o deti, vhodné podmienky vo svojej domácnosti a na opakované obmedzovanie a bránenie kontaktu detí s ním zo strany matky. Navrhol preto, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu matky, vyhovel jeho odvolaniu a dočasne

zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, prípadne aspoň nevyhovel návrhu matky na zákaz jeho kontaktu s maloletými deťmi a zachoval alebo rozšíril jeho styk s nimi. 49. Matka sa v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu otca (č.l. 544) nestotožnila s jeho argumentáciou, zotrvala na svojich doterajších skutkových tvrdeniach, návrhoch a procesných stanoviskách a navrhla, aby odvolací súd návrhom otca nevyhovel. Uviedla, že jej návrh nesmeruje k sankcionovaniu otca ani k bezdôvodnému obmedzeniu jeho vzťahu s maloletými deťmi, ale k zabezpečeniu ich bezpečia, stability a predvídateľnosti pomerov. Za významnú novú okolnosť označila uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -40 z 24. 08. 2026, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblíženia sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a zákaz jej kontaktovania akoukoľvek formou. Podľa matky ide o okolnosť, ktorú je potrebné zohľadniť aj pri posudzovaní úpravy styku otca s maloletými deťmi.

50. V nadväznosti na uvedené namietala realizovateľnosť otcom navrhovaného režimu styku, keďže ten podľa nej predpokladá určitú mieru komunikácie a koordinácie medzi rodičmi, ktorá môže byť v rozpore s uloženým zákazom kontaktovania. Zdôraznila, že prípadná úprava styku musí byť nastavená tak, aby nevyžadovala priamu ani nepriamu komunikáciu rodičov a aby nedochádzalo k obchádzaniu účelu súdom nariadeného ochranného opatrenia. Zároveň nesúhlasila s tvrdením otca, že jej návrh predstavuje neprimeraný zásah do jeho rodičovských práv, pričom poukázala na to, že účelom neodkladného opatrenia je len dočasná ochrana maloletých detí a stabilizácia ich pomerov do rozhodnutia vo veci samej. 51. Vo vzťahu k zraneniu maloletého A. matka zotrvala na názore, že okolnosti jeho vzniku nemožno bez ďalšieho uzavrieť ako následok bežnej detskej hry. Poukázala najmä na skutočnosť, že ju otec o zranení bezodkladne neinformoval, pričom vzhľadom na povahu poranenia a vek dieťaťa považovala túto okolnosť za významnú. Nežiada, aby v tejto súvislosti súd vychádzal výlučne z jej subjektívneho presvedčenia, avšak ani aby bez ďalšieho prevzal verziu prezentovanú otcom. Podľa jej názoru je potrebné vyhodnotiť vznik zranenia v spojitosti s ostatnými dôkazmi, vrátane vyjadrení maloletých detí a ďalších okolností prípadu, obzvlášť, keď podľa nej nejde o prvý incident fyzického charakteru vo vzťahu otca k maloletému A.. Navrhla odborné posúdenie vyjadrení a prežívania maloletých detí spôsobom primeraným ich veku. Za nevhodný označila aj spôsob komunikácie otca s maloletými deťmi zachytený na predložených videozáznamoch, keďže podľa jej názoru mohol mať sugestívny charakter a mohol deti neprimerane vťahovať do rodičovského konfliktu. 52. Nesúhlasila ani s návrhom otca na dočasné zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Uviedla, že dlhodobo zabezpečovala a zabezpečuje prevažnú časť každodennej starostlivosti o deti, vrátane zdravotnej starostlivosti, návštev lekárov, starostlivosti počas choroby, záležitostí súvisiacich s predškolskými zariadeniami, ako aj zabezpečovania mimoškolských a záujmových aktivít, keď sa otec na týchto úkonoch podieľal len obmedzene a jeho zvýšený záujem o každodennú starostlivosť sa prejavil až po prehĺbení konfliktu medzi rodičmi. Z tohto dôvodu považovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia detí za neodôvodnenú a nezodpovedajúcu potrebe zachovania kontinuity ich pomerov.

53. K tvrdeniam otca o obmedzovaní styku uviedla, že styk sa realizoval v rozsahu vyplývajúcom zo súdneho rozhodnutia, pokiaľ tomu nebránili objektívne okolnosti. Zároveň poukázala na prípady, v ktorých podľa nej práve otec nerešpektoval súdom určený režim, a to najmä počas hospitalizácie maloletých detí, keď sa domáhal kontaktu mimo určeného času, a tiež pri vyzdvihnutí maloletej z predškolského zariadenia a následnom vycestovaní do zahraničia bez toho, aby ju predom informoval. Podľa jej názoru tieto skutočnosti odôvodňujú potrebu jednoznačne upraviť pomery tak, aby sa minimalizoval priestor na jednostranné konanie ktoréhokoľvek z rodičov. 54. Za dôležitú označila aj otázku používania inteligentných hodiniek maloletej A., ktoré podľa jej tvrdenia otec prepojil so svojím mobilným zariadením a ktoré disponujú funkciami umožňujúcimi lokalizáciu, sledovanie pohybu, vzdialený odposluch či vyhotovovanie fotografií. Uviedla, že vzhľadom na existujúci konflikt medzi rodičmi, zákaz kontaktovania a svoju obavu o ochranu súkromia nesúhlasí s používaním tohto zariadenia počas pobytu maloletej v jej domácnosti. Podľa jej názoru samotná existencia technických možností vzdialeného monitorovania predstavuje okolnosť významnú pre posúdenie vzájomnej dôvery rodičov a schopnosti spolupracovať pri výkone rodičovských práv a povinností. 55. K otázke občianskych preukazov maloletých detí zopakovala, že o ich vybavení nebola informovaná a o ich existencii sa dozvedela až od polície, pričom otec jej občianske preukazy detí napriek jej opakovaným žiadostiam neodovzdal. 56. Vo vzťahu k čestným vyhláseniam predloženým otcom matka namietala ich objektivitu vzhľadom na pracovnú a hierarchickú závislosť ich autorov od otca a navrhovala ich hodnotiť obozretne. Zároveň

poukázala na ďalšie listinné dôkazy, ktoré podľa jej názoru podporujú jej tvrdenia o konfliktoch a spôsobe komunikácie otca v pracovnom prostredí. 57. Na záver matka uviedla, že naďalej považuje za potrebné dočasne upraviť pomery maloletých detí spôsobom zabezpečujúcim ich bezpečie, stabilitu a ochranu pred rodičovským konfliktom, so zohľadnením existujúceho zákazu priblíženia a kontaktovania matky. Zotrvala preto na návrhu, aby boli maloleté deti dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť a aby bol otcovi dočasne zakázaný kontakt s maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 58. Otec dňa 09.09.2026 podal v odvolacom konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa nedomáhal zmeny rozsahu styku s maloletými deťmi ani zmeny ich dočasného zverenia, ale výlučne úpravy spôsobu realizácie styku v dôsledku novej procesnej situácie vzniknutej po vydaní uznesenia Okresného súdu Žilina z 24.08.2026, ktorým mu bol vo vzťahu k matke uložený zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a zákaz kontaktovania matky akoukoľvek formou. Vec bola na krajskom súde zapísaná pod sp. zn. . Poukázal na to, že skorším uznesením Okresného súdu Žilina z 08.05.2026 boli maloleté deti neodkladným opatrením dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne bol upravený jeho pravidelný styk s maloletými deťmi, pričom časť odovzdávania a preberania detí predpokladá osobnú súčinnosť rodičov. Vznikla tak praktická kolízia dvoch súčasne vykonateľných rozhodnutí, keďže pri realizácii styku je povinný dodržiavať zákaz kontaktovania a priblíženia sa k matke, avšak súčasne má zabezpečovať výkon styku spôsobom predpokladajúcim osobný kontakt rodičov. 59. Uviedol, že potreba bezodkladnej úpravy vyplýva zo samotnej vykonateľnosti oboch rozhodnutí, keďže problém nastáva pri každom termíne styku, v ktorom nie je možné deti prevziať alebo odovzdať prostredníctvom školského alebo predškolského zariadenia. Zdôraznil, že nemôže byť postavený pred situáciu, v ktorej by si musel vybrať medzi rešpektovaním zákazu kontaktovania matky a výkonom rodičovských práv vyplývajúcich z rozhodnutia o styku. Podľa jeho názoru navrhovaná úprava nezasahuje do rozsahu styku, nemení rodičovské práva a povinnosti účastníkov ani neznižuje ochranu poskytovanú matke, ale sleduje výlučne vytvorenie prakticky vykonateľného mechanizmu realizácie už existujúcej úpravy styku tak, aby bol zachovaný kontakt maloletých detí s otcom a zároveň rešpektovaný zákaz kontaktovania a priblíženia sa k matke.

60. Za najvhodnejšie riešenie otec považoval bezkontaktný režim preberania a odovzdávania maloletých detí. Navrhoval, aby v prípadoch, keď sa maloleté deti nachádzajú v škole alebo materskej škole, ich preberal priamo v príslušnom zariadení, a v ostatných prípadoch, keď má dôjsť k odovzdaniu alebo prevzatiu dieťaťa od matky, aby sa tento úkon uskutočňoval na mieste určenom pôvodným rozhodnutím prostredníctvom tretej plnoletej osoby určenej matkou, bez osobného kontaktu rodičov a bez ich vzájomnej komunikácie. Zároveň navrhoval uložiť matke povinnosť oznámiť prostredníctvom jeho právneho zástupcu identitu osoby zabezpečujúcej odovzdanie detí a informovať o prípadných prekážkach realizácie styku. Zdôraznil, že navrhovaná úprava je iba organizačného charakteru, má trvať počas účinnosti ochranného opatrenia vydaného v prospech matky a jej cieľom je odstránenie praktických problémov vyplývajúcich zo súčasného súbehu dvoch vykonateľných rozhodnutí bez zásahu do rozsahu už upraveného styku otca s maloletými deťmi. 61. Bezprostredne na podaný návrh zareagovala matka svojim vyjadrením doručeným súdu dňa 14.09.2026. V celom rozsahu s ním nesúhlasila a považovala ho za nedôvodný a účelový, keďže v odvolacom konaní sa sama domáha zákazu priblíženia sa otca k maloletým deťom a zákazu ich kontaktovania. Poukázala na prebiehajúce trestné konania vedené voči otcovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu nebezpečného prenasledovania. Podľa nej správanie otca dlhodobo vykazuje znaky psychického nátlaku, kontroly a psychickej degradácie, čo považuje za nezlučiteľné s najlepším záujmom maloletých detí.

62. Ďalej informovala o zdravotnom stave maloletých detí, ktoré boli v období od 27.08.2026 do 02.09.2026 hospitalizované pre závažné ochorenia a po prepustení do domácej starostlivosti mali lekárom nariadený prísny pokojový režim. Napriek týmto okolnostiam sa otec opakovane domáhal realizácie styku s maloletými deťmi, čím podľa jej názoru uprednostňoval vlastné záujmy pred ochranou ich zdravia. Zdôraznila, že styk otca s deťmi v minulosti umožňovala a prípadné nerealizovanie styku bolo spôsobené výlučne zdravotným stavom maloletých detí. V tejto súvislosti opätovne poukázala aj na zranenie maloletého A. po návrate zo styku s otcom, o ktorom ju otec podľa jej tvrdení neinformoval, pričom maloletý mal označiť za pôvodcu zranenia práve otca. Odmietnutie odovzdať deti

otcovi bezprostredne po hospitalizácii sledovalo výlučne ochranu ich zdravotného stavu a nemožno ho považovať za bezdôvodné bránenie v styku.

63. Opätovne poukázala na psychiatrom diagnostikovaný syndróm týranej ženy. Uviedla, že táto skutočnosť podporuje záver o dlhodobom výskyte fyzického, psychického, sexuálneho a finančného násilia v rodinnom prostredí. Zdôraznila, že pokiaľ bola vystavená násiliu ako primárna vzťahová osoba maloletých detí, mali byť týmto prostredím negatívne dotknuté aj maloleté deti, a to aj v prípade, že násilie nebolo smerované priamo proti nim. Podľa matky preto nemožno situáciu maloletých detí oddeliť od tvrdeného násilia páchaného voči nej.

64. K samotnému návrhu otca na bezkontaktný spôsob odovzdávania maloletých detí prostredníctvom tretej osoby uviedla, že nemá objektívnu možnosť zabezpečiť takúto nezaujatú osobu. Jej rodinní príslušníci odmietajú kontakt s otcom pre obavy o svoje zdravie a bezpečnosť pre fyzické útoky otca voči jej rodičom, v súvislosti s ktorými majú byť vedené aj trestné konania. Za týchto okolností považovala za nespravodlivé a neprimerané požadovať od svojich rodinných príslušníkov, aby sa podieľali na realizácii styku alebo sprostredkovávali odovzdávanie maloletých detí.

65. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 66. Matka následne dňa 17.09.2026 podala v odvolacom konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu kontaktu otca s maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vec bola na krajskom súde zapísaná pod sp. zn. . Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesleduje sankcionovanie otca ani bezdôvodné obmedzenie jeho vzťahu s maloletými deťmi, chce iba zabezpečiť ochranu maloletých detí, ich stabilné výchovné prostredie a predchádzať situáciám, ktoré podľa jej názoru vyvolávajú obavy o ich bezpečnosť a priaznivý vývoj. Za významnú považovala skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina z 24.08.2026 bol otcovi uložený zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a súčasne zákaz kontaktovať ju akoukoľvek formou vrátane kontaktovania prostredníctvom tretích osôb. Táto okolnosť, podľa nej musí byť zohľadnená aj pri posudzovaní úpravy pomerov maloletých detí a realizácie styku otca s nimi.

67. Namietala, že otcom navrhovaný spôsob realizácie styku nezohľadňuje dostatočne existenciu uvedeného ochranného opatrenia, nakoľko spôsob odovzdávania maloletých detí aj naďalej predpokladá určitú mieru koordinácie alebo komunikácie medzi rodičmi, prípadne prostredníctvom tretích osôb, čo môže byť podľa jej názoru v rozpore s účelom súdneho zákazu kontaktovania. Zastávala názor, že prípadná úprava styku musí byť nastavená tak, aby nevyžadovala priamu ani nepriamu komunikáciu rodičov a aby nedochádzalo k oslabovaniu ochrany poskytnutej vykonateľným rozhodnutím. Nesúhlasila s tvrdením otca, že jej návrhy predstavujú neprimeraný zásah do jeho rodičovských práv, keďže účelom navrhovaného opatrenia má byť podľa nej výlučne dočasná ochrana maloletých detí a zabezpečenie ich stability do rozhodnutia vo veci samej. 68. Vo vzťahu k zraneniu maloletého A. opätovne zotrvala na stanovisku, že okolnosti jeho vzniku nemožno bez ďalšieho uzavrieť ako následok bežnej detskej hry. Tvrdila, že z predložených videozáznamov vyplýva snaha otca ovplyvňovať vyjadrenia maloletej A. k okolnostiam vzniku zranenia a že prehrávanie procesných materiálov maloletému A. a ich následné rozoberanie predstavuje nevhodné zaťahovanie detí do rodičovského a súdneho konfliktu. Zotrvala na potrebe odborne posúdiť vyjadrenia a prežívania maloletých detí spôsobom primeraným ich veku a bez prítomnosti rodičov.

69. Zopakovala aj svoj nesúhlas s návrhom otca na dočasné zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, poprela akékoľvek úmyselné, resp. bezdôvodné bránenie styku otca s maloletými deťmi, vyjadrila svoj nesúhlas s používaním inteligentných hodiniek maloletou A. a zotrvala aj na tvrdeniach ohľadne občianskych preukazov maloletých detí. 70. Náhle zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca by podľa nej mohlo predstavovať výrazný zásah do ich doterajších stabilných pomerov bez dostatočne osvedčených dôvodov. 71. Na záver uviedla, že naďalej považuje za potrebné dočasne upraviť pomery maloletých detí tak, aby boli zabezpečené ich bezpečie, stabilita a ochrana pred rodičovským konfliktom, a aby bola rešpektovaná ochrana vyplývajúca zo súdneho rozhodnutia o zákaze priblíženia a kontaktovania matky. Navrhla preto, aby odvolací súd návrhu otca nevyhovel a rozhodol o neodkladnom opatrení v súlade s jej návrhom, ktorým sa domáha dočasného zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti,

uloženia vyživovacej povinnosti otcovi a zákazu jeho kontaktu s maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 72. Otec sa vo vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nestotožnil s jej argumentáciou, zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach a naďalej navrhoval dočasné zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Namietal, že návrh matky, hoci deklaratórne nesmeruje k prerušeniu vzťahu maloletých detí s otcom, svojím obsahom fakticky sleduje úplné vylúčenie otca zo života detí, keďže matka žiada zákaz jeho priblíženia sa k maloletým deťom a zákaz akéhokoľvek kontaktu s nimi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa otca takýto zásah predstavuje krajné opatrenie, ktoré nebolo osvedčené existenciou konkrétneho a bezprostredného ohrozenia maloletých detí.

73. Namietal hodnovernosť viacerých skutkových tvrdení matky a poukazoval na rozpory medzi jednotlivými jej podaniami, komunikáciou a ďalšími predloženými dôkazmi. Tvrdil, že matka v rôznych obdobiach rozdielne opisovala niektoré rozhodujúce udalosti, pričom podľa jeho názoru dochádzalo k postupnému dopĺňaniu alebo modifikovaniu skutkových verzií. Zdôraznil potrebu hodnotiť všetky dôkazy v ich úplnom kontexte a aplikovať rovnaký dôkazný štandard na tvrdenia oboch rodičov. V tejto súvislosti poukázal na viaceré sporné okolnosti týkajúce sa finančných vzťahov medzi rodičmi, predchádzajúcich konfliktov, tvrdení o užívaní návykových látok, rozsahu starostlivosti o maloleté deti počas spoločného spolužitia, ako aj na rozdielny prístup matky pri hodnotení vyjadrení maloletých detí.

74. Vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. , ktorým mu bol uložený zákaz priblíženia a zákaz kontaktovania matky, uviedol, že toto rozhodnutie rešpektuje, avšak proti nemu podal odvolanie. Zdôraznil, že uvedené rozhodnutie neupravuje styk s maloletými deťmi, neobmedzuje jeho rodičovské práva vo vzťahu k nim a samo osebe nemôže predstavovať dôvod na zákaz kontaktu jeho s deťmi. Namietal, že matka toto rozhodnutie používa ako argument pre faktické obmedzovanie výkonu styku, hoci pôvodná úprava styku ostáva naďalej vykonateľná. Poukázal pritom na množstvo odovzdaní maloletých detí, ktoré prebehli bez incidentov aj po udalostiach uvádzaných matkou v jej podaniach.

75. K otázke realizácie styku doplnil, že navrhovaný bezkontaktný model odovzdávania maloletých detí je prakticky uskutočniteľný aj pri rešpektovaní zákazu kontaktovania matky. Zdôraznil, že tretia osoba by mala plniť iba technickú funkciu pri prevzatí alebo odovzdaní detí, bez sprostredkovania komunikácie medzi rodičmi. Poukázal na konkrétne prípady, ktoré podľa jeho názoru preukazujú realizovateľnosť takéhoto spôsobu odovzdávania maloletých detí avšak súčasne upozornil aj na situácie, kedy matka v niektorých prípadoch preberala deti zo školského alebo predškolského zariadenia ešte pred jeho príchodom, čím mu mala znemožňovať výkon súdom upraveného styku.

76. Vo vzťahu k návrhu matky na úplný zákaz kontaktu s maloletými deťmi uviedol, že takýto zásah musí byť osvedčený konkrétnymi okolnosťami týkajúcimi sa priamo maloletých detí. Poukázal na skoršie rozhodnutie okresného súdu, ktorý napriek posudzovaniu závažných tvrdení matky nevzhliadol dôvody na výraznejšie obmedzenie jeho styku s maloletými deťmi. Zdôraznil existenciu citových väzieb maloletých detí k jeho osobe a namietal, že matka žiada úplné odstránenie jeho prítomnosti v živote detí, zatiaľ čo on sám aj v prípade zverenia detí do svojej starostlivosti navrhuje zachovanie pravidelného osobného a telefonického kontaktu detí s matkou.

77. Naďalej popieral, že by zranenie maloletého A. spôsobil úmyselne alebo násilným konaním. Pripustil, že matku o vzniku zranenia bezprostredne neinformoval, čo označil za komunikačné pochybenie, avšak nie za dôkaz násilia. Zároveň vyjadril súhlas s odborným, veku primeraným posúdením vyjadrení a prežívania maloletých detí nezávislou odbornou osobou bez prítomnosti rodičov. Matka podľa neho pripisuje rozhodujúcu dôkaznú váhu vyjadreniam detí len vtedy, keď podporujú jej tvrdenia, zatiaľ čo v iných situáciách ich vzhľadom na vek detí spochybňuje.

78. Odmietol aj tvrdenia matky o jeho minimálnom podiele na starostlivosti o maloleté deti počas spoločného spolužitia rodičov, nakoľko sa aktívne podieľal na každodennej starostlivosti o maloletú A. aj o maloletého A., zabezpečoval ich záujmové aktivity, starostlivosť počas neprítomnosti matky, večerný režim detí a ďalšie bežné rodičovské povinnosti. Podľa jeho názoru samotná skutočnosť, že matka častejšie komunikovala s lekármi alebo vzdelávacími zariadeniami, nevypovedá o celkovom rozsahu jeho rodičovskej starostlivosti.

79. Vyjadril sa aj k hospitalizácii maloletých detí a ich návšteve počas pobytu v nemocnici, ktorú nepovažoval za výkon styku v zmysle súdneho rozhodnutia, ale len za prejav záujmu rodiča o zdravotný stav svojich detí. Tvrdil, že deťom chcel iba popriať skoré uzdravenie a nenárokoval si ich prevzatie do svojej starostlivosti. Naďalej namietal tvrdenia matky týkajúce sa vycestovania s maloletou A. do zahraničia. Išlo o krátke rekreačné pobyty na miestach, ktoré rodina navštevovala aj počas spoločného spolužitia. Súčasne vyjadril ochotu akceptovať primeranú obojstrannú informačnú povinnosť rodičov pri vycestovaní maloletých detí mimo územia Slovenskej republiky.

80. K používaniu inteligentných hodiniek maloletej A. uviedol, že ich účelom bolo umožniť dieťaťu primeraný kontakt s oboma rodičmi a nie monitorovanie matky. Zdôraznil, že matka sama netvrdí, že by monitorovacie funkcie zariadenia skutočne využíval. Zároveň poukázal na to, že odobratím hodiniek a neumožňovaním telefonického kontaktu podľa neho dochádza k ďalšiemu obmedzovaniu vzťahu detí s otcom. Súčasne deklaroval pripravenosť akceptovať technické obmedzenie niektorých funkcií zariadenia, ak by boli vyhodnotené ako nevhodné.

81. Vo vzťahu k občianskym preukazom maloletých detí poprel, že by ich vybavenie súviselo s úmyslom premiestniť deti do zahraničia alebo obmedziť výkon rodičovských práv matky. Tvrdil, že išlo o praktické riešenie situácie, keď mu matka pri styku neodovzdávala žiadne doklady detí ani ďalšie potrebné veci. Rovnako zotrval na svojich výhradách voči dôkaznej hodnote niektorých čestných vyhlásení predložených matkou a vo vzťahu k otázke užívania návykových látok navrhol vykonanie objektívneho odborného vyšetrenia, ktorému je ochotný podrobiť sa aj on sám. 82. Na určenie výživného neodkladným opatrením vo výške po 450 € mesačne na každé dieťa nevidel dôvod. Matka nepredložila žiadny nový rozpis nevyhnutných potrieb, nový deficit, ani netvrdila, že prestal plniť a to ani po tom, čo okresný súdu uznesením sp.zn. zo dňa 08.05.2026 návrh na dočasné výživné zamietol z dôvodu, že nebolo osvedčené neplnenie vyživovacej povinnosti (zohľadnené boli platby 1 250 EUR v marci, 500 EUR v apríli aj ďalšie predchádzajúce platby vrátane 4 000 EUR). Navyše naďalej dobrovoľne prispieva 200 EUR na každé dieťa mesačne a hradí aj ďalšie odôvodnené výdavky, napr. okuliare a obuv. Je si vedomý, že konečnú výšku výživného určí súd v konaní vo veci samej. Na záver uviedol, že návrh matky podľa jeho názoru neosvedčuje existenciu novej a bezprostrednej hrozby pre maloleté deti odôvodňujúcej úplné vylúčenie otca z ich života. Zdôraznil, že navrhuje menej invazívne riešenia spočívajúce v bezkontaktnom odovzdávaní detí, obojstrannej informačnej povinnosti rodičov, odbornom posúdení detí a zachovaní pravidelného kontaktu maloletých detí s oboma rodičmi. Navrhol preto, aby odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prípadne aby maloleté deti dočasne zveril do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk matky s maloletými deťmi v navrhovanom rozsahu. 83. Matka dňa 23.09.2026 doplnila svoje vyjadrenie k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o novú skutočnosť po podaní posledného vyjadrenie, ktorá vyústila do ňou podaného trestného oznámenia na otca maloletých detí pre podozrenie z marenia výkonu úradného rozhodnutia, prípadne iného trestného činu, ktorého právnu kvalifikáciu ponechala na orgány činné v trestnom konaní. Otec sa podľa nej dopustil protiprávneho konania, keď jej dňa 16.09.2026 mal odovzdať maloletú A., pred vchodom do E.. Vzhľadom na zákaz priblíženia a akéhokoľvek kontaktovania jej osoby otcom, uloženého Okresným súdom Žilina uznesením sp. zn. , splnomocnila svojho brata na prevzatie maloletej od otca. Otec maloletú priamo ňou písomne splnomocnenej osobe neodovzdal, pričom poveril inú, pre ňu neznámu osobu, ktorá jej dieťa odovzdala a informovala ju o maloletej, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu o bezpečnosť a taktiež nedôveru, že otec v budúcnosti nebude rešpektovať súdom uložené zákazy alebo akýkoľvek režim odovzdávania, ktorý by predpokladal osobný alebo sprostredkovaný kontakt s matkou. 84. Následne dňa 25.09.2026 otec doručil súdu svoje vyjadrenie k doplneniu vyjadrenia matky a návrh na bezodkladné rozhodnutie, v ktorom reagoval na udalosť zo dňa 16.09.2026, podané trestné oznámenie a existenciu neodkladného opatrenia ukladajúceho mu zákaz priblíženia a kontaktovania matky. Namietal, že uvedené skutočnosti samy osebe neodôvodňujú záver o nevykonateľnosti jeho styku s maloletými deťmi ani o nemožnosti realizovať bezkontaktné odovzdávanie detí. Uznesenie upravujúce jeho styk s maloletými deťmi zostalo naďalej vykonateľné, nebolo zrušené ani pozastavené a zákaz priblíženia sa vzťahuje výlučne na vzťah medzi rodičmi, nie na jeho kontakt s maloletými deťmi. Ako dôvod podania jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol potrebu odstrániť praktickú kolíziu medzi oboma rozhodnutiami vytvorením bezkontaktného mechanizmu odovzdávania detí.

85. Poukázal na stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, podľa ktorého zostala úprava styku naďalej vykonateľná a bolo potrebné vyriešiť len praktický spôsob odovzdávania detí. Matka oznámila nerealizovateľnosť styku, súčasne však odmietla navrhované riešenia, čím podľa jeho názoru dochádza k faktickému prerušeniu výkonu styku bez príslušného súdneho rozhodnutia. 86. K udalosti zo dňa 16.09.2026 uviedol, že pri odovzdaní maloletej dcéry nepoveril tretiu osobu kontaktovaním matky a poprel, že by prostredníctvom nej porušil zákaz kontaktovania. Zdôraznil, že samotné podanie trestného oznámenia matkou podľa neho nepreukazovalo porušenie uloženého zákazu. Prítomnosť tretej osoby pri odovzdávaní detí je podľa neho prípustná a zodpovedá záverom predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. 87. Poukázal aj na okolnosti realizácie styku prostredníctvom školských zariadení a tvrdil, že matka opakovane preberala maloleté dieťa zo školy pred časom určeným na prevzatie otcom. Za najlepší záujem maloletých detí považoval zachovanie ich vzťahu k obom rodičom pri súčasnom minimalizovaní konfliktov medzi rodičmi, pričom bezkontaktný spôsob odovzdávania podľa neho tieto ciele napĺňal.

88. Obsiahlo namietal správanie matky, ktorému vytýkal nerešpektovanie vykonateľných súdnych rozhodnutí, jednostranné určovanie pravidiel výkonu rodičovských práv a snahu obmedzovať alebo znemožňovať jeho kontakt s maloletými deťmi. V tejto súvislosti poukázal aj na udalosti zo dňa 24.09.2026, pri ktorých podľa jeho tvrdení musel opakovane využívať asistenciu Policajného zboru pri realizácii styku s maloletou dcérou. Namietal tiež okolnosti súvisiace s logopedickým vyšetrením maloletej, ktoré bolo podľa jeho názoru úmyselne matkou načasované spôsobom zasahujúcim do výkonu jeho styku.

89. V závere zotrval na návrhu, aby odvolací súd určil prakticky, vykonateľný, bezkontaktný spôsob odovzdávania maloletých detí, ktorý by vylúčil priamy kontakt rodičov a súčasne zabezpečil riadny výkon styku podľa existujúcej súdnej úpravy. Žiadal tiež, aby súd pri rozhodovaní neprikladal samotnému trestnému oznámeniu význam dôkazu o porušení zákazu kontaktovania a aby zohľadnil, že úprava styku s maloletými deťmi zostáva naďalej vykonateľná. 90. Kolízny opatrovník sa v odvolacom konaní nevyjadril. 91. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom iné vyjadrenia do konania doložené neboli. 92. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s , ), na základe odvolaní podaných v zákonnej odvolacej lehote osobami oprávnenými, a to otcom a matkou, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie , uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výroku, ktorým uložil matke povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, výroku, ktorým návrh matky na určenie výživného zamietol a výroku, ktorým rozhodol, že neodkladné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým budú upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom v predmetnom konaní alebo v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorými upravil styk otca s maloletými deťmi, zmenil podľa v spojení s , nakoľko neboli splnené podmienky na ich potvrdenie, ani na ich zrušenie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 93. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca a matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením podľa , resp. 367 rozhodnúť o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. . 94. Krajský súd má za to, že okresný súd vecne správne postupoval so zohľadnením inštitútu neodkladného opatrenia, ak napadnutým uznesením dočasne upravil rodičovské práva a povinností k maloletým deťom, tým, že ich dočasne zveril do starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletými deťmi a v časti určenia výživného návrh matky zamietol. K takémuto rozhodnutiu súdom prvej inštancie došlo v začatom súdnom konaní o návrhu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na čas do rozvodu manželstva. 95. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

96. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 97. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 98. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

99. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 100. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 101. Podľa Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 102. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 103. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. 104. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel tvrdený nárok byť nepochybne preukázaný. Pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 105. Základnou funkciou neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa vždy riadi konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie ( veta prvá ) a je postačujúce, ak sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. 106. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu spisu, podaných odvolaní, ďalších písomných podaní účastníkov predložených v priebehu odvolacieho konania, podaných návrhov na nariadenie neodkladných opatrení v odvolacom konaní, ako aj listinných dôkazov založených v spise dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, vo výroku, ktorým uložil matke povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, vo výroku, ktorým návrh matky na určenie výživného zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol, že neodkladné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým budú upravené

rodičovské práva a povinností k maloletým deťom v predmetnom konaní alebo v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, vecne správne, avšak v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi nezodpovedá v plnom rozsahu aktuálne osvedčeným skutkovým okolnostiam a najlepšiemu záujmu maloletých detí. 107. Z osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom doposiaľ nebol upravený právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Rodičia maloletých detí nežijú v jednej domácnosti od 26.02.2026, od kedy medzi nimi prebieha stále sa eskalujúci partnerský aj rodičovský konflikt. 108. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je definitívne vyriešenie rodičovského konfliktu ani konečné posúdenie rodičovských kompetencií účastníkov. Úlohou súdu je posúdiť, či existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov maloletých detí do času rozhodnutia vo veci samej, pričom rozhodujúce je výlučne hľadisko ich najlepšieho záujmu. 109. Zo spisového materiálu je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo a mimoriadne konfliktné. Účastníci sa navzájom obviňujú z nevhodného správania, manipulácie, nerešpektovania rodičovských práv druhého rodiča, pričom ich vzájomný konflikt presahuje rámec bežných rodičovských nezhôd. V priebehu odvolacieho konania navyše došlo k ďalšej eskalácii sporu, ktorá sa prejavila podávaním trestných oznámení, opakovaných rozsiahlych podaní, návrhov na nariadenie neodkladných opatrení, ako aj vedením ďalších súvisiacich konaní medzi účastníkmi. Samotná existencia hlbokého rodičovského konfliktu však bez ďalšieho nepostačuje na záver, že ktorýkoľvek z rodičov má byť z výkonu rodičovských práv dočasne vylúčený alebo že je potrebné zásadným spôsobom obmedziť, až zakázať kontakt maloletých detí s jedným z rodičov. 110. Maloleté deti sa od rozchodu rodičov nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje ich každodenné potreby, zdravotnú starostlivosť, školské a predškolské povinnosti, ako aj ostatné záležitosti súvisiace s ich bežným fungovaním. Otec sa s maloletými deťmi stretáva. V štádiu konania o neodkladnom opatrení neboli osvedčené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitú zmenu tohto faktického stavu a premiestnenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, ani do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Takýto zásah by predstavoval významnú zmenu doterajších pomerov maloletých detí, pričom potreba takejto bezodkladnej zmeny nebola osvedčená. 111. Na druhej strane odvolací súd nepovažoval za osvedčené ani také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžité a úplné prerušenie styku maloletých detí s otcom. Pri tomto závere neprihliadal iba na skutkový stav existujúci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale vyhodnotil aj skutočnosti a podklady predložené rodičmi v priebehu odvolacieho konania, najmä tvrdenia matky o zranení maloletého A. zistenom po jeho pobyte u otca, predložené lekárske správy, fotografie a obrazové záznamy, vyjadrenia maloletých detí, výsledok psychiatrického vyšetrenia matky, tvrdenia týkajúce sa správania otca pri výkone rodičovských práv, ako aj existenciu ďalších civilných a trestných konaní medzi rodičmi. Ani pri posúdení týchto skutočností jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti však odvolací súd nemal za osvedčené konkrétne a bezprostredné ohrozenie maloletých detí zo strany otca v takej intenzite, ktorá by vyžadovala úplné prerušenie ich osobného kontaktu s otcom. Pokiaľ ide osobitne o zranenie maloletého A., predložené podklady osvedčujú existenciu zranenia, samy osebe však neosvedčujú mechanizmus jeho vzniku ani to, že bolo spôsobené konaním otca. Definitívne objasnenie sporných tvrdení rodičov a príčin jednotlivých udalostí bude predmetom dokazovania vo veci samej, absencia takéhoto dokazovania však nebráni odvolaciemu súdu posúdiť, či už v tomto štádiu konania boli predložené skutočnosti osvedčené v miere vyžadujúcej bezodkladný zákaz styku.

112. Odvolací súd pri uvedenom posúdení neprehliadol ani výsledok psychiatrického vyšetrenia matky, na ktorý matka v odvolacom konaní poukazovala. Tento podklad je relevantný pre posúdenie situácie matky a vzťahov medzi rodičmi, sám osebe však neosvedčuje, že osobný kontakt maloletých detí s otcom predstavuje pre maloleté deti konkrétne a bezprostredné ohrozenie. Rovnako ani rozhodnutie, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblíženia sa k matke a zákaz jej kontaktovania, nemožno bez ďalšieho stotožniť so záverom o potrebe zákazu styku otca s maloletými deťmi, keďže nariadené neodkladné opatrenie upravuje vzťah otca k matke, nie jeho vzťah k maloletým deťom. Jeho existencia je však významná pre spôsob, akým musí byť styk maloletých detí s otcom prakticky realizovaný, aby pri ňom nedochádzalo k osobnému ani inému kontaktu rodičov.

113. Na druhej strane zo spisu vyplýva existencia citových väzieb maloletých detí k obom rodičom. Zistenia kolízneho opatrovníka ani ostatné doposiaľ predložené podklady neosvedčujú taký odmietavý postoj maloletých detí k otcovi, ktorý by sám osebe odôvodňoval prerušenie ich vzájomného kontaktu.

Odvolací súd prihliadol aj na doterajšiu realizáciu styku po vydaní napadnutého neodkladného opatrenia. Hoci medzi rodičmi vznikali spory o realizáciu jednotlivých termínov a matka poukazovala na zmeny v správaní detí po styku s otcom, nebolo osvedčené, že by samotný výkon styku spôsoboval maloletým deťom takú ujmu alebo predstavoval také ohrozenie ich priaznivého vývinu, ktoré by vyžadovalo ich úplné oddelenie od otca. Za tejto situácie zostáva zachovanie pravidelného osobného vzťahu maloletých detí s oboma rodičmi súčasťou ochrany ich najlepšieho záujmu.

114. Uvedený záver však neznamená, že odvolací súd považuje tvrdenia matky týkajúce sa konfliktu rodičov, zranenia maloletého A. alebo ďalších udalostí uvádzaných v priebehu odvolacieho konania za preukázane nepravdivé. V konaní o neodkladnom opatrení nebolo úlohou odvolacieho súdu definitívne ustáliť priebeh všetkých sporných udalostí ani konečne posúdiť rodičovské kompetencie účastníkov, ale posúdiť, či sú aktuálne osvedčené také okolnosti, ktoré vyžadujú okamžité prerušenie kontaktu maloletých detí s otcom. Takýto stupeň ohrozenia osvedčený nebol. Úplný zákaz styku by pritom predstavoval mimoriadne intenzívny zásah do existujúcich vzťahových väzieb maloletých detí s otcom. Odvolací súd preto považoval za primerané zachovať pravidelný osobný kontakt maloletých detí s otcom a súčasne, vzhľadom na eskalovaný konflikt rodičov a ochranné opatrenie vydané vo vzťahu otca k matke, vytvoriť taký spôsob jeho realizácie, ktorý v maximálnej možnej miere vylúči potrebu osobného kontaktu a vzájomnej komunikácie rodičov.

115. Odvolací súd však súčasne dospel k záveru, že spôsob realizácie styku určený súdom prvej inštancie už vzhľadom na pomery existujúce v priebehu odvolacieho konania neposkytuje prakticky realizovateľný rámec styku maloletých detí s otcom. Odvolací súd pritom prihliadol aj na doterajší priebeh výkonu neodkladného opatrenia. Z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že styk otca s maloletými deťmi sa po vydaní napadnutého uznesenia opakovane realizoval, hoci medzi rodičmi vznikali spory týkajúce sa realizácie niektorých jeho termínov. Vo vzťahu k maloletému A. tak v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nešlo o situáciu, v ktorej by sa mal po prvýkrát vytvárať priestor na jeho pobyt a prenocovanie v domácnosti otca. Adaptačný režim stanovený súdom prvej inštancie predchádzal následnej realizácii styku maloletého s otcom aj s prenocovaním. Odvolací súd zároveň z podkladov predložených v odvolacom konaní nemal za osvedčené, že by samotná realizácia pobytov alebo prenocovania maloletého A. v domácnosti otca predstavovala také konkrétne ohrozenie jeho fyzického alebo psychického vývinu, ktoré by odôvodňovalo ich vylúčenie z dočasnej úpravy styku. Za tejto situácie nepovažoval za potrebné zachovať adaptačný mechanizmus nastavený súdom prvej inštancie v čase vydania napadnutého uznesenia.

116. Rozhodujúcou okolnosťou pre zmenu spôsobu a časového usporiadania styku bola predovšetkým nová situácia vyvolaná uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -40 zo dňa 24.08.2026, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblíženia sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a zákaz jej kontaktovania akoukoľvek formou, a to aj prostredníctvom tretích osôb. Pôvodná úprava styku pritom pri viacerých jeho termínoch predpokladala osobné odovzdávanie maloletých detí medzi rodičmi. Takýto spôsob realizácie styku sa preto dostal do rozporu s potrebou rešpektovať neodkladné opatrenie vydané vo vzťahu medzi rodičmi. Súčasne nebolo možné založiť ďalšiu realizáciu styku na odovzdávaní maloletých detí prostredníctvom tretej osoby. Hoci otec takýto spôsob vo svojom návrhu zo dňa 09.09.2026 navrhol, matka výslovne uviedla, že nemá objektívnu možnosť zabezpečiť tretiu osobu, ktorá by odovzdávanie detí sprostredkovávala, pričom ani z ostatného obsahu spisu nevyplynula existencia konkrétnej osoby, prostredníctvom ktorej by bolo možné takýto spôsob odovzdávania detí pravidelne zabezpečiť.

117. Za týchto okolností odvolací súd považoval za potrebné vytvoriť taký dočasný režim styku, ktorý na jednej strane zachová pravidelný a dostatočne intenzívny osobný kontakt maloletých detí s otcom a na druhej strane nebude jeho realizácia podmienená osobným kontaktom ani vzájomnou komunikáciou rodičov. Za objektívne využiteľný spôsob prevzatia a odovzdania maloletých detí odvolací súd považoval ich školské, resp. predškolské zariadenie. Potreba realizovať prevzatie aj odovzdanie maloletých detí prostredníctvom týchto zariadení zároveň odôvodňuje sústredenie styku do jedného súvislého časového úseku od piatka do bezprostredne nasledujúceho pondelka. Takto určený rozsah styku preto nemožno vnímať izolovane ako samoúčelné rozšírenie styku otca oproti úprave súdu prvej inštancie. Ide predovšetkým o dôsledok potreby koncentrovať styk medzi dva časové okamihy, v ktorých možno prevzatie a odovzdanie maloletých detí uskutočniť bez osobného kontaktu rodičov a bez potreby ich vzájomnej súčinnosti.

118. Z uvedeného dôvodu odvolací súd upravil styk otca s oboma maloletými deťmi spoločne od piatka v nepárnom kalendárnom týždni od 08.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni do 08.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme a po skončení styku ich odovzdá v školskom, resp. predškolskom zariadení, ktoré navštevujú. Určenie času začiatku a skončenia styku na 08.00 hod. vyjadruje hranice oprávnenia otca na styk, samotné faktické prevzatie detí otcom sa uskutoční v príslušnom zariadení po ich odovzdaní do zariadenia matkou, resp. podľa jeho bežného režimu. Takto nastavená úprava zároveň zachováva riadny denný režim maloletých detí a nezasahuje do ich školskej dochádzky ani pravidelnej návštevy predškolského zariadenia.

119. Odvolací súd si je vedomý, že takto určený spôsob prevzatia a odovzdania maloletých detí predpokladá ich prítomnosť v školskom, resp. predškolskom zariadení v deň začatia a skončenia styku a výslovne neupravuje spôsob odovzdania detí v prípade ich neprítomnosti v zariadení, napríklad z dôvodu ochorenia, prázdnin alebo prerušenia jeho prevádzky. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia však odvolací súd nepovažoval za možné bez dostatočného skutkového podkladu vytvárať ďalší náhradný mechanizmus odovzdávania maloletých detí. Priame odovzdanie medzi rodičmi neprichádza do úvahy vzhľadom na zákaz priblíženia sa otca k matke a zákaz jej kontaktovania, odovzdávanie prostredníctvom tretej osoby nebolo možné uložiť konkrétnej osobe, ktorá by bola účastníkom konania, a iný bezpečný a pravidelne využiteľný spôsob odovzdávania maloletých detí z obsahu spisu nevyplynul. Odvolací súd preto upravil spôsob realizácie styku v rozsahu, v akom mal osvedčené podmienky jeho realizácie, namiesto toho, aby pre možné budúce situácie vytvoril mechanizmus založený na okolnostiach, ktoré v tomto štádiu konania osvedčené neboli. Uvedená okolnosť podľa odvolacieho súdu nespochybňuje primeranosť prijatej dočasnej úpravy, ktorej účelom je predovšetkým zabezpečiť realizovateľný režim styku maloletých detí s otcom pri súčasnom rešpektovaní neodkladného opatrenia vydaného vo vzťahu medzi rodičmi.

120. V časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 450 € mesačne na každé z maloletých detí, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

121. Účelom neodkladného opatrenia vo veciach výživného je poskytnúť maloletému dieťaťu bezodkladnú ochranu v situácii, keď jeho základné životné potreby nie sú zabezpečené alebo keď hrozí, že bez okamžitého zásahu súdu dôjde k ohrozeniu jeho riadnej výživy. Neodkladným opatrením možno upraviť pomery účastníkov len v nevyhnutnej miere a len za predpokladu osvedčenia naliehavej potreby takejto dočasnej úpravy.

122. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by maloleté deti boli bez potrebného materiálneho zabezpečenia alebo že by otec na ich výživu vôbec neprispieval. Naopak, aj samotná matka v návrhu potvrdila, že otec jej finančné prostriedky na deti poskytoval, hoci nie vždy pravidelne a v stabilnej výške. Otec vo svojich vyjadreniach uviedol, že v súčasnosti prispieva na výživu každého z maloletých detí sumou 200 € mesačne, pričom zároveň zabezpečuje aj ďalšie potreby detí formou naturálnych plnení a nákupom vecí potrebných pre ich každodenný život. Tieto tvrdenia neboli matkou v konaní spochybnené. 123. Za takéhoto skutkového stavu nebolo podľa názoru odvolacieho súdu osvedčené, že by existovala bezprostredná potreba okamžitého súdneho zásahu formou určenia výživného neodkladným opatrením. Skutočnosť, že medzi rodičmi existuje spor o rozsah vyživovacej povinnosti otca, prípadne o primeranú výšku výživného, sama osebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené otázky si vyžadujú riadne dokazovanie smerujúce k zisteniu odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, čo je predmetom konania vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného neznamená, že by otec nebol povinný podieľať sa na výžive maloletých detí, ktorých osobnú starostlivosť prevažne zabezpečuje matka. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá bez ohľadu na existenciu súdneho rozhodnutia o výživnom.

124. Keďže v prejednávanej veci nebolo osvedčené, že by maloleté deti boli bez potrebných prostriedkov na výživu, ani že by otec svoju vyživovaciu povinnosť voči nim úplne neplnil, odvolací súd dospel k záveru, že nebola preukázaná taká naliehavosť pomerov, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu a dočasnú úpravu výživného neodkladným opatrením. Inštitút neodkladného opatrenia totiž neslúži na predbežné určenie výživného v rozsahu zodpovedajúcom predpokladanému rozhodnutiu vo veci

samej, ale len na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere v situácii vyžadujúcej bezodkladný zásah súdu. Takáto situácia však v preskúmavanej veci osvedčená nebola. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh matky v tejto časti zamietnutý, za vecne správne a v napadnutej časti ho potvrdil 125. Pokiaľ ide o návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v odvolacom konaní dňa 09.09.2026, vedený na odvolacom súde pod sp. zn. , odvolací súd dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je dôvod vyhovieť. Otec sa ním nedomáhal zmeny rozsahu styku ani zmeny dočasného zverenia maloletých detí, ale vytvorenia takého spôsobu ich preberania a odovzdávania, ktorý by umožňoval realizovať styk pri súčasnom rešpektovaní zákazu priblíženia sa k matke a zákazu jej kontaktovania. Potrebu odstrániť praktickú kolíziu medzi pôvodným spôsobom realizácie styku a uvedeným neodkladným opatrením odvolací súd považoval za opodstatnenú. Túto potrebu však zohľadnil priamo pri rozhodovaní o odvolaniach rodičov tým, že zmenil napadnuté uznesenie v časti úpravy styku a stanovil taký spôsob prevzatia a odovzdania maloletých detí, ktorý nevyžaduje osobný kontakt ani vzájomnú komunikáciu rodičov. Samostatná úprava totožnej otázky ďalším neodkladným opatrením preto už nebola potrebná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

126. Rovnako odvolací súd nevyhovel ani návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podanému dňa 17.09.2026, vedenému pod sp. zn. , ktorým sa domáhala zákazu kontaktu otca s maloletými deťmi. Odvolací súd pri rozhodovaní o tomto návrhu prihliadol aj na matkou tvrdené nové skutočnosti, najmä na zranenie maloletého A. zistené po jeho pobyte u otca, predložené lekárske správy a obrazové záznamy, vyjadrenia maloletých detí, psychiatrickú správu týkajúcu sa matky, prebiehajúce trestné konania, ako aj na existenciu súdom uloženého zákazu priblíženia sa otca k matke a zákazu jej kontaktovania. Ani pri hodnotení týchto okolností vo vzájomnej súvislosti však odvolací súd nemal za osvedčené konkrétne a bezprostredné ohrozenie maloletých detí zo strany otca v takej intenzite, ktorá by v tomto štádiu konania odôvodňovala úplné prerušenie ich osobného kontaktu s otcom. Okolnosti vzniku zranenia maloletého A. zostali medzi rodičmi sporné a predložené podklady osvedčujú existenciu zranenia, nie však spôsob jeho vzniku ani osobu, ktorá ho spôsobila. Rovnako ochranné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia a kontaktovania bolo vydané vo vzťahu otca k matke a samo osebe neosvedčuje existenciu takého ohrozenia maloletých detí, ktoré by vyžadovalo zákaz ich kontaktu s otcom. Úplný zákaz styku by za tejto dôkaznej situácie predstavoval mimoriadne intenzívny zásah nielen do rodičovských práv otca, ale predovšetkým do práva maloletých detí zachovať si vzťah s oboma rodičmi. Keďže podmienky pre takýto zásah neboli v rozsahu potrebnom pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, odvolací súd návrh matky zamietol.

127. Záverom odvolací súd považuje za potrebné upozorniť rodičov, že majú vo svojich rukách výchovu a vývin svojich maloletých detí, a to rovným dielom. Z tejto ich pozície tak vyplýva aj zodpovednosť, aby deťom zabezpečovali riadnu výchovu a starostlivosť, poskytovali bezpečie a stabilné prostredie a nezaťahovali ich do vzájomných konfliktov, aby svoj čas, energiu a lásku venovali práve svojim deťom a neinvestovali to do vzájomných sporov.

128. Odvolací súd prízvukuje, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy svojich maloletých detí (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletých detí, a preto dôrazne apeluje predovšetkým na rodičov, aby nadradili záujmy na prospech svojich detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi a prispeli k riešeniu situácie v rodine a svojim maloletým deťom vytvorili vo svojich domácnostiach pokojné, harmonické, bezpečné a láskyplné prostredie pre ich zdravý psychický a fyzický vývin. 129. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, ak o nich bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ), pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v začatom konaní o veci samej. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nerozhodoval ani o trovách konania a .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného dovolania.