Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-243-2026.pdf
PDF · 134.61 KB
Case nature
Subarea
14CoP/243/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov - matka: C. B. D., B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/XX, F., zastúpená zástupcom Advokátska kancelária MAXIMA, s. r. o., so sídlom Zelená 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 061 141, a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/XX, H. I., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín na vydanie neodkladného opatrenia - uloženie povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu a o nariadení neodkladného opatrenia - uloženie povinnosti maloletému dieťaťu podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/48/2026-65 zo dňa 27. mája 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I/ nariadil rodičom maloletého dieťaťa C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., E. XXXX/XX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I., G. XXXX/ XX povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny A., E. H. I., J. K. X, v počte 20 hodín, za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a podpory zvládania rodičovskej role. Výrokom II/ nariadil maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny A., E. H. I., J. K. X, v počte maximálne 10 hodín s priebežným vyhodnocovaním užitočnosti psychologickej pomoci dieťaťu, za účelom poradenstva na zlepšenie psychického a emočného zvládania záťažových situácií a na zlepšenie vzťahu k otcovi. Výrokom III/ rodičom a maloletému dieťaťu uložil povinnosť zúčastniť sa nariadeného psychologického poradenstva, ktorého presná špecifikácia, trvanie a realizácia budú určené Centrom pre deti a rodiny A., E. H. I.. Podľa výroku IV/ žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 05.05.2026 elektronicky doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín (ďalej aj ,,navrhovateľ“, alebo ,,úrad“), ktorým žiadal nariadiť rodičom maloletého A. B. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny A., E. H. I. za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a podpory zvládania rodičovskej role v počte 20 hodín a jeho odôvodnenie.
3. Okresný súd uznesením č. k. 18P/48/2026-18 zo dňa 06.05.2026 maloletému postupujúc podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine a § 117 CMP ustanovil opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo.
4. Uznesením č. k. 18P/48/2026-35 zo dňa 22.05.2026 okresný súd začal s poukazom na § 23 ods. 2 CMP konanie o nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie výchovného opatrenia aj maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to povinnosti zúčastniť sa na psychologickom poradenstve v Centre pre deti a rodiny A. - E. H. I..
5. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa okresný súd oboznámil s návrhom, dokladmi založenými v súdnom spise, spismi tamojšieho súdu sp. zn. 18P/86/2025, sp. zn. 18P/87/2025 a sp. zn. 18Em/4/2025 z neho najmä návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku a so Zápisnicou z pojednávania v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 12.05.2026.
6. Okresný súd mal zistené, že na tamojšom súde pod sp. zn. 18P/86/2025 prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., ktoré konanie nie je právoplatne skončené, je v ňom nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Jánom Šútovcom, PhD., so zadanou lehotou 3,5 mesiaca, nakoľko medzi rodičmi maloletého dieťaťa je spor ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jednému z rodičov a z dôvodu zisťovania, či sú u maloletého dieťaťa prejavy traumatizácie v dôsledku správania sa k dieťaťu niektorým z rodičov, resp. v dôsledku nepreukázaného násilného správania otca k maloletému počas styku otca s maloletým dieťaťom. Maloletý A. B. je do právoplatného skončenia konania vo veci samej neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 18P/87/2025 zo dňa 18.09.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/231/2025 zo dňa 28.11.2025 zverený do dočasnej osobnej starostlivosti matky s úpravou vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa a úpravou styku 2x týždenne, ktorý sa z dôvodov na strane matky a maloletého dieťaťa, ktoré začalo odmietať otca, nerealizuje a z ktorého dôvodu je na návrh otca pod sp. zn. 18Em/4/2025 vedené konanie o výkon rozhodnutia, ktorý bol nariadený uznesením sp. zn. 18Em/4/2025 zo dňa 12.05.2026. Rodina maloletého A. B. je v evidencii oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Dolný Kubín od 20.08.2025.
7. Podľa Správy CDR A. z 03.03.2026 matka odmietla spoluprácu, vrátane účasti na stretnutiach s Centrom, z ktorého dôvodu nie je možné začať vykonávať opatrenia orgánu SPODaSK a naplniť ciele z odporúčania práce s rodinou, a to zlepšenia komunikácie medzi rodičmi.
8. Z úradného záznamu ÚPSVaR Dolný Kubín vyplýva, že matka sa 13.11.2025 dostavila na odbor sociálnych vecí a rodiny a uviedla dôvody nerealizácie styku maloletého dieťaťa v označené dni, najskôr pre nevedomosť o neodkladnom opatrení, ďalej z dôvodu ochorenia maloletého dieťaťa, o čom boli predložené lekárske správy, odmietnutie dieťaťa ísť na styk s otcom, pochybnosti o zabezpečení celodenného stravovania otcom maloletému synovi počas niektorých dní styku otca s maloletým.
9. Z úradného záznamu ÚPSVaR vyplýva, že úrad dňa 23.01.2026 vykonal šetrenie v domácom prostredí maloletého dieťaťa a uviedol zistenia z vykonaného šetrenia, a to, že maloleté dieťa bolo počas šetrenia veselé, zhovorčivé, pôsobilo spokojným dojmom. Matka uviedla, že maloletý po styku s otcom v noci nepokojne spí, budí sa, pred stykom v noci plače, maloletý sa jej sťažuje na krik otca, keď ho neposlúcha. Matka výslovne poprela svoje a svojich rodičov negatívne vyjadrovanie o otcovi pred maloletým dieťaťom. Matke bolo odporúčané, aby maloleté dieťa navštevovalo materskú školu a tiež zúčastnenie sa pre problematickú komunikáciu rodičov odborného psychologického poradenstva na úrade.
10. Zistený skutkový stav okresný súd posúdil za aplikácie ust. § 2 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 333 CSP v spojení s § 37 ods. 2 písm. d), Čl. 5 písm. a) až c), e), f), h), i) Zákona o rodine.
11. Okresný súd uviedol, že všeobecnou podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Musí byť prijatý záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana pred nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne. Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné v prípade, že to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa a bez neodkladnej úpravy pomerov existuje reálna hrozba, že dôjde k ohrozeniu života, zdravia, priaznivého vývinu dieťaťa.
12. Okresný súd poukázal na to, že výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, t. j. podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, možno aplikovať len tam, kde je predpoklad, že toto výchovné opatrenie bude plniť ochrannú funkciu a k náprave spoločensky nežiaduceho vzťahu, t. j. nadobudnutie schopnosti rodičov komunikovať medzi sebou ohľadom svojich rodičovských rolí tak, aby táto bola konštruktívna, vecná a nezaťažovala psychické zdravie detí. 13. Okresný súd uviedol, že predmetom konania je posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia o povinnosti rodičov a maloletého dieťaťa podrobiť sa odbornému poradenstvu, nakoľko styk otca s maloletým dieťaťom neprebieha, komunikácia medzi rodičmi je narušená a syn otca odmieta.
14. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení výchovného opatrenia rodičom maloletého dieťaťa podrobiť sa odbornému poradenstvu okresný súd vyhovel, nakoľko mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a ochranu záujmov maloletého dieťaťa.
15. Z vykonaných zistení vyplývalo, že rodičovský vzťah a komunikácia medzi rodičmi sú narušené, títo sa navzájom obviňujú, otec z látkových a nelátkových závislostí matky a matka z nevhodného a násilného správania otca k synovi. Styk otca s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím neprebieha, maloletý styk s otcom začal striktne odmietať, pričom rodičia uvádzajú rozdielne dôvody odmietania styku dieťaťom. V dôsledku tohto stavu hrozí pretrhnutie citových väzieb medzi otcom a maloletým dieťaťom a pretrvávanie neschopnosti rodičov spolu komunikovať a spolupracovať v záujme ich maloletého dieťaťa. Otec ani nebol konfrontovaný, či oboznámený priamo matkou o vyjadreniach maloletého A. o tom, že mu mal fyzicky ubližovať, dozvedal sa o tom až následne z konania matky (podanie trestného oznámenia, lekárske záznamy predkladané súdu, či kuratele). Matka sa odmieta zúčastňovať odborného psychologického poradenstva, a tiež maloletému nie je poskytovaná žiadna odborná psychologická pomoc. Podľa okresného súdu je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, jeho zdravého fyzického a psychického vývoja, aby sa vzťah maloletého dieťaťa s otcom zlepšil, čo je predpokladom obnovy styku medzi nimi, preto nariadil rodičom, ako i maloletému A. na psychické a emočné zvládanie záťažových situácií a na zlepšenie vzťahu s otcom, neodkladným opatrením podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, a to v rozsahu celkovo 20 hodín rodičom a maloletému A., vzhľadom na jeho nízky vek, v rozsahu 10 hodín s priebežným vyhodnocovaním užitočnosti psychologickej pomoci dieťaťu. Psychologické poradenstvo poskytované rodičom aj maloletému dieťaťu sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny A., E. H. I., ktoré tak bude pracovať s celou rodinou na zlepšení vzájomných vzťahov medzi rodičmi a medzi maloletým a otcom s cieľom zmeny súčasného negatívneho stavu (nedostatočná a narušená komunikácia medzi rodičmi, prerušený akýkoľvek kontakt medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom a súčasný odmietavý postoj a reakcie dieťaťa k styku). Určené zariadenie pre poskytovanie psychologickej pomoci určí frekvenciu, termíny a podmienky poskytovania poradenstva a pomoci.
16. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP.
17. Okresný súd uviedol, že neodkladné opatrenie je s poukazom na § 332 ods. 1 CSP vykonateľné jeho doručením.
18. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom zástupcu a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh ÚPSVaR Dolný Kubín v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Podľa matky je konanie zaťažené závažnou procesnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže okresný súd založil svoje rozhodnutie na podkladoch orgánu, ktorého nestrannosť a zákonnosť postupu sú vážne a vecne spochybnené, vybudoval skutkové závery na neúplnom a skreslenom skutkovom stave ignorujúc podstatné tvrdenia o možnom násilí na maloletom, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podmienok pre neodkladné opatrenie a výchovné opatrenie je v priamom rozpore so zásadou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Matka namietala, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal ÚPSVaR Dolný Kubín, ktorý zároveň vystupoval ako kolízny opatrovník maloletého, a to prostredníctvom konkrétnej pracovníčky G. L. G., vyhotovil návrh na neodkladné opatrenie, poskytol súdu kľúčové podklady, následne na pojednávaní dňa 12.05.2026 konal v priamom rozpore s povinnosťou nestrannosti a objektívnosti. Matka proti tejto kolíznej opatrovníčke podala
formálnu sťažnosť a návrh na zmenu kolíznej opatrovníčky, v ktorých podaniach namietala, že kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 12.05.2026 nepravdivo uviedla, že maloletý jej neuvádzal dôvody odmietania styku s otcom; že zamlčala a nepredložila súdu Správu zo šetrenia v domácnosti zo dňa 28.04.2026, hoci obsahuje zásadné tvrdenia maloletého o fyzickom ubližovaní zo strany otca; že jej postup vykazuje znaky tendenčnej zaujatosti v prospech otca a je v hrubom rozpore s § 31 ods. 2 Zákona o rodine a § 5 zákona č. 305/2005 Z. z.. Zo zvukovej nahrávky šetrenia zo dňa 28.04.2026 vyplýva, že maloletý opakovane a spontánne uvádza, že ho otec bije, ťahá za nohy a ruky, za genitálie a kope do bruška a že mu tým spôsobuje zranenia, ktoré sú v súdnych spisoch zadokumentované a aj silnú traumu, o ktorej maloletý konzistentne bez zmeny vypovedá. Napriek tomu kolízna opatrovníčka na pojednávaní kategoricky tvrdila, že „nám pri šetrení neuvádzal dôvody, pre ktoré nechce ísť k otcovi“, čo je flagrantný rozpor medzi tým, čo bolo skutočne povedané, a tým, čo uviedla súdu. Súd si je vedomý, že proti tejto kolíznej opatrovníčke existuje formálna námietka – návrh na zmenu kolízneho opatrovníka postúpil príslušnému úradu s tým, že nemá právomoc vylúčiť konkrétneho zamestnanca, pričom zároveň je nesporné, že o sťažnosti matky nebolo doposiaľ rozhodnuté. Napriek tomu založil svoje rozhodnutie o neodkladnom opatrení na návrhu a podkladoch práve tohto orgánu, ktorého nestrannosť, odbornosť a pravdivosť tvrdení sú vážne spochybnené a s ohľadom ktorého prebieha formálne prešetrenie. Okresný súd túto okolnosť úplne ignoroval, nehodnotil, či kolízny opatrovník reálne koná v záujme dieťaťa, hoci podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/2024 má povinnosť na takúto námietku reagovať. Nejde o zanedbateľnú procesnú vadu, ale o vadu, ktorá infikuje celý proces dokazovania a skutkové závery. Pokiaľ okresný súd pracoval s rámcom, že medzi rodičmi je konflikt; dieťa odmieta styk s otcom; matka odmieta psychologické poradenstvo a spoluprácu s CDR; miera ohrozenia je nízka, tak tento opis je jednostranne prevzatý z podaní správ orgánov SPODaSK a CDR a úplne ignoruje kľúčový fakt, že maloletý opakovane a konkrétne popisuje fyzické ubližovanie zo strany otca – bitie, ťahanie za končatiny a genitálie, kopanie do brucha. Za týchto okolností záver o „nízkej miere ohrozenia“ dieťaťa a o tom, že najlepšou intervenciou je povinné psychologické poradenstvo pre celú rodinu a dieťa za účelom „zlepšenia vzťahu k otcovi“, je nielen predčasný, ale aj nebezpečne zľahčujúci riziko. Takýto postup je priamo v rozpore s Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine. Matka namietala nesplnenie podmienok neodkladného opatrenia a nesprávnu aplikáciu § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Uviedla, že v prejednávanej veci medzi rodičmi už prebieha rozsiahle konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností, v ktorom súd už nariadil znalecké dokazovanie v odbore psychológia, poradenská klinická psychológia detí aj dospelých s cieľom posúdiť prípadnú traumatizáciu dieťaťa konaním rodičov; právna úprava styku, osobnej starostlivosti a ďalších otázok je v štádiu prejednávania a nebola právoplatne ukončená; v konaní nebola navrhovateľom ÚPSVaR preukázaná nevyhnutnosť bezodkladne upraviť pomery v rodine a už vôbec nie v takej miere, aby to bolo nadradené najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Okresný súd bez toho, počkal na výsledok znaleckého dokazovania a aby dôsledne vyhodnotil tvrdenia dieťaťa o možnom násilí a aby sa vysporiadal so závažnými námietkami proti kolíznej opatrovníčke, nariadil intenzívne výchovné opatrenie v rozsahu 20 hodín pre rodičov a 10 hodín pre maloleté dieťa. Časťou deklarovaného účelu je pritom priamo „zlepšenie vzťahu k otcovi“, ktorý nastavený cieľ považovala v daných skutkových pomeroch za absolútne neakceptovateľný a v rozpore so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa. Považovala za nie možné, ani právne prípustné smerovať intervencie k „zlepšovaniu vzťahu“ dieťaťa k rodičovi v situácii, keď maloleté dieťa opakovane, spontánne a konzistentne verbalizuje fyzické ubližovanie, zneužívanie a evidentnú traumu spojenú práve s osobou tohto rodiča. Za najzávažnejšie považovala to, že okresný súd aj kolízna opatrovníčka majú o pomeroch v rodine dlhodobo a podrobne vedomosť. Matka od začiatku konaní sústavne informuje orgány o týraní a zneužívaní maloletého otcom, tieto informácie podrobne konkretizuje v sťažnosti na kolíznu opatrovníčku a v návrhu na jej zmenu aj v návrhu na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 29.05.2026, ktorým žiada zákaz styku s maloletým, napriek čomu sa okresný súd ani kolízny opatrovník s týmito tvrdeniami nevysporiadali. Orgány tak de facto rezignovali na zásadu in dubio pro minore a namiesto toho sa neudržateľne schovávajú za princíp in dubio pro reo v prospech otca, ako keby išlo o trestné konanie voči nemu, nie o konanie o ochrane maloletého dieťaťa. Podľa matky, ak existuje aspoň dôvodné podozrenie, že dieťa môže byť vystavené nevhodnému až násilnému konaniu zo strany jedného rodiča, je neakceptovateľné, aby neodkladné opatrenie smerovalo k „zlepšovaniu vzťahu“ bez toho, aby bolo najprv objektívne a dôsledne preverované, či tento vzťah dieťaťu neubližuje. Výchovné opatrenie, tak ako bolo nariadené, zjavne nezabezpečuje primárne ochranu dieťaťa, ale sleduje skôr cieľ obnovy styku s rodičom, voči ktorému existuje podozrenie z fyzického ubližovania. Uviedla, že vyšetrovateľka OR PZ v Dolnom Kubíne dňa 14.05.2026, ČVS: ORP-32/1-VYS-DK-2026 začala podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť otec maloletého. Matka uviedla, že je pravdou, že pri neodkladných opatreniach zákon umožňuje rozhodnúť bez vypočutia účastníkov, ak si to vyžaduje rýchlosť zásahu, avšak v konkrétnom prípade okresný súd nemal dôvod „ponáhľať sa“ na úkor kvality skutkového stavu, keďže už prebieha viacero konaní medzi účastníkmi, bolo nariadené znalecké dokazovanie v konaní o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností. Matka formálne namietla postup a zaujatosť kolíznej opatrovníčky a podala sťažnosť, o ktorej nebolo rozhodnuté, napriek tomu zvolil najtenšiu procesnú cestu a rozhodol bez toho, aby matke umožnil akokoľvek reagovať na tento návrh, aby sa vysporiadal s jej námietkami a sťažnosťami. Takýto postup materiálne predstavuje popretie práva matky na spravodlivé konanie a popretie práva dieťaťa na skutočnú ochranu jeho záujmov, a preto nemôže obstáť. Matka k návrhu priložila návrh na zmenu kolíznej opatrovníčky, návrh na zmenu neodkladného opatrenia, UBS kľúč.
19. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 23.06.2026 (č. l. 149 spisu), bolo odvolanie matky doručené otcovi (doručenka na č.l. 148 spisu) a navrhovateľovi, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť otec nevyužil.
20. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril navrhovateľ (č. l. 151-152 spisu), ktorý uviedol, že Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúklo rodičom maloletého dieťaťa za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie odborné psychologické poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Dolný Kubín, následne v Centre pre deti a rodiny A., E. H. I., avšak biologická matka, pani C. B. D. ponúknuté odborné poradenstvo odmietla, preto ÚPSVaR Dolný Kubín podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci zhodnotenia situácie dieťaťa a jeho rodiny, a určenia miery jeho ohrozenia, je u maloletého A. B. vyhodnotená stredná miera ohrozenia. Vzhľadom k narušenej vzájomnej komunikácii medzi rodičmi je ohrozený priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin ich syna, ktorý na zdravý vývin potrebuje, okrem iného, aj pokojné rodinné prostredie. Ďalej uviedol, že po nariadení neodkladného opatrenia sa dňa 12.06.2026 v priestoroch ÚPSVaR Dolný Kubín realizovalo pracovné stretnutie, za účelom priebežného vyhodnotenia plánu sociálnej práce a vytvorenia plánu výchovného opatrenia, ktorého pracovného stretnutia sa zúčastnil biologický otec maloletého, pracovníčka Centra pre deti a rodiny A., E. H. I. (ďalej len ,,CDR“), pracovníčky ÚPSVaR Dolný Kubín. Nezúčastnili sa ho biologická matka a zástupca mesta F., ktorí však svoju neprítomnosť z objektívnych dôvodov ospravedlnili. CDR telefonicky kontaktovalo matku z dôvodu stanovenia dátumu prvého poradenského stretnutia. Počas prvého telefonátu dňa 15.06.2026 menovaná uviedla, že ohľadom stretnutia sa ozve v krátkom čase. Centrum sa s pani C. B. D. pokúsilo kontaktovať druhýkrát, avšak menovaná uviedla, že sa pripravuje na policajné vypočúvanie a centrum bude v krátkom čase kontaktovať. Ďalej bola kontaktovaná formou SMS správy dňa 18.06.2026, na ktorú nereagovala, následne kontaktovala centrum dňa 23.06.2026 a ako najbližší možný dátum stretnutia uviedla dátum 13.08.2026, a to z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Kolízny opatrovník poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 18P/59/2026 zo dňa 19.06.2026, vykonateľným dňa 23.06.2026, súd obmedzil styk otca A. B. s maloletým A. tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým A. v Centre pre deti a rodiny A. – E. H. I. v rozsahu dvoch stretnutí v každom kalendárnom mesiaci, s dĺžkou každého styku v trvaní 1 hodiny, v termínoch a čase určenom a oznámenom rodičom Centrom pre deti a rodiny A. – E. H. I., a to za účasti psychológa tohto zariadenia, určeného pre asistovaný styk a za prítomnosti matky, pričom v prípade obnovy vzťahu maloletého dieťaťa s otcom a zastabilizovanie psychického stavu dieťaťa podľa odborného posúdenia a rozhodnutia psychológa zariadenia určeného pre asistovaný styk už aj bez prítomnosti matky pri styku. CDR dňa 25.06.2026 formou e-mailovej komunikácie rodičom maloletého dieťaťa oznámilo, že termín stretnutia na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 18P/59/2026 zo dňa 19.06.2026 bude 30.06.2026. CDR dňa 30.06.2026 tamojšie oddelenie informovalo, že matka maloletého dieťaťa sa dňa 29.06.2026 telefonicky zo stretnutia ospravedlnila z dôvodu pracovných povinností, otec sa stretnutia zúčastnil. Dňa 17.06.2026 bolo vykonané šetrenie rodinných pomerov maloletého dieťaťa v domácnosti matky, ktorej bol za účelom poskytnutia poradenstva poskytnutý kontakt na Detské advokačné centrum F. M. N., matka uviedla, že centrum bude kontaktovať, avšak oddelenie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately disponuje informáciou, že uvedené centrum nekontaktovala. Opatrovník uviedol, že ak chcú pomôcť dieťaťu, tak najskôr musia pomôcť rodičom. Cieľom odborného poradenstva je len zlepšenie rodičovskej komunikácie a podpory zvládania rodičovskej role. Úrad v závere uviedol, že s vydaným uznesením okresného súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje. K vyjadreniu pripojil priebežné vyhodnotenie plánu sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi a tvorbu plánu výchovného opatrenia, záznam z výkonu psychologického poradenstva s rodinou zo dňa 23.06.2026, e-mail zo dňa 30.06.2026.
21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.07.2026, bolo vyjadrenie navrhovateľa doručené matke prostredníctvom zástupcu a otcovi, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, na ktoré otec nereagoval.
22. Matka prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa (č. l. 167 – 171 spisu) uviedla, že trvá na svojom odvolaní. Dôrazne namietla, že nová kolízna opatrovníčka sa mechanicky stotožnila s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, ktorého návrh podala G. L. G., kolízna opatrovníčka, ktorú matka považuje za zaujatú a konajúcu v príkrom rozpore s povinnosťou nestrannosti, a preto návrh na neodkladné opatrenie, ako aj z neho vychádzajúce uznesenie považuje za vecne aj procesne diskvalifikované. Matka poukázala na to, že neodmietla samotný inštitút poradenstva, ale vzhľadom na odôvodnené skutočnosti, a to pracovné povinnosti a účasť na úkonoch v rámci prebiehajúceho trestného konania uviedla ako najbližší možný termín stretnutia dátum 13.08.2026. Zároveň súhlasila s tým, aby sa psychologické služby realizovali aj v iných vhodných zariadeniach. Matka neodmieta odbornú pomoc, ale žiada, aby bola poskytovaná bezpečne, citlivo a s ohľadom na prebiehajúce trestné konanie voči otcovi, najmä vo vzťahu k maloletému, s prihliadnutím na jej pracovnú vyťaženosť. Pokiaľ kolízny opatrovník uvádza, že maloletý je vyhodnotený ako dieťa so strednou mierou ohrozenia pre narušenú komunikáciu rodičov a potrebu pokojného rodinného prostredia, tak súhlasí, že konflikt medzi rodičmi negatívne vplýva na dieťa, avšak zdôraznila, že ohrozenie maloletého nesúvisí len s komunikáciou rodičov, ale predovšetkým s konkrétnymi podozreniami fyzického zneužívania zo strany otca, ktoré sú predmetom trestného konania a samotné nariadenie psychologického poradenstva nemôže nahradiť základnú povinnosť chrániť maloletého pred možným násilím. Pokiaľ kolízny opatrovník opisuje telefonické kontaktovanie matky, k tomu uviedla, že v uvedenom období prebiehalo policajné vypočúvanie matky ako svedka v trestnom konaní voči otcovi, bola povinná plniť pracovné záväzky a zároveň zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloletého, napriek čomu konštruktívne navrhla konkrétny dátum, preto nie je pravdivé tvrdenie, že poradenstvo odmietla. Podľa matky, povinnosťou opatrovníka je konať v najlepšom záujme dieťaťa, teda zabezpečiť, aby súd mal k dispozícii úplné a pravdivé informácie o rizikách, bezodkladne informovať súd o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa bezpečia dieťaťa, pričom pôvodná kolízna opatrovníčka informácie o tvrdeniach maloletého o bití, ťahaní za pohlavie a kopaní do brucha zamlčala. Výchovné opatrenie a psychologické poradenstvo verzus bezpečnosť dieťaťa nemôže byť použité ako nástroj na presadzovanie styku s rodičom, voči ktorému prebieha trestné konanie pre podozrenie z týrania dieťaťa. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne zrušiť. K vyjadreniu priložila sprievodný list.
23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.08.2026 (č.l. 179 spisu) bolo vyjadrenie matky k vyjadreniu navrhovateľa doručené otcovi a kolíznemu opatrovníkovi - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (ďalej len ,,kolízny opatrovník“), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť otec nevyužil.
24. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 27.08.2026 bolo odvolanie matky + ÚSB kľúč, vyjadrenie navrhovateľa s prílohami, vyjadrenie matky k vyjadreniu navrhovateľa doručené kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 196 spisu) a súčasne zaslané na vedomie vyjadrenie navrhovateľa s prílohami zo dňa 01.07.2026.
25. Podaním zo dňa 27.08.2026 bolo navrhovateľovi doručené vyjadrenie matky k vyjadreniu navrhovateľa s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.
26. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 14.09.2026 (č. l. 209 spisu) uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí z dôvodu, že zo spisového materiálu a z povahy návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín je zrejmé, že v rodine prebieha konflikt alebo situácia, ktorá ma priamy negatívny dopad na psychický vývin maloletého dieťaťa. Aktuálne konfliktné nastavenie rodičov si vyžaduje okamžitý odborný zásah, ktorý nemožno odkladať na rozhodnutie vo veci samej. Psychologické poradenstvo nie je trest, ale nástroj na stabilizáciu rodinných vzťahov. Neodkladné opatrenie reaguje na potrebu okamžitého zásahu, pričom odloženie psychologickej pomoci až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej by mohlo viesť k prehĺbeniu traumy alebo narušeniu väzieb dieťaťa k rodičom, preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
27. Matka v písomnom vyjadrení (č. l. 217 - 219 spisu) uviedla, že ak orgán sociálnoprávnej ochrany, ktorý je povinný chrániť dieťa pred ohrozením jeho života, zdravia a priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývinu, sám prizná existenciu takého ohrozenia, potom je jeho zákonnou povinnosťou navrhnúť opatrenie smerujúce k odstráneniu zdroja ohrozenia, nie iba k jeho manažovaniu prostredníctvom poradenstva, ktoré má smerovať k „zlepšeniu vzťahu k otcovi“. Úrad sa nezaoberá otázkou, čo je príčinou zisteného negatívneho dopadu na dieťa, ani s tým, že práve otec maloletého je v súčasnosti trestne stíhaný pre podozrenie z týrania toho istého dieťaťa. Úrad si vnútorne protirečí, ak na jednej strane tvrdí, že vzťahy v rodine dieťaťu preukázateľne škodia a vyžadujú si okamžitý zásah, na druhej strane navrhuje, aby prvým krokom tohto zásahu bolo „zlepšenie vzťahu“ maloletého práve k tomu rodičovi, o ktorom sa v samotnom trestnom konaní ešte len zisťuje, či dieťa netýral. Kým nie je táto základná otázka – bezpečnosti dieťaťa pri styku s otcom – vyriešená, je logicky vylúčené, aby prvým krokom bola práca na „zlepšovaní“ vzťahu s osobou podozrivou z ubližovania dieťaťu, poradie musí byť opačné. Podľa matky psychologické poradenstvo zamerané na stabilizáciu rodinných vzťahov a zlepšenie vzťahu k otcovi je legitímnym a užitočným nástrojom tam, kde ide o bežný rozchodový konflikt medzi rodičmi, bez podozrenia z násilia páchaného priamo na dieťati. Tam, kde však existuje dôvodné podozrenie – potvrdené aj nezávislým orgánom činným v trestnom konaní formou začatého trestného stíhania – že jeden z rodičov sa na dieťati dopúšťal trestného činu týrania, je situácia kvalitatívne odlišná. Prvým krokom v takomto prípade musí byť dôsledné vyhodnotenie rizika pre dieťa a jeho ochrana pred prípadným ďalším ubližovaním; poradenstvo smerujúce k obnove alebo zlepšeniu vzťahu s údajným páchateľom nemôže tento krok predbiehať ani nahrádzať. Kolízny opatrovník túto zásadnú okolnosť úplne opomína, neplní svoju zákonnú úlohu ochrancu záujmov maloletého a jeho postup je v rozpore s jeho poslaním. Poukázala na to, že výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine nemôže byť použité ako náhrada za riadne vyhodnotené a riešenie bezpečnostného rizika, ktoré pre dieťa predstavuje dôvodné podozrenie z trestného činu na jeho osobe. Samotné konštatovanie „konfliktného nastavenia rodičov“ bez toho, aby bolo vysporiadané s otázkou, kto je zdrojom ohrozenia dieťaťa a akým spôsobom ho pred týmto ohrozením ochrániť, nezakladá dôvod pre neodkladné opatrenie v podobe uloženia poradenstva smerujúceho k obnove vzťahu s údajným páchateľom. Poukázala na nálezy Ústavného súdu SR, EĽSP, Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Zvýraznila, že žiadala, aby súd pri svojom rozhodovaní dôsledne rešpektoval zásadu in dubio pro minore a uprednostnil bezpečie a ochranu maloletého pred formálnym uspokojením procesného návrhu orgánu, ktorého doterajší postup v konaní bol matkou opakovane a dôvodne spochybnený.
28. Podaním zo dňa 28.09.2026 CDR A. doručilo Priebežnú správu o priebehu vykonávania súdneho uznesenia, a to uznesenia č. k. 18P/48/2026 - 65, ktorým súd uložil povinnosť rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu a o zmene neodkladného opatrenia č. k. 18P/59/2026 -130, ktorým bolo dočasne nariadené stretávania maloletého A. B. s otcom A. B. v Centre pre deti a rodiny A. - E. H. I., J. K. XXXX/X, H. I..
29. Podľa pokynu okresného súdu, a to podaním zo dňa 06.01.02026 bolo vyjadrenie matky k vyjadreniu opatrovníka maloletého (ÚPSVaR Námestovo) zo dňa 14.09.2026 a 23.09.2026 doručené na vedomie navrhovateľovi, otcovi maloletého, kolíznemu opatrovníkovi.
30. Podaním zo dňa 14.10.2026 navrhovateľ doručil Správu zo dňa 12.10.2026 a Priebežné vyhodnotenie plánu sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi a plánu výkonu výchovného opatrenia zo dňa 12.10.2026.
31. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou (matkou maloletého) za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
32. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nariadil neodkladným opatrením povinnosť rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny A., E. H. I. v rozsahu 20 hodín za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a podpory zvládania rodičovskej role (výrok I/), maloletému dieťaťu nariadil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny A.,
E. H. I. v počte maximálne 10 hodín za účelom poradenstva na zlepšenie psychického a emočného zvládania záťažových situácii a na zlepšenie vzťahu k otcovi (výrok II/) a uložil rodičom a maloletému dieťaťu povinnosť sa zúčastniť nariadeného psychologického poradenstva, ktorého presná špecifikácia, trvanie a realizácia budú určené Centrom pre deti a rodiny A., E. H. I. (M. A./).
33. Matka v procesnej rovine namietala, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ,,ÚPSVaR Dolný Kubín“), ktorý zároveň vystupoval ako kolízny opatrovník maloletého prostredníctvom konkrétnej pracovníčky G. L. G., proti ktorej podala sťažnosť, čím je pravdivosť, nestrannosť tvrdení spochybnená. K tejto námietke odvolací súd dáva do pozornosti, že ÚPSVaR Dolný Kubín v tomto konaní nemá postavenie kolízneho opatrovníka dieťaťa, ale postavenie navrhovateľa vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol predmetom posudzovania okresného súdu a rozhodnutia výrokovou časťou I/ napadnutého uznesenia. Kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa podľa uznesenia okresného súdu č. k. 18P/48/2026-18 zo dňa 06.05.2026 je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Vo vzťahu k výrokovej časti II/ napadnutého uznesenia, bolo konanie začaté ex offo, a to uznesením č. k. 18P/48/2026-35 zo dňa 22.05.2026.
34. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd výsledky skráteného dokazovania správne vyhodnotil so záverom, že intervencia súdu formou neodkladnej úpravy medzi účastníkmi konania je potrebná.
35. Odvolací súd poukazuje na to, že zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl. CSP, § 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.
36. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého sú aktuálne v rozvodovom konaní (sp. zn. 18P/86/2025), ktorého súčasťou je i úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode ako aj, že na základe návrhu otca sa vedie konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým pod sp. zn. 18Em/4/2025. Okresný súd z týchto prebiehajúcich súdnych konaní zistil narušený vzťah rodičov a ich neefektívnu komunikáciu, odmietanie dieťaťa otcom. To, že styk otca s maloletým podľa uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 18P/87/2025 nerealizoval, vyplynulo aj z tvrdení rodičov v konaní sp. zn. 18Em/4/2025, pričom rodičia uvádzajú odlišné dôvody a vzájomne sa obviňujú. Matka potvrdila (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 12. mája 2026 vo veci sp. zn. 18Em/4/2025), že od 14.3.2026 ...,,sa už stretnutia vôbec nerealizujú...“ , a to na základe vyjadrení maloletého a jeho odmietaní otca, ako aj, že maloletý pri jej príprave na stretnutia s otcom reaguje krikom a plačom. Na otca boli podané trestné oznámenia, pričom ponúknutá forma odbornej pomoci nebola matkou akceptovaná.
37. Podľa osvedčeného stavu v danom prípade nielen zlá komunikácia medzi rodičmi, kedy je otec obviňovaný z násilností voči maloletému, je podané trestné oznámenie, avšak skutky, ktoré sú mu dávané za vinu sa zatiaľ nepotvrdili, a zároveň závažným problémom je rozvrátený vzťah medzi otcom a maloletým. Na jednej strane je tu záujem otca na stretávaní sa a rozvíjaní vzťahu s maloletým, na ktorom mu záleží, oproti čomu je tu odmietanie maloletým a nie konštruktívny prístup matky, ktorá odbornú pomoc fakticky odmieta s odôvodnením bezpečia dieťaťa.
38. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podstatou návrhu navrhovateľa a ex offo okresným súdom začatého konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úprava styku otca s maloletým, ale iba poskytnutie prostriedku, ktorý by nasmeroval členov rodiny k vyjasneniu vzniknutých problémov a zlepšeniu komunikácie medzi nimi.
39. Na mieste práve za takejto situácie, keďže základom reparácie vzťahov je v tomto prípade odborný prístup a v jeho rámci predovšetkým komunikácia, sú v danej veci splnené zákonné podmienky pre nariadenie odborného poradenstva rodičom a maloletému, nakoľko medzi rodičmi nedochádza k ustupovaniu vzájomného napätia, ale jeho vyhrocovaniu, kontakt otca s maloletým sa nerealizuje, čo vedie k ich vzájomnému odcudzeniu a žiadne iné riešenie než odborná pomoc nariadená autoritatívnym rozhodnutím za takéhoto stavu nemôže situáciu posunúť želateľným smerom. Primárnym cieľom tohto poradenstva je predsa podporiť rodičov pri zvládaní ich rodičovskej role, v osvojení si vhodných rodičovských komunikačných stratégií, pomoci maloletému v zvládaní (prežívaní) záťažových situácií, a tým dosiahnutie harmonizácie spoločného vzťahu s maloletým. Za predpokladu riadnej spolupráce rodičov s určeným subjektom môže mať odborné poradenstvo pozitívny dopad na posilnenie ich rodičovských zručností a môže napomôcť obnoveniu vzťahu otca s maloletým. Následne, výstupy získané z realizácie odborného psychologického poradenstva môžu byť tiež podkladom pre ďalšie rozhodovanie vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
40. K výhrade matky, že neodkladné opatrenie, tak ako bolo nariadené, nezabezpečuje primárne ochranu dieťaťa, ale skôr sleduje cieľ obnovy styku s rodičom, voči ktorému existuje podozrenie z fyzického ubližovania, odvolací súd zdôrazňuje, že napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodoval len o povinnosti rodičov a maloletého podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Predmetom a náplňou týchto návštev v centre pre deti a rodiny za účelom poskytnutia poradenstva nie sú stretnutia maloletého s otcom. Náplňou sú poradensko-psychologické konzultácie účastníkov konania s odborníkom psychológom, ktoré neprebiehajú nutne so všetkými členmi rodiny naraz, pričom psychológ postupuje v závislosti od zistenej úrovne a kvality vzťahov medzi zúčastnenými a berie do úvahy individuálne okolnosti každého prípadu.
41. Krajský súd dáva do pozornosti, že nech už v budúcnosti bude upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému vo veci samej akokoľvek, rodičia budú „odkázaní“ na spoločnú komunikáciu tak, aby určená úprava bola aj prakticky realizovaná. Je v záujme maloletého, ako aj ich samotných, aby sa snažili svoje vzájomné vzťahy dostať na požadovanú úroveň, k čomu práve nariadeným neodkladným opatrením uložené odborné psychologické poradenstvo môže len napomôcť.
42. Z vyššie uvedených záverov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
43. O trovách odvolacieho konania spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolacím súdom tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.