Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/21/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 30. septembra 2026 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. januára 2026 sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Podľa s a v napadnutom rozsudku okresného súdu z r u š u j e výrok o treste viesť motorové vozidlo každého druhu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. januára 2026, sp. zn. bol obžalovaný A. B. (ďalej iba “obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 04.09.2021 v čase asi o 21:15 hod. v obci F., v križovatke ciest I/9 a II/576, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW s ev. č. A., pričom porušil povinnosť uloženú mu v ustanovení o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že neprispôsobil svoju rýchlosť iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nerešpektoval okolnosť, že vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a spôsobil dopravnú nehodu tak, že počas prejazdu uvedenou križovatkou po tom, ako odbočil z cesty I/9 vľavo na cestu II/576, po prejdení 10 metrov v dôsledku skutočnosti, že jazdil v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia rýchlosťou 23 km/h, teda o 0,5 km/h vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho motorového vozidla v zákrute, zachytil pravou prednou časťou svojho motorového vozidla vo svojom jazdnom pruhu chodca G. F., ktorý prechádzal kolmo na os vozovky v smere z ľavej strany na pravú stranu, kedy následkom nárazu poškodený G. F. spadol na vozovku a v dôsledku dopranej nehody utrpel zranenia, a to zlomeninu ihlicovej plochy pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov a zlomeninu ihlice pod hlavičkou, pomliaždenie mozgu v čelovo spánkovo temennej oblasti, prasknutie lebky v temennej oblasti vpravo, krvnú podliatinu v čelovej oblasti vľavo s odreninou, zlomeninu pravej očnice s minimálnym posunom s dobou liečenia v trvaní 6 mesiacov a s dobou závažného obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 70 dní.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený nasledovne: Podľa s použitím účinného od 06.08.2024, , účinného od 06.08.2024, na peňažný trest v sume 200 (dvesto) €.

Podľa zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa , s použitím účinného od 06.08.2024, , účinného od 06.08.2024, súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

V rámci adhézneho konania okresný súd podľa poškodenú spoločnosť H. I. A., G., A. J., so sídlom J., A. XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obžalovaný odvolanie, a to v celom rozsahu, t. j. vo výroku o vine aj všetkých nadväzujúcich výrokoch, ktoré bolo následne písomne odôvodnené prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 21.04.2026, v ktorom obžalovaný zotrval na postoji, že dopravnú nehodu nezavinil. Podľa názoru obhajoby súd prvého stupňa dospel opätovne k nesprávnym skutkovým záverom a nevysporiadal sa objektívne a komplexne so všetkými významnými okolnosťami pre rozhodnutie (ust. ), a preto dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Skutkové zistenia a závery sa javia ako jednostranné, ale aj nejasné, neúplné a nesprávne. Súd sa súčasne mal nedostatočne zaoberať spoluzavinením na strane poškodeného. Súčasne namietal znalecký posudok č. 5/2022 znalca K. L. vo vzťahu k spôsobu akým znalec dospel k záverom prezentovaným v znaleckom posudku a v spojitosti s tým aj samotné závery znalca prezentované v predmetnom znaleckom posudku. Obžalovaný ďalej poukázal na povinnosti chodca v cestnej premávke, ktoré boli poškodeným v čase skutku porušené, ako aj na pochybnosti o správnosti zisteného skutkového deja, ktoré sa mali podľa jeho názoru premietnuť v aplikácii zásady in dubio pro reo a do rozhodnutia o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovaného oslobodil podľa spod obžaloby.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného do dňa neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie nevyjadril.

Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 30. septembra 2026 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok ( ) v neprítomnosti poškodeného G. F. a zástupcu A. H., G., ktorí svoju neúčasť neospravedlnili z relevantných dôvodov.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny a navrhuje preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietnuť

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania ako aj jeho odôvodnenia a navrhuje rozhodnúť spôsobom v ňom uvedenom.

Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že sa cíti byť nevinný a konečným návrhom sa pripája k návrhu jeho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo inak podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výroku o treste zákazu činnosti, ktorý je s prihliadnutím na okolnosti skutku, ako aj osobu obžalovaného, neprimerane prísny ( ods. písm. e) ).

Odvolacím prieskumom krajský súd zistil, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal všetky dostupné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Okresný súd dôsledne postupoval v intenciách pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Krajský súd uvádza, že v uvedenej veci bolo naposledy rozhodované krajským súdom v konaní pod sp. zn. , kedy bol rozsudok okresného súdu z dôvodu podľa , zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie za účelom opätovného dôsledného vyhodnotenia vykonaného dokazovania s prihliadnutím na výhrady krajského súdu k hodnoteniu dôkazov a právnemu posúdeniu skutkového stavu v skoršom rozsudku okresného súdu.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo v súlade s , a v ktorom nedošlo k žiadnym relevantným pochybeniam, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a urobil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku (navrhuje oslobodenie spod obžaloby), nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný a presvedčivo zistený skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že v čase skutku obžalovaný viedol motorové vozidlo BMW s EVČ: A. pričom v čase asi o 21:15 hod. zachytil pravou prednou časťou vozidla poškodeného a spôsobil mu zranenia popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovaný svoju vinu popieral a tvrdil, že dodržal všetky povinnosti uložené mu o cestnej premávke. Sám obvinený pritom v rámci svojej výpovede potvrdil, že po vykonaní odbočovacieho manévru sa už v jeho jazdnom pruhu nachádzal poškodený, ktorý tam stál. Obžalovaný súčasne namietal, že okresný súd nebral dostatočne do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k zrážke vrátane zníženej viditeľnosti a oblečenia poškodeného, okolnosti, že poškodený vytvoril náhlu prekážku v jeho jazdnom pruhu a súčasne sa nezaoberal ani

porušeniami dopravných predpisov na strane poškodeného. S uvedenými tvrdeniami sa nie je možné stotožniť. Okresný súd správne prihliadal v otázke viny na závery znaleckého dokazovania, ktoré brali do úvahy nielen rozhľadové pomery, ale aj pohyb vozidla a poškodeného v čase skutku ako aj ich umiestnenie v čase zrážky. Krajský súd konštatuje, že samotná okolnosť, že v čase skutku dochádzalo k porušeniu pravidiel premávky aj poškodeným neznamená, že k vzniku zranenia u poškodeného nedošlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. V zmysle druhá veta vodič smie jazdiť len takou primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Obžalovaný sa podľa vlastného tvrdenia riadne venoval vedeniu motorového vozidla (opak v konaní nebol preukázaný) a tak pokiaľ teda včas reagoval na stojacu osobu, mal byť pri vedení motorového vozidla primeranou rýchlosťou schopný zastaviť motorové vozidlo pred miestom zrážky s poškodeným. Poškodený pritom v čase dopravnej nehody stál (aj podľa vyjadrenia samotného obžalovaného) v žiadnom prípade teda nevytvoril náhlym vstupom do jazdného pruhu obžalovaného takú prekážku, na ktorú by obžalovaný nemal možnosť včas zareagovať ani pri dodržaní primeranej rýchlosti. Pokiaľ tak napriek riadnemu venovaniu sa vedeniu motorového vozidla obžalovaným k zrážke jeho vozidla so stojacim poškodeným došlo, logický záver okresného súdu o prekročení primeranej rýchlosti obžalovaným, ktorý je zhodný so záverom znalca v otázke príčiny dopravnej nehody, je dôvodný. Na uvedenom hodnotení nemení nič skutočnosť, že aj poškodený sám svojim konaním prispel k okolnostiam, ktoré zapríčinili dopravnú nehodu, a to či už spôsobom, akým sa pohyboval cez vozovku, oblečením a pod. Možno totiž jednoznačne a bez pochybností konštatovať, že v prípade, ak by obžalovaný svoju povinnosť v zmysle zákona o cestnej premávke v plnom rozsahu dodržal (t. j. zabrzdil motorové vozidlo pred prekážkou), ku kolízii by napriek okolnostiam na strane poškodeného nedošlo. Je tak síce možné konštatovať, že poškodený dopravnú nehodu spoluzavinil, avšak uvedené nie je v rozpore s konštatovaním okresného súdu, že k vzniku zranenia u poškodeného došlo prvotne v spojitosti s porušením jeho povinnosti ako vodiča motorového vozidla, viesť ho takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Nakoľko zranenia zistené u poškodeného, majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví, vznikli práve v spojitosti s takýmto nedbanlivostným konaním obžalovaného, jeho konanie napĺňa všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona. K námietkam obžalovaného, že spoluzavinenie poškodeného nebolo v konaní okresným súdom zohľadnené, krajský súd uvádza, že s týmito námietkami sa nie je možné stotožniť. Okolnosť, že poškodený prispel k vzniku okolností vedúcich k dopravnej nehode a aj k jej závažným následkom, okresný súd správne zohľadnil pri posudzovaní relevantných okolností v spojitosti s ukladaním primeraného trestu a postupoval tak v súlade so zásadami ukladania trestov v zmysle príslušných ustanovení .

Z uvedených dôvodov krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia okresným súdom pri hodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Preto sa odvolací súd nestotožnil s názorom obhajoby o danosti v odvolaní namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle .

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Okresný súd pri úvahách o primeranej a spravodlivej výmere trestu odňatia slobody v danom prípade skutočne veľmi starostlivo a zároveň komplexne vyhodnotil všetky podstatné okolnosti vyplývajúce zo zásad na ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zákona, najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť alternatívny trest, a to peňažný trest v sume 200,- €, teda pri dolnej hranici zákonného rozpätia (160,- € až 3 000 000,- €), pričom prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) spočívajúcu vo vedení riadneho života. Samotná voľba druhu trestu a jeho výšky zodpovedá nielen pozitívnym

pôsobiacim okolnostiam na strane obvineného, ale aj zohľadneniu okolností, za ktorých k trestnej činnosti došlo z pohľadu zavinenia obžalovaného a časového odstupu od jeho spáchania, keď v inom prípade pri zohľadnení závažnosti následkov na strane poškodeného by mohol byť trest považovaný až za neprimerane mierny. Obdobne s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti je za primeraný možno považovať aj v súvislosti s uložením peňažného trestu stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Krajský súd sa však nestotožnil s napadnutým rozhodnutím v otázke potreby uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu 12 (dvanásť) mesiacov. Krajský súd konštatuje, že primárnym účelom trestu zákazu činnosti je jeho preventívna funkcia spočívajúca v ochrane spoločnosti pred obdobným konaním páchateľa v budúcnosti. Porušenie povinností vodiča obžalovaným malo charakter nedbanlivostného konania, pri ktorom iba mierne prekročil primeranú rýchlosť, pričom obdobného konania sa nedopúšťa opakovane a nemožno u neho vyvodiť, že by obvykle jeho spôsob vedenia motorového vozidla bolo možné označiť za osobitne nebezpečný. Okolnosti, že v danom prípade ide o jednorazové zlyhanie ináč riadneho účastníka cestnej premávky, nasvedčuje skutočnosť, že z evidenčnej karty vodiča nevyplynulo, že by sa porušenia pravidiel cestnej premávky opakovane dopúšťal, a to či už pred alebo po skutku. Vzhľadom na uvedené a aj s prihliadnutím na účel tohto druhu trestu krajský súd považoval uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za neprimerane prísne, a preto ho podľa zrušil.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody v rámci adhézneho konania (ktorý bol napadnutý iba v spojitosti s odvolaním obžalovaného voči výroku o vine), krajský súd konštatuje, že nárok na náhradu škody bol poškodenou D. H., G. síce riadne a včas uplatnený, avšak s prihliadnutím na spoluzavinenie poškodeného G. F. by na posúdenie rozsahu, v ktorom nárok poškodenej vo vzťahu k obžalovanému vznikol, bolo treba pre účely rozhodnutia o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Preto okresný súd správne poškodenú spoločnosť odkázal v súlade s na civilný proces.

Krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne dôvodné, a to výlučne vo vzťahu k výroku o treste zákazu činnosti, ktorý považoval za neprimerane prísny, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa ďalší opravný prostriedok.