Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Pc/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: Z.. X. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX M. G., proti osobe, ktorá podľa návrhu má platiť výživné: O. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX M. G. o návrhu na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. M e n í sa uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 16.2.2018 v I. výroku v časti výživného pre navrhovateľa, X. Z., nar. XX.X.XXXX, tak, že toto výživné zo strany osoby, ktorá podľa návrhu má platiť výživné, O. K., nar. X.XX.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 125 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, ktoré výživne je O. K. povinný uhrádzať vždy do 20 - tého dňa, toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.1.2021 domáhal zvýšenia výživného od svojho otca na sumu 170 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo výživné stanovené uznesením tunajšieho súdu, kedy bol schválený súdny zmier v konaní v sume 125 eur mesačne od tejto doby sa podstatne zvýšili jeho náklady. Uviedol, že stal sa študentom 1. ročníka Mgr. štúdia, nedostal internát býva v podnájme za 120 eur mesačne, nemôže pre pandémiu brigádovať. Jeho výdaje na živobytie predstavujú cca 400 eur mesačne, doposiaľ stanovené výživné zo strany otca mu nepokryje ani 33 % nákladov.

2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, osobu, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné vyzval aby sa k návrhu, ktorý jej súčasne doručil, vyjadrila. Oboch účastníkov konania vyzval k preukázaniu svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov.

3. Osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné - otec navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 1.2.2021 uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, spochybnil opodstatnenosť jednotlivých nákladov navrhovateľa, a poukázal na ich zlé vzťahy.

4. Navrhovateľ na pojednávaniach na podanom návrhu trval uviedol, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od marca 2018 došlo k zvýšeniu jeho životných nákladov. Nebýva na internáte, pretože Prešovská univerzita pri umiestnení v internáte uprednostňuje zahraničných študentov, bol nútený bývať v podnájme za ktorý platí 120 eur, na internáte platil cca 60 eur mesačne. V podnájme bol od septembra

2020 do januára 2021, podnájom zrušil, keďže v súčasnosti prebieha výučba dištančne. V čase poslednej úpravy výživného bol druhákom bakalárskeho štúdia, v súčasnosti je prvákom magisterského štúdiu tej istej fakulty Prešovskej univerzity. Náklady na študijné pomôcky v súčasnosti má porovnateľné ako v čase poslednej úpravy výživného, ale napr. v auguste 2020 si zakúpil notebook v hodnote 950 eur. V súvislosti s pandémiou covidu prišiel o brigádu. Býva pri matke, ktorá uhrádza všetky náklady súvisiace s bývaním. Matka pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako v marci 2018, pričom od októbra 2020 je PN. Je zdravý. S otcom nemá dobrý vzťah, nekontaktujú sa, nestretávajú sa.

5. Osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné (ďalej len otec navrhovateľa) na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného, avšak na maximálnu sumu 150 eur mesačne. Ako ďalej uviedol, na jeho pomeroch od poslednej úpravy výživného sa nič nezmenilo. Naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa Podtatranská vodárenská a prevádzková spoločnosť Poprad a.s., plat sa mu zvýšil, iný príjem nemá. Býva v rovnakom byte, úver refinancoval skutočná výška úverovej splátke je 182, 83 eur. Náklady na bývanie má v sume cca 120 eur, je pravdepodobne, že táto suma sa zvýši o 50 eur mesačne, keďže bytovka sa má zatepľovať. Od poslednej úpravy výživného sa mu zhoršil zdravotný stav, má problémy so žalúdkom mám diagnostikovaný reflux, užíva lieky na spanie, v súvislosti so zdravotným stavom na lieky potrebuje 20 eur mesačne. V byte žije sám, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Niekedy v roku 2019 nadobudol motorové vozidlo značky Suzuki za kúpnu cenu cca 6000 eur a vozidlo, ktoré vlastnil odpredal asi za 400 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav.

7. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2018 bol schválený súdny zmier, ktorým bol prvým výrokom otec navrhovateľa O. K. zaviazaný prispievať navrhovateľovi X. Z. výživným v sume 125 eur mesačne od 1.9.2017, druhým výrokom bolo vyčíslené zmeškané výživné za obdobie od 1.9.2017 do 28.2.2018 a upravený spôsob jeho splatenia, tretím výrokom bolo v prevyšujúcej časti konanie zastavené a štvrtým výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. V čase poslednej úpravy výživného (marec 2018) navrhovateľ navštevoval druhý ročník bakalárskeho štúdia Prešovskej univerzity, býval na internáte na ubytovanie a stravu potreboval 125 eur mesačne, žil v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá pracovala v ZŠ s MŠ Nová Ľubovňa, bol zdravý, mal bežné výdaje vysokoškoláka.

9. V súčasnosti navrhovateľ navštevuje 1. ročník dennej formy štúdia v magisterskom programe na Prešovskej univerzite, Fakulte manažmentu. Jeho mesačné výdaje predstavujú cca 400 eur (ubytovanie v podnájme, strava, ošatenie, hygiena, študijné pomôcky, a pod.) Naďalej býva s matkou, ktorá hradí všetky náklady súvisiace s bývaním cca sumu 170 eur (nájom 130 eur, elektrina 36 eur), pracuje u rovnakého zamestnávateľa, od októbra 2020 je PN sú jej vyplácané nemocenské dávky v sume cca 635 eur mesačne.

10. Otec navrhovateľa - osoba, ktorá podľa návrhu má platiť výživné, v čase poslednej úpravy výživného pracoval v Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti a.s. Poprad s príjmom cca 580 eur. Jeho mesačne náklady predstavovali sumu 524,28 eur (náklady na bývanie, úver, dlhy a pod.) Býval v dvojizbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom.

11. V súčasnosti otec navrhovateľa pracuje u rovnakého zamestnávateľa, kde dosahuje priemerný mesačný príjem cca 780 eur, býva v rovnakom byte. Mesačné výdaje vyčíslil sumou 783,65 eur (hypotéka 182,83 eur, poistka 20 eur, výživné 125 eur, nájom 120,08 eur, telefón 20 eur, internet 9,90 eur, lieky 20 eur, skylink 9,90 eur, oblečenie a hygiena 40 eur, nafta 120 eur, poistka auto 7,41 eur, STK auta 3,75 eur, poistenie bytu 1,98 eur, daň za byt a komunálny odpad 13,80 eur. Má zdravotné problémy (žalúdok a spánok), inú vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Otec navrhovateľa súdom stanovené výživné pravidelne platí, dlh na výživnom nemá, nad rámec výživného synovi ničím neprispel, vzťahy medzi účastníkmi konania nezodpovedajú vzťahu rodiča, dieťaťa a opačne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa prvá veta (ďalej len ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

Právne posúdenie vecí:

23. Predmetom konania je návrhy navrhovateľa na zvýšenie výživného zo sumy 125 eur na sumu 170 eur mesačne.

24. Naposledy bolo o výživnom pre navrhovateľa právoplatne rozhodnuté v marci 2018, teda pred 3 rokmi.

25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

26. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

27. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej

budúce povolanie a pod, V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadiska, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v slade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovní na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný handikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.

28. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

29. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

30. Navrhovateľ odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času, nástupom na druhý stupeň vysokoškolského štúdia, zvýšením nákladov na jeho živobytie (výživu, ošatenie, štúdium, ubytovanie, voľno časové aktivity a pod.)

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od marca 2018 došlo k takej zmene pomerov tak na strane navrhovateľa ako aj na strane povinného, t.j. osoby, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné - otca navrhovateľa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.

32. Od poslednej úpravy výživného uplynulo isté časové obdobie (3 roky). Navrhovateľ nastúpil na druhý stupeň vysokoškolského štúdia s čím sú nepochybne spojené náklady či už na ubytovanie, stravu, školské potreby, ošatenie, mimoškolské aktivity a podobne. Súd za reálne a primerane jeho veku a zdravotnému stavu považuje náklady v sume cca 350 eur mesačne.

33. Otec navrhovateľa tak ako v čase poslednej úpravy výživného aj teraz pracuje u toho istého zamestnávateľa s tým, že od poslednej úpravy výživné mu vzrástol príjem o cca 200 eur mesačne. Býva v rovnakom byte, nepatrne sa mu zvýšili náklady na bývanie, ubudli mu dlhý, ktoré deklaroval v čase poslednej úpravy výživného.

34. Dôsledným porovnávaním deklarovaných príjmov (780 eur) a výdajov (783,65 eur) otca navrhovateľa súd dospel k záveru, že otec navrhovateľa má pravdepodobne aj iný príjem ako mal súd preukázaný, resp. má nižšie výdaje ak tvrdil súdu, keďže jeho výdaje prevyšujú príjmy. Výdavky či iné

náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, v danom prípade otca navrhovateľa a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov aj matky navrhovateľa). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

35. V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávnených

- deťoch. Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa došlo k zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na jeho vek, vývoj, rast, zdravotný stav a s tým spojené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Práve vzrast objektívnych potrieb navrhovateľa umožňuje zvýšiť výživné. Je potrebné podotknúť, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá do značnej miery zvyšuje jeho finančné náklady, nástup na druhý stupeň vysokoškolského štúdia, bývanie v podnájme a pod.

36. Súd poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu o pomeroch účastníkov konania a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného, t.j. marec 2018, vyplýva taká zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného z doterajšej sumy 125 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne. Suma 160 eur mesačne podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa (pri objektívnych nákladoch na živobytie do 350 eur mesačne), ako aj schopnostiam a možnostiam osoby, ktorá podľa návrhu má platiť výživné, t.j. otca navrhovateľa (príjem 780 eur). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je povinnosťou otca navrhovateľa, aby hľadal všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (160 eur mesačne).

37. Súd zdôrazňuje, že v zmysle platnej právnej úpravy je výška výživného otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí od 20 - 30 % jeho priemerného čistého zárobku (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počet vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživovou oprávnených osôb, ale aj povinných osôb). Suma 160 eur cca 20 % príjmu otca navrhovateľa.

38. Vzhľadom na uvedené súd zmenil pôvodné rozhodnutie výživné pre navrhovateľa zo strany jeho otca zvýšil na sumu 160 eur mesačne. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti pre navrhovateľa súd určil odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, keďže ide o výživné pre plnoleté dieťa, pri ktorom je súd viazaný návrhom, návrh nemôže prekročiť, navrhovateľ nežiadal priznať zvýšené výživné za skoršie obdobie.

39. Keďže sumu zvýšenia výživného v rozsahu 160 eur podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa, ale aj schopnostiam a možnostiam jeho otca nad túto sumu, keďže navrhovateľ žiadal vyššie výživné, súd tretím výrokom tohto rozsudku návrh zamietol ako nedôvodný.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.