Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-91-2026.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Subarea
4To/91/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Mateja Čintalu a Mgr. Petra Lengyela, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. októbra 2026, v trestnej veci proti obvinenému ml. A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.8.2026 sp. zn. 2T/50/2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 290 ods. 1 Tr. por. s použitím § 281 ods. 2 Tr. por. a § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného ml. A. B., nar. XX.X.XXXX v Krompachoch pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák. pre skutok, že dňa 3. júna 2025 v čase okolo 11:00 h v obci Margecany, okr. Spišská Nová Ves vo vonkajších priestoroch Železničnej stanice Margecany, využil nepozornosť poškodeného A. C. a z lavičky, na ktorej sedel, mu odcudzil voľne položený mobilný telefón zn. Moto g35 (5G) čiernej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/ XX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX spolu s uzatvárateľným puzdrom čiernej farby a SIM kartou spoločnosti Slovak Telecom v hodnote 164 eur a následne ušiel,
pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/23/2026 zo dňa 8.7.2026, právoplatným dňa 8.7.2026.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Poukázal na to, že v predmetnej veci bol skutok, pre ktorý je mladistvý obvinený trestne stíhaný, spáchaný pred právoplatnosťou skoršieho odsudzujúceho rozsudku. Z tohto dôvodu je potrebné zaoberať sa otázkou, či sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. Pokiaľ sú podmienky uloženia súhrnného trestu splnené, nie je správne vychádzať z úvahy, že výsledkom predmetného trestného stíhania môže byť iba uloženie ďalšieho trestu popri už uloženom dvojročnom podmienečnom treste. Právnym následkom prejednania veci môže byť aj rozhodnutie podľa § 44 Tr. zák., teda upustenie od uloženia súhrnného trestu za predpokladu, že súd dospeje k záveru, že skorším rozsudkom uložený trest je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Práve táto možnosť podľa názoru prokurátora vylučuje predčasný záver, že trestné stíhanie je potrebné zastaviť už podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. Účelom trestného konania je okrem iného riadne zistenie skutkového stavu, rozhodnutie o vine obvineného a následné rozhodnutie o treste alebo o upustení od jeho uloženia. Zastavením trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. by však k rozhodnutiu o vine za predmetný skutok nedošlo. V predmetnej veci pritom môže byť vzhľadom na osobu obvineného mladistvého a charakter prejednávaného trestného činu namieste postup, pri ktorom súd po vykonaní dokazovania a po
vyslovení viny posúdi, či skoršie uložený trest nie je vzhľadom na účel sankcie dostatočný aj vo vzťahu k predmetnému skutku, a v prípade kladného záveru upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. Takýto postup zároveň umožňuje zohľadniť osobitné zásady trestania mladistvých. Podľa § 97 Tr. zák. je účelom trestu u mladistvého predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má pôsobiť aj na predchádzanie protiprávnych činov a na začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní sankcie je pritom potrebné prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, ako aj jeho osobné, rodinné a sociálne pomery. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri mladistvom nemožno otázku významu prípadného ďalšieho trestu posudzovať iba mechanickým porovnaním výmery nového trestu s výmerou trestu uloženého skorším rozsudkom. Podľa názoru prokurátora teda existuje rozdiel medzi záverom, že prípadný ďalší trest by bol úplne bez významu, a záverom, že vzhľadom na okolností prípadu a osobu mladistvého môže byť skoršie uložený trest dostatočný a súd preto môže po vyslovení viny upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. V druhom prípade však zostáva zachované rozhodnutie o vine mladistvého za predmetný skutok, čo umožňuje súdu riadne posúdiť jeho trestnoprávnu zodpovednosť a následne aplikovať príslušné ustanovenia o súhrnnom treste a upustení od jeho uloženia. Za tohto stavu preto nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že trest, ku ktorému môže predmetné trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu v zmysle § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. Prokurátor má za to, že bez rozhodnutia o vine nie je dôvod na zastavenie trestného stíhania, pretože po riadnom prejednaní veci môže súd dospieť k záveru, že skorší trest je dostatočný a následne podľa § 44 Tr. zák. upustiť od uloženia súhrnného trestu.
S poukázaním na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a prvostupňovému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K sťažnosti prokurátora sa vyjadril mladistvý obvinený prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že má za to, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Súd správne rozhodol, na základe dôkaznej situácie po skončení vyšetrovania. Navrhol, aby odvolací súd sťažnosť prokurátora zamietol ako nedôvodnú.
Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 20.5.2026 obžalobu na obvineného ml. A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie bol spáchaný a má znaky trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože obvinený si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe. Zároveň je dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený ml. A. B. ako trestne zodpovedná osoba. Obvinený sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu trestného činu. Uviedol, že bol v Margecanoch a idúc spolu s D. E. okolo neznámeho chlapca, ktorý sedel na lavičke, vzal mu mobilný telefón, ktorý mal položený na lavičke vedľa seba a ušiel preč. Svedkyňa D. E. potvrdila, že keď boli s A. B. na vlakovej stanici v Margecanoch, obvinený bez toho, aby jej niečo povedal, zrazu vstal z lavičky a zobral mobilný telefón neznámemu mužovi, s ktorým utiekol preč. Poškodený A. C. uviedol, že bol na vlakovej stanici v Margecanoch, kde sadol na lavičku a keď dotelefonoval, položil mobilný telefón vedľa seba na lavičku. Boli tam dvaja Rómovia, chlapec a dievča a keď odkladal veci do ruksaku, mladý F. sa rozbehol, zobral mobil a utekal preč. Telefón mu bol vrátený políciou. Svedok A. B. st. (otec obvineného) potvrdil, že syn sa vrátil domov s odcudzeným mobilným telefónom, o čom informoval políciu, ktorej aj telefón vydal. Podľa odborného vyjadrenia hodnota mobilného telefónu Moto g35 s plastovým puzdrom bola 164 €. Na základe uznesenia povereného príslušníka PZ zo dňa 4.6.2025, právoplatného 10.6.2025 pod ČVS: KRP-80/Ž-SN-KE-2025 bol mobilný telefón Moto g 35 s plastovým puzdrom vydaný A. C..
Z obsahu spisového materiálu je ďalej zistiteľné, že obvinený ml. A. B. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/22/2026 zo dňa 17.6.2026, právoplatným dňa 17.6.2026 bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/23/2026 zo dňa 8.7.2026, právoplatným dňa 8.7.2026 bol ml. A. B. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), e) Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák. spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 (troch) rokov, s uložením povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Zároveň mu bolo uložené aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/22/2026 zo dňa 17.6.2026, právoplatného dňa 17.6.2026, ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 290 ods. 1 Tr. por. ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
Podľa § 281 ods. 2 Tr. por. súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom pojednávaní niektorý z dôvodov uvedených v 215 ods. 2 alebo 3.
Podľa § 215 ods.2 písm. a) Tr. por. prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený. Pri aplikácii tohto ustanovenia je teda potrebné posúdiť predovšetkým druh a výmeru už uloženého trestu, trest, ktorý by mohol prichádzať do úvahy v prejednávanej veci, ako aj ich vzájomný pomer. Rovnako je potrebné prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a na to, či by ďalší trest mohol mať reálny význam z hľadiska účelu trestu.
Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu krajský súd dospel v zhode s okresným súdom k záveru, že v predmetnej trestnej veci sú splnené podmienky na postup podľa citovaného ustanovenia zákona. V teraz posudzovanej veci je obvinený ml. A. B. stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na dva roky, keďže je obvinený mladistvý, podľa § 117 Tr. zák. zníženej na polovicu, teda až na jeden rok. Mladistvému obvinenému už bol právoplatným rozsudkom (rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 48T/23/2026 zo dňa 8.7.2026) uložený trest (súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom v trvaní 3 roky), pričom vzhľadom na jeho druh a výmeru, ako aj na trest, ktorý by mohol byť uložený ml. obvinenému za skutok, pre ktorý sa vedie predmetné trestné stíhanie, ďalší trest by bol popri už uloženom treste celkom bez významu.
Krajský súd reagujúc na sťažnostné námietky prokurátora v tom smere, že bez rozhodnutia o vine nie je dôvod na zastavenie trestného stíhania, pretože po riadnom prejednaní veci môže súd dospieť k záveru, že skorší trest je dostatočný a následne podľa § 44 Tr. zák. upustí od uloženia súhrnného trestu uvádza, že táto argumentácia prokurátora nespochybňuje správnosť napadnutého uznesenia.
Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Tento postup teda prichádza do úvahy v rámci rozhodovania o treste po vyslovení viny obvineného. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu upustiť od uloženia súhrnného trestu, ak považuje trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Samotná
existencia tejto možnosti však neznamená, že trestné stíhanie musí za každých okolností pokračovať až do rozhodnutia o vine a treste.
V ďalšom krajský súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v posudzovanom prípade ide o mladistvého obvineného. Pri posudzovaní trestnoprávnych následkov konania mladistvého je potrebné zohľadniť osobitný účel sankcií podľa § 97 Tr. zák., ktorým je predovšetkým výchova mladistvého na riadneho občana, predchádzanie protiprávnym činom, ochrana spoločnosti a začlenenie mladistvého do rodiny a sociálneho prostredia.
Krajský súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia nezistil také pochybenia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s podstatnými okolnosťami významnými pre posúdenie možnosti zastavenia trestného stíhania a jeho záver, že prípadný trest by bol celkom bez významu popri už právoplatne uloženom treste má podľa krajského súdu oporu vo vykonanom dokazovaní.
S poukazom na vyššie uvedené sa krajský súd nestotožnil s dôvodmi sťažnosti prokurátora, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia okresného súdu, preto sťažnosť prokurátora postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.