Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
9d2f6c93cf72ff7610d8e9f94155581e41ed54f4d62c852fef8880b9a0a093d9.pdf
PDF · 21.91 MB
No categories available
5 To 47/2000
Legal thesis Official
Pojmový znak kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kupliarstva podľa § 204 ods. 1 (alebo ods. 2), ods. 4 písm. b) Trestného zákona je naplnený vtedy, keď páchateľ tento trestný čin spáchal v spojení s organizovanou skupinou (§ 89 ods. 26 Trestného zákona) pôsobiacou vo viacerých štátoch, t. zn., že organizovaná skupina pôsobí najmenej v dvoch štátoch okrem Slovenskej republiky.
Na naplnenie tohto znaku ale nepostačuje, ak v rámci organizovanej skupiny páchajúcej trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na území Slovenskej republiky, boli jej členmi dvaja občania cudzieho štátu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2000, sp. zn. 5 To 47/2000)
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovanej E. J. vedenéj na Krajskom súde v N. pod sp. zn. 1 T 11/98, podľa § 256 Trestného poriadku zamietol odvolanie obžalovanej proti rozsudku krajského súdu z 1. júna 2000.
Z odôvodnenia:
Rozsudkom Krajského súdu v N. z 1. júna 2000, sp. zn. 1 T 11/98, bola obžalovaná E. J. uznaná za vinnú
v bode 1) z trestného činu kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona a
v bode 2) z trestného činu obchodovania so ženami vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 246 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa dopustila na tom skutkovom základe, že
1) v dobe od septembra 1996 až do 18. decembra 1996 na základe dohody s pôvodným predvádzkovateľom J. L. a neskôr na základe živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom - odborom živnostenským a ochrany spotrebiteľa v K. č. Žo 96/02723/002 z 11. októbra 1996 prevádzkovala spoločne s občanmi Maďarskej republiky I. M., J. V. a ďalšou presne nezistenou osobou menom „M.“ ako erotický a masážny salón zariadenie zvané „Havana club“ v K., v ktorom na základe dohody vykonávali pohlavný styk s inými osbami mužského pohlavia za odplatu zamestnankyne uvedeného zariadenia H. D., E. M., S. P., K. V., D. M., D. B., J. L., nar. 20. apríla 1979, D. I. R. občianka Rumunskej republiky, ako aj v byte na ulici Eötvosa č. 45/40 a na Vodnej ulici č. 2 v K., pričom obžalovaná a občania Maďarskej republiky si časť takto získaných finančných prostriedkov privlastňovali a časť finančných prostriedkov získaných D. I. R. odvádzali osobám, ktoré ju priviezli z Maďarskej republiky, pričom obžalovaná v dobe po 5. januári 1997 pokračovala v prevádzkovaní uvedeného erotického a masážneho salónu už pod názvom Madam club až do 14. marca 1997, v ktorom na základe dohody vykonávali pohlavný styk s iným
mi osobami mužského pohlavia za odplatu občianky Ukrajiny T. R., S. S., T. CH., N. S., T. K. a N. S., pričom časť takto získaných finančných prostriedkov si obžalovaná E. J. privlastňovala;
2) v presne nezistený deň mesiaca október 1996 ako prevádzkovateľka erotického salónu „Havana club“ v K. prisľúbila prijatie a následne prijala do uvedeného zariadenia po telefónickom dohovore s maďarským občanom menom „L.“ občianku Rumunskej republiky D. I. R., ktorú tento prepravil z Maďarskej republiky s tým, aby bola použitá v tomto zariadení na prostituciu.
Krajský súd obžalovanej E. J. za uvedené trestné činy uložil podľa § 204 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody bola obžalovaná podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradená do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Krajský súd jej taktiež podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výmere 50 000 Sk (päťdesiattisíc), pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zmarený, uložil jej podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Proti citovanému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná E. J., v ktorom poukázala na tú skutočnosť, že ona do prostitucie nikoho nenútila a v tomto smere nemohla kontrolovať, kto čo robí na izbách v salóne, pričom jednoznačne poprela, že by z tejto činnosti mala koristiť. Ďalej uviedla, že vo vázbe strávila 21 mesiacov, v dôsledku čoho sa jej rozpadlo manželstvo a skoro prišla aj o dcerku. Z týchto dôvodov žiadala preskúmať napadnutý rozsudok, pričom na verejnom zasadnutí cestou svojho obhajcu sa dožadovala oslobodenia spod obžaloby pre vyššie uvedené trestné činy.
Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko rozsudok krajského súdu považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v § 254 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúce pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a tak zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Čo sa týka výroku o víne v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovanej E. J. na obhajobu. Krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu [s výnimkou čítania zápisnice o výsluchu svedkyne D. I. R. postupom podľa § 211 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku] postupujúce podľa ustanovenia § 2 ods. 5 Trestného poriadku. Zároveň vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivé i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6 Trestného poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ustanovení § 125 Trestného poriadku.
Odvolací súd preto v otázke skutkových zistení odkazuje na vecne správne a dostatočné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej prieskumnej povinnosti nad rá
mec odvolacích námietok uplatnených zo strany obžalovanej E. J. zistil, že krajský súd procesne pochybil, keď postupom podľa § 211 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní 28. marca 2000 svedeckú výpoveď D. I. R., keďže táto bola v procesnom postavení svedkyne vyslúchnutá 19. decembra 1996, pričom obžalovanej E. J. bolo vznesené obvinenie pre trestný čin kupliarstva až 12. marca 1997 a pre trestný čin obchodovania so ženami až 7. júla 1997. Uvedené procesné pochybenie však podľa zistenia odvolacieho súdu nemalo žiadny výraznejší vplyv na závery vykonaného dokazovania a z toho plynúci výrok o víne obžalovanej E. J., najmä vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) napadnutého rozsudku, keďže z ostatných procesne správne vykonaných dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaná E. J. maďarskému občanovi menom „L.“ prísľúbila prijatie a následne prijala občianku Rumunskej republiky D. I. R. do erotického salónu „Havana club“, ktorú vyššie uvedená osoba prepravila z Maďarskej republiky s tým, aby bola použitá v tomto zariadení na prostitúciu.
Čo sa týka odvolacích námietok obžalovanej E. J. smerujúcich k tomu, že ona nikoho do prostitúcie nenútila a z tejto nekoristila, pričom v jej postavení nebolo možné kontrolovať, kto čo robil na izbách. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné v tomto smere uviesť, že z výpovede svedkyh H. D., D. M., S. P., J. L. a D. B. jednoznačne vyplýva, že uvedené svedkyne v erotickom salóně „Havana club“ a niektoré aj v prenajatých bytoch vykonávali orálny a pohlavný styk so zákazníkmi za vopred stanovené sumy, pričom s výnimkou D. B. boli na túto činnosť zjednané práve obžalovanou E. J., na základe živnostenského listu ktorej bola zastrešovaná činnosť erotického salónu Havava club a neskôr začiatkom roku 1997 aj salónu Madam club, v ktorom už okrem niektorých vyššie uvedených svedkyh vykonávali túto činnosť za peňažnú odplatu aj občianky ukrajinskej štátnej príslušnosti. Z výpovedí týchto svedkyh ďalej bolo preukázané, že na činnosti obžalovanej participovali aj ďalší traja maďarski štátni príslušníci, ktoré osoby mali medzi sebou rozdelené úlohy tak, že táto činnosť bezpochyby vykazovala znaky organizovanej skupiny. Čo sa týka získaných finančných prostriedkov z vykonaného dokazovania (najmä s poukazom na listinné dôkazy) taktiež vyplýva, že zisk sa určitými podielmi delil medzi svedkyne - zamestnankyne salónu na jednej strane a obžalovanú spolu s tromi maďarskými občanmi na druhej strane, pričom D. I. R. dostávala za svoju činnosť iba „vreckové“ a jej zisk sa delil okrem vyššie uvedených osôb aj s občanom Maďarskej republiky, ktorý ju do tohto zariadenia z cudzíny prepravil. Rovnako z výpovede svedkyh H. D. a J. L. bolo zistené, že posledne menovaná svedkyňa v tomto zariadení vykonávala prostitúciu v čase, keď ešte nedovŕšila osemnásť rokov, o ktorej okolnosti obžalovaná E. J. bezpochyby mala vedomosť. I keď svedeckú výpoveď D. I. R. je potrebné považovať za dôkaz právne irelevantný, skutočnosť, že táto občianka Rumunskej republiky bola prepravená do Komárna v úmysle, aby sa tu použila na prostitúciu bola preukázaná tak výpoveďou svedkyne H. D. ako aj svedkyne S. P., pričom aj samotná obžalovaná nepopierala svoju pomoc občanovi Maďarskej republiky zvanému „L.“ pri prijatí tejto osoby do erotického salónu. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok obžalovanej E. J. tieto odvolací súd z hľadiska posúdenia otázky viny považoval za právne irelevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd správne zistené konanie na rozdiel od obžaloby posúdil v súlade so zákonom, keď uznal obžalovanú E. J. v bode 1) napadnutého rozsudku za vinnú z trestného činu kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, ktorý spáchala vo viacčinnom súbehu
s trestným činom obchodovania so ženami podľa § 246 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a to ako účastník tohto trestného činu vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Argumentácia obžaloby, že obžalovaná spáchala uvedený trestný čin v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, lebo jej členmi boli občania Maďarskej republiky I. M., J. V. a ďalšia, presne nezistená osoba menom „M“, nie je správna. Na naplnenie znakov zákonnej skutkovej podstaty trestného činu kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona nestačí samotná okolnosť, že v rámci organizovanej skupiny na území našho štátu boli členmi organizovanej skupiny spolu s obžalovanou aj dvaja občania Maďarskej republiky. V tomto prípade musí organizovaná skupina pôsobiť vo viacerých štátoch, čo sú najmenej dva štáty mimo Slovenskej republiky. Táto skupina si ce nemusí pôsobiť priamo na území Slovenskej republiky, ale postačí, keď páchateľ nadviaže spojenie s touto skupinou. Tieto skutočnosti preukázané neboli, a preto odôvodnenie použitej právnej kvalifikácie krajským súdom je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto odvolací súd v tomto smere odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré si osvojuje.
V ďalšej časti odôvodnenia krajský súd odôvodnil správnosť výroku o treste.