Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3 Tz 26/2000

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

I. Prevzatie a užívanie osobného motorového vozidla kupujúcim na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorý odmieta zaplatiť predávajúcemu požadovanú cenu plnenia, nenaplňa znaky trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa , lebo kupujúci sa nezmocnil cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať, pričom nejde ani o cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené v zmysle , ale ide o občianskoprávny vzťah.

II. Ak zmluvná strana - kupujúci - na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy o predaji osobného motorového vozidla odmieta zaplatiť plnenie požadované druhou zmluvnou stranou - predávajúcim - tvrdiac, že cena plnenia bola dohodnutá v nižšej výške, samotným týmto konaním nenaplňa pojmové znaky trestného činu podvodu podľa , pokiaľ sa nepreukáže, že predávajúceho uviedol do omylu alebo, že jeho omyl využil a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2001, sp. zn. )

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obvineného P. S., vedenéj na Okresnej prokurátore v K. I. pod sp. zn. , podľa zamietol sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti uzneseniu okresného prokurátora z 19. júla 2000, ktorým podľa zastavil trestné stíhanie proti obvinenému, pre skutok spočívajúci v tom, že

v presne nezistenom čase na jesen roku 1997 po uzavretí kúpnej zmluvy s poškodeným O. J. o odpredaji osobného motorového vozidla zn. Škoda 105, ŠPZ KEE 35-70 číslo karosérie 1993121, prevzal toto vozidlo a po písomných výzvach poškodeného, aby za vozidlo zaplatil dojednanú sumu alebo ho vrátil, menovaný tak neurobil a užíva ďalej uvedené motorové vozidlo bez súhlasu poškodeného, a ktorý bol právne hodnotený ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa .

Z odôvodnenia:

Proti rozhodnutiu okresného prokurátora K. I. podal, v lehote uvedenej v ustanovení , generálny prokurátor Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného P. S. Vyslovil v nej právny názor, podľa ktorého možno súhlasiť s tým, že obvinený svojím konaním nenaplnil zákonné znaky trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa . Na druhej strane okresnému prokurátorovi vytýkal, že sa dôsledne nezaoberal skúmaním, či konanie obvineného nenaplňa zákonné znaky iného trestného činu, a to predovšetkým trestného činu podvodu podľa . V tejto súvislosti bolo podľa neho potrebné objasniť aj tú okol-

nosť, či obvinený už v čase preberania motorového vozidla nekonal v úmysle nezaplatiť kúpnu cenu a tak uvádzal predávajúceho do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Za tým účelom bolo, podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky, potrebné zisťovať majetkové pomery obvineného v dobe prevzatia motorového vozidla a tiež odkiaľ čerpal prostriedky na opravu uvedeného vozidla. V dôsledku toho generálny prokurátor Slovenskej republiky Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením okresného prokurátora bol porušený zákon v ustanoveniach , , a to v prospech obvineného. Ďalej navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a okresnému prokurátorovi K. I. prikázať vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia preskúmal, na podklade sťažnosti pre porušenie zákona, správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon porušený nebol, lebo rozhodnutie okresného prokurátora je plne v súlade so zisteným skutkovým stavom a zákonom.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný prokurátor K. I. rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu, aký sa na vydanie každého rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní v zmysle ustanovenia vyžaduje.

Z vykonaného dokazovania v posudzovanej veci vyplýva jednoznačný záver, že medzi poškodeným O. J. a obvineným P. S. došlo, v presne nezistenom dni na jesený v roku 1997, k uzavretiu kúpnej zmluvy, akú má na mysli ustanovenie . Keďže predmetom kúpy bolo osobné motorové vozidlo, t. j. hnutelná vec, nevyžadovalo sa na platnosť zmluvy, aby bola urobená v písomnej forme (pozri ustanovenia , ).

Záver o tom, že medzi obvineným a poškodeným bola uzavretá kúpna zmluva vyplýva tak z výpovedí obvineného P. S. a poškodeného O. J., ako aj z výpovedí svedkov M. H. (č. I. 22-23) a J. P. (č. I. 21 p.v.). Ani poškodený ani obvinený nijako teda nespochybnili, že medzi sebou uzavreti kúpnu zmluvu.

Keďže predmetná kúpna zmluva bola uzavretá len ústnou formou, nemožno v tomto štádiu konania s istotou vyvodzovať záver na akej kúpnej cene sa účastníci dojednali a najmä nemožno zistiť ako bola dojednaná splatnosť kúpnej ceny. Obaja účastníci uvedeného zmluvného vzťahu, uzavretého podľa , sa vyjadrili k otázke výšky dojednanej kúpnej ceny ako aj doby jej splatnosti rozdielne. Za takejto situácie neostáva im iné riešenie než, pokiaľ sa ani v budúcnosti nedohodnú, so sporom, ktorý medzi nimi vznikol, obrátiť sa na súd podaním žaloby podľa predpisov občianskeho práva. Nie je totiž úlohou trestného konania, aby sa v ňom viedlo dokazovanie na vyriešenie občanskoprávnej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov. Účelom trestného konania je postupovať tak, aby orgány činné v ňom náležite zisťovali trestné činy a ich páchateľov spravodlivo potrestali (pozri ustanovenie ).

Aj keď vyšetrovateľ vo svojom uznesení o vznesení obvinenia z 10. mája 2000 na č. I. 1 sám správne konštatuje v skutkovej vete, že „...po uzavretí kúpnej zmluvy... užíva ďalej motorové vozidlo bez súhlasu poškodeného...“, na druhej strane obvineného začal stíhať pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa . Pritom v dôvodoch tohto svojho uznesenia

už vyšetrovateľ znova správne konštatoval, že obvinený napriek viacerým výzvam nezaplatil dojednanú kúpnu cenu a ani motorové vozidlo nevrátil.

Za takéhoto skutkového stavu postupoval okresný prokurátor K. I. správne, ak v konaní obvineného nezistil naplnenie zákonných znakov trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa . S týmto záverom okresného prokurátora sa generálny prokurátor Slovenskej republiky vo svojej stážnosti pre porušenie zákona stotožnil. Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky si v plnom rozsahu osvojuje prijaté závery okresného prokurátora a pokiaľ ide o argumentáciu odôvodňujúcu tento záver, poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného prokurátora K. I.

Na druhej strane si Najvyšší súd Slovenskej republiky neosvojuje záver generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že o skutku okresný prokurátor rozhodol predčasne, a to na základe neúplne zisteného skutkového stavu, lebo sa nezaoberal otázkou, či konanie obvineného nenaplnilo zákonné znaky trestného činu podvodu podľa .

Podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky podvodné konanie u obvineného by bolo možné vidieť v jeho úmysle poškodenému za motorové vozidlo vôbec nezaplatiť ak by ho mal už v čase dojednávania kúpnej zmluvy.

S takýmto názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky v tejto konkrétnej veci nemožno súhlasit, pretože úmysel obvineného nezaplatiť kúpnu cenu nevyplýva zo žiadneho doterajšieho dôkazu a navyše obvinený nikdy nespochybňoval túto svoju povinnosť. Vyjadroval sa len k výške kúpnej ceny, ktorú je ochotný poškodenému zaplatiť. Ak toto jeho vyjadrenie nie je zhodné s požiadavkou poškodeného na cenu plnenia, nemožno mu len na základe tohto jeho postoja implantovať podvodný úmysel. Akceptovanie takéhoto názoru by v podstate znamenalo kriminalizovanie občanskoprávnych vzťahov, ku ktorým možno zaujať rozdielne stanovisko. To však by bolo v rozpore s naším právnym poriadkom a neprípustným kriminalizovaním právnych úkonov uzavretých podľa občanskoprávnych predpisov.