Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
9d2f6c93cf72ff7610d8e9f94155581e41ed54f4d62c852fef8880b9a0a093d9.pdf
PDF · 21.91 MB
No categories available
3 Tz 26/2000
Legal thesis Official
I. Prevzatie a užívanie osobného motorového vozidla kupujúcim na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorý odmieta zaplatiť predávajúcemu požadovanú cenu plnenia, nenaplňa znaky trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a Trestného zákona, lebo kupujúci sa nezmocnil cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať, pričom nejde ani o cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené v zmysle § 249a Trestného zákona, ale ide o občianskoprávny vzťah.
II. Ak zmluvná strana - kupujúci - na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy o predaji osobného motorového vozidla odmieta zaplatiť plnenie požadované druhou zmluvnou stranou - predávajúcim - tvrdiac, že cena plnenia bola dohodnutá v nižšej výške, samotným týmto konaním nenaplňa pojmové znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, pokiaľ sa nepreukáže, že predávajúceho uviedol do omylu alebo, že jeho omyl využil a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2001, sp. zn. 3 Tz 26/2000)
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obvineného P. S., vedenéj na Okresnej prokurátore v K. I. pod sp. zn. 1 Pv 534/2000, podľa § 268 ods. 1 Trestného poriadku zamietol sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti uzneseniu okresného prokurátora z 19. júla 2000, ktorým podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie proti obvinenému, pre skutok spočívajúci v tom, že
v presne nezistenom čase na jesen roku 1997 po uzavretí kúpnej zmluvy s poškodeným O. J. o odpredaji osobného motorového vozidla zn. Škoda 105, ŠPZ KEE 35-70 číslo karosérie 1993121, prevzal toto vozidlo a po písomných výzvach poškodeného, aby za vozidlo zaplatil dojednanú sumu alebo ho vrátil, menovaný tak neurobil a užíva ďalej uvedené motorové vozidlo bez súhlasu poškodeného, a ktorý bol právne hodnotený ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a Trestného zákona.
Z odôvodnenia:
Proti rozhodnutiu okresného prokurátora K. I. podal, v lehote uvedenej v ustanovení § 272 Trestného poriadku, generálny prokurátor Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného P. S. Vyslovil v nej právny názor, podľa ktorého možno súhlasiť s tým, že obvinený svojím konaním nenaplnil zákonné znaky trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1 Trestného zákona. Na druhej strane okresnému prokurátorovi vytýkal, že sa dôsledne nezaoberal skúmaním, či konanie obvineného nenaplňa zákonné znaky iného trestného činu, a to predovšetkým trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona. V tejto súvislosti bolo podľa neho potrebné objasniť aj tú okol-
nosť, či obvinený už v čase preberania motorového vozidla nekonal v úmysle nezaplatiť kúpnu cenu a tak uvádzal predávajúceho do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Za tým účelom bolo, podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky, potrebné zisťovať majetkové pomery obvineného v dobe prevzatia motorového vozidla a tiež odkiaľ čerpal prostriedky na opravu uvedeného vozidla. V dôsledku toho generálny prokurátor Slovenskej republiky Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením okresného prokurátora bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to v prospech obvineného. Ďalej navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a okresnému prokurátorovi K. I. prikázať vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 267 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal, na podklade sťažnosti pre porušenie zákona, správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon porušený nebol, lebo rozhodnutie okresného prokurátora je plne v súlade so zisteným skutkovým stavom a zákonom.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný prokurátor K. I. rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu, aký sa na vydanie každého rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní v zmysle ustanovenia § 2 ods. 5 Trestného poriadku vyžaduje.
Z vykonaného dokazovania v posudzovanej veci vyplýva jednoznačný záver, že medzi poškodeným O. J. a obvineným P. S. došlo, v presne nezistenom dni na jesený v roku 1997, k uzavretiu kúpnej zmluvy, akú má na mysli ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka. Keďže predmetom kúpy bolo osobné motorové vozidlo, t. j. hnutelná vec, nevyžadovalo sa na platnosť zmluvy, aby bola urobená v písomnej forme (pozri ustanovenia § 40, § 46 Občianskeho zákonníka).
Záver o tom, že medzi obvineným a poškodeným bola uzavretá kúpna zmluva vyplýva tak z výpovedí obvineného P. S. a poškodeného O. J., ako aj z výpovedí svedkov M. H. (č. I. 22-23) a J. P. (č. I. 21 p.v.). Ani poškodený ani obvinený nijako teda nespochybnili, že medzi sebou uzavreti kúpnu zmluvu.
Keďže predmetná kúpna zmluva bola uzavretá len ústnou formou, nemožno v tomto štádiu konania s istotou vyvodzovať záver na akej kúpnej cene sa účastníci dojednali a najmä nemožno zistiť ako bola dojednaná splatnosť kúpnej ceny. Obaja účastníci uvedeného zmluvného vzťahu, uzavretého podľa Občianskeho zákonníka, sa vyjadrili k otázke výšky dojednanej kúpnej ceny ako aj doby jej splatnosti rozdielne. Za takejto situácie neostáva im iné riešenie než, pokiaľ sa ani v budúcnosti nedohodnú, so sporom, ktorý medzi nimi vznikol, obrátiť sa na súd podaním žaloby podľa predpisov občianskeho práva. Nie je totiž úlohou trestného konania, aby sa v ňom viedlo dokazovanie na vyriešenie občanskoprávnej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov. Účelom trestného konania je postupovať tak, aby orgány činné v ňom náležite zisťovali trestné činy a ich páchateľov spravodlivo potrestali (pozri ustanovenie § 1 ods. 1 Trestného poriadku).
Aj keď vyšetrovateľ vo svojom uznesení o vznesení obvinenia z 10. mája 2000 na č. I. 1 sám správne konštatuje v skutkovej vete, že „...po uzavretí kúpnej zmluvy... užíva ďalej motorové vozidlo bez súhlasu poškodeného...“, na druhej strane obvineného začal stíhať pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a Trestného zákona. Pritom v dôvodoch tohto svojho uznesenia
už vyšetrovateľ znova správne konštatoval, že obvinený napriek viacerým výzvam nezaplatil dojednanú kúpnu cenu a ani motorové vozidlo nevrátil.
Za takéhoto skutkového stavu postupoval okresný prokurátor K. I. správne, ak v konaní obvineného nezistil naplnenie zákonných znakov trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a Trestného zákona. S týmto záverom okresného prokurátora sa generálny prokurátor Slovenskej republiky vo svojej stážnosti pre porušenie zákona stotožnil. Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky si v plnom rozsahu osvojuje prijaté závery okresného prokurátora a pokiaľ ide o argumentáciu odôvodňujúcu tento záver, poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného prokurátora K. I.
Na druhej strane si Najvyšší súd Slovenskej republiky neosvojuje záver generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že o skutku okresný prokurátor rozhodol predčasne, a to na základe neúplne zisteného skutkového stavu, lebo sa nezaoberal otázkou, či konanie obvineného nenaplnilo zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona.
Podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky podvodné konanie u obvineného by bolo možné vidieť v jeho úmysle poškodenému za motorové vozidlo vôbec nezaplatiť ak by ho mal už v čase dojednávania kúpnej zmluvy.
S takýmto názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky v tejto konkrétnej veci nemožno súhlasit, pretože úmysel obvineného nezaplatiť kúpnu cenu nevyplýva zo žiadneho doterajšieho dôkazu a navyše obvinený nikdy nespochybňoval túto svoju povinnosť. Vyjadroval sa len k výške kúpnej ceny, ktorú je ochotný poškodenému zaplatiť. Ak toto jeho vyjadrenie nie je zhodné s požiadavkou poškodeného na cenu plnenia, nemožno mu len na základe tohto jeho postoja implantovať podvodný úmysel. Akceptovanie takéhoto názoru by v podstate znamenalo kriminalizovanie občanskoprávnych vzťahov, ku ktorým možno zaujať rozdielne stanovisko. To však by bolo v rozpore s naším právnym poriadkom a neprípustným kriminalizovaním právnych úkonov uzavretých podľa občanskoprávnych predpisov.