Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
fba186a81939bbbe8129f939140c148739a6df9aa35c1e7c38c393a4e2aad58d.pdf
PDF · 22.83 MB
No categories available
4 Sž 114/99
Legal thesis Official
Súd nevyhladáva za účastnika konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa § 250h Občianskeho súdneho poriadku.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2000, sp. zn. 4 Sž 114/99)
Riaditeľ Colného úradu v Č. nad T. rozhodnutím zo dňa 21. apríla 1999 podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“) prepustil zo služobného pomeru M. G., služobne zaradeného na Pobočke colného úradu Č. nad T., ako vedúci smeny, pretože porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
V zákonnej lehote proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
Generálny riaditeľ colného riaditeľstva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 2. júla 1999 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Č. nad T. potvrdil.
Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia oboch rozhodnutí a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom a že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, nakoľko sa v ňom uvádza, že jeho nedbanlivé plnenie služobných povinností bolo vedomé, opakované a malo za následok neplnenie úloh, ktoré sú podľa § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. obsahom štátnej služby a ďalej uviedol, že je toho názoru, že žalovaný správny orgán neprihlíadol na doterajšie plnenie jeho pracovných povinností. Uviedol, že 18 rokov pracuje ako colník, bol viackrát finančne odmenený, obdržal osobný príplatok, ktorý mu bol zvýšený a bol poverený funkciou vedúceho smeny. Ďalej uviedol, že jeho nedbanlivosť vo výkone služby nebola takéj intenzity, aby mal za následok prepustenie zo služobného pomeru. Nešlo sa u neho o úmyselné konanie, ale len o nedbanlivý výkon služby. Tvrdí, že z jeho dvoch kolegov, ktorí s ním vykonávali službu a majú taký istý podiel zavinenia, ani jeden nebol prepustený zo služobného pomeru. Nakoniec uviedol, že vec bolo možné riešiť uložením disciplinárneho opatrenia.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, uviedol, že žalobca ako vedúci smeny, ktorý mal zabezpečovať dodržiavanie právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby, sám tieto predpisy porušil a ich dodržiavanie podriadenými pracovníkmi nezabezpečil (pod jeho vedením porušili zákon aj colníci P. a P.). Tým, že služobnú povinnosť porušil opakovane v ôsmich prípadoch, t. j. u ôsmich ľudí, ktorých colne kontroloval a vybavoval, ide o zvlášť hrubé porušenie služobných povinností a prísahy.
Podľa žalovaného ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby aj preto, že vybavenie porušenia služobných povinností iným spôsobom ako prepustením by negatívne ovplyvnilo dôveru občanov k colnej správe a vážne by oslabilo právne vedomie a názor colníkov na obsah služobnej prísahy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný [§ 246 ods. 2 písm. b) O. s. p.] preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci obsahu podanej žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po vypočutí účastníkov na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z odôvodnenia:
Z predloženého spisu žalovaného, z písomných podaní a z ústnych vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že riaditeľ Colného úradu v Č. nad T. rozhodnutím zo dňa 21. apríla 1999 podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru colníka. Dôvodom prepustenia bol skutok, ktorý sa stal dňa 6. marca 1999, keď žalobca porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b) a h) zákona č. 200/1998 Z. z., lebo pri vykonávaní colnej kontroly v rámci colného dohľadu cestujúcich v dovoze v medzinárodnom rýchliku R. Dargov prepustil v ôsmich prípadoch 1 659 krabičiek cigaret rôznej značky bez označenia kontrolnou známkou SR, v rozpore s § 50 ods. 1 písm. a) bod 1 vyhlášky č. 17/1994 Z. z., v znení vyhlášok č. 122/1995 Z. z., č. 5/1998 Z. z. a č. 2/1999 Z. z.
Menovanému je ďalej kladené za vinu, že porušil ustanovenie § 44 ods. 3 písm. i) zákona č. 200/1998 Z. z., a to tým, že dňa 6. marca 1999 pri vykonaní colnej kontroly cestujúcich v dovoze v medzinárodnom rýchliku R. Dargov úmyselne prepustil svojej známej M. M. cigarety bez označenia kontrolnou známkou SR v množstve 300 krabičiek.
Nakoniec mu je kladené za vinu, že porušil ustanovenie § 44 písm. a) a f) zákona č. 200/1998 Z. z., a to tým, že ako vedúci zmeny, ktorý je povinný organizovať, riadiť a kontrolovať výkon štátnej služby podriadených colníkov, túto povinnosť nesplnil, pretože vykonanou následnou kontrolou bolo zistené, že colníci P. a P., ktorí vykonávali služby, prepustili spolu v piatich prípadoch cestujúcim celkom 89 krabičiek cigaret rôznej značky bez označenia kontrolnou známkou SR, a teda v rozpore s colnými predpismi.
Konanie žalobcu služobný orgán kvalifikoval ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom poukázal v podstate na rovnaké dôvody, ako ich uvádza v žalobe.
Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave odvolanie žalobcu zamietol rozhodnutím z 2. júla 1999 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil, okrem iného, tým, že konanie žalobcu, ktorým prvostupňový orgán odôvodnil citované rozhodnutie, dôvodne kvalifikoval podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. a opodstatnený je aj záver, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby, lebo jeho nedbanlivé plnenie služobných povinností bolo vedomé a opakované a malo za následok neplnenie úloh, ktoré sú podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona obsahom štátnej služby.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh colnej správy colníkom v služobnom úrade. Ide najmä o úlohy vedené v § 15 a § 16 ods. 4 s výnimkou písm. l) a § 17 zákona č. 180/1996 Z. z. (ďalej len „Colný zákon“). Teda ide o plnenie úloh, ktoré mal plniť žalobca ako colník v služobnom pomere.
Čo všetko je colník v štátnej službe povinný plniť, je uvedené najmä v ustanovení § 44 ods. 3 písm. i) zákona č. 200/1998 Z. z. Medzi takéto služobné povinnosti žalobcu ako colníka v štátnej službe patrili aj povinnosti, ktoré ako vedúci zmeny kritického dňa pri vykonávaní colnej kontroly mal dôsledne plniť v rámci colného dohládu cestujúcich v dovoze v medzinárodnom rýchliku R. Dargov.
V konaní vypočutím viacerých svedkov bolo bez pochybností preukázané, že dňa 6. marca 1999 pri vykonávaní colnej kontroly v rámci colného dohládu cestujúcich v dovoze v medzinárodnom rýchliku R. Dargov sa žalobca dopustil všetkých troch skutkov, ktoré služobný orgán kvalifikoval ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán neporušil zákon, keď konanie žalobcu kvalifikoval podľa § 183 ods. 1 Colného zákona ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, pretože žalobca zastával funkciu hlavného colného referenta a vedúceho smeny, so svojimi právami a povinnosťami bol oboznámený, ako osoba zaradená do horeuvedených funkcií mal a mohol konať v súlade so služobnou prísahou a platnými právnymi predpismi.
Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 200/1988 Z. z.) vyplýva, že colník bude čestný, statočný a disciplinovaný, bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vybavenie porušenia horeuvedených služobných povinností a služobnej prísahy žalobcu iným spôsobom, napríklad uložením disciplinárneho opatrenia, ako sa toho domáha žalobca, a nie prepustením zo služobného pomeru, by negatívne ovplyvňovalo dôveru občanov k colnej správe a vážne by mohlo narušiť disciplínu colníkov pri plnení štátnej služby.
Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav veci, a že obidve správne rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd poznamenáva, že v žalobe nie je žiadna zmienka o tom, v čom konkrétne malo byť dokazovanie doplnené a v čom nebol zistený skutočný stav veci a v čom žalobca vidí nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O. s. p. pre preskúmanie rozhodnutia sa žiada, aby fyzická osoba tvrdila, že bola na svojich právach ukrátená.
Podľa § 250h O. s. p. je súd viazaný rozsahom žaloby.
Podľa § 249 ods. 2 O. s. p. žaloba musí obsahovať uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia.
Ak žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia neuvedie, akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, v čom
žalobca týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach (nestačí uviesť len všeobecné tvrdenie; že rozhodnutím bol porušený zákon), súd tieto skutočností za neho nevyhľadáva, keďže práve tieto skutočnosti podľa § 249 ods. 2 O. s. p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa § 250h O. s. p.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie odvolacieho orgánu je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, pokiaľ v ňom uvádza, že nedbanlivé plnenie bolo vedomé a opakované. Sám žalobca v odvolaní priznal, že menej dôslednou kontrolou zavinil zistený skutkový stav. Aj svedecke výpovede svedkov V. P., G. P., M. M. a Š. P. potvrdili, že pri vykonávaní colnej kontroly prepustil žalobca svojej známej M. M. 300 krabičiek cigaret bez označenia kontrolnou známkou SR. Taktiež svedkovia potvrdili, že pri colnej kontrole aj v minulosti žalobca postupoval obdobným spôsobom, o čom svedčí aj skutočnosť, že mnohí cestujúci chceli, aby u nich kontrolu vykonal žalobca (svedecke výpovede V. P. a Š. P.).
Nebolo predmetom preskúmavacieho súdneho konania hodnotiť postup žalovaného voči ostatným colníkom, ktorí so žalobcom kritického dňa vykonávali službu a ktorí sa taktiež podieľali na porušovaní služobných povinností. To je vecou nadriadeného orgánu, aby aj z takéhoto tvrdenia vyvodil závery.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že skutočný stav veci bol veľmi podrobne zistený a boli z neho vyvedené aj správne právne závery.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.