Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
fba186a81939bbbe8129f939140c148739a6df9aa35c1e7c38c393a4e2aad58d.pdf
PDF · 22.83 MB
No categories available
5 Cdo 144/99
Legal thesis Official
Poistovna nemá voči poistenému právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla [§ 11 ods. I písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb.], ak škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s požitím alkoholu poisteného, resp. jeho zamestnanca, ale technickou závadou jeho motorového vozidla.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 1999, sp. zn. 5 Cdo 144/99)
Okresný súd D. K. rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi súmu 111 099 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. apríla 1998 do zaplatenia a trovy konania vo výške 4 440 Sk. všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 11 ods. I písm. a) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyháška č. 423/1991 Zb.), keď ustálil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu súmy, ktorú vyplatil poškodeným osobám a Sociálnej poistovni, pretože škoda bola spôsobená jeho zamestnancom pod vplyvom alkoholu. Na základe gramatického výkladu citovaného ustanovenia dospel súd prvého stupňa k záveru, že pre úspešné uplatnenie práva žalobcu na regres voči žalovanému sa nevyžaduje vznik škody ako následku dopravnej nehody v príčinnej súvislosti s požitím alkoholu, či už výlučne alebo ako jednej z príčin nehody, ale je postačujúce preukázanie prítomnosti alkoholu v krvi vodiča nad stanovenú hranicu bez ohľadu na to, či táto skutočnosť mala alebo nemala nejaký vplyv na vznik škody. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 17,6 % z dlžnej súmy v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Ž. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Aj odvolací súd mal preukázané, že žalobca vyplatil poškodeným zo zákonného zodpovednosti náhradu škody podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka. Šlo o škodu, ktorá vznikla pri autonehode dňa 22. marca 1995, keď zamestnanec žalovaného nákladným motorovým vozidlom zn. LIAZ s nákladným prívesom narazil do prednej ľavej časti autobusu zn. KAROSA. Príčinou dopravnej nehody bolo vybočenie zadnej časti prívesu nákladného vozidla, ktoré bolo vyvolané nesprávnou funkciou a nastavením záťažového regulátora pre jazdu s prázdnym prívesom na šmykľavej vozovke. Znaleckým dokazovaním v priebehu prípravného konania bolo preukázané, že v čase dopravnej nehody mal vodič A. H. tzv. zbytkový alkohol v krvi, ktorého hladina sa pohybovala v rozpáji od 0,53 do 0,71 %. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 11 ods. I písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb., z ktorého je zrejmá potreba príčinnej súvislosti medzi konaním poisteného a vznikom škody.
Dospel k právnemu záveru, že pokiaľ u poisteného nevznikla zodpovednosť za škodu, na strane poistovne nemôže vzniknúť právo na náhradu súm za neho vypla
45. Rechodnutia a stanoviská vo veciach občianskoprávnych, obchodných a správnych
tených. V prejednávanej veci preto odvolací súd konštatoval nesplnenie podmienok pre poskytnutie náhrady z dôvodu, že škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním poisteného a požitia alkoholických nápojov, ale z dôvodu zlého technického stavu vozidla.
Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie a navrhol dovolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. d) O. s. p., keď mal za to, že odvolací súd nesprávne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. o nevyhnutnosti príčinnej súvislosti medzi požitím alkoholu a vznikom škody. Bol toho názoru, že požitie alkoholu nad 0,3 % v krvi ho oprávňuje na uplatnenie postihu.
Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O. s. p. ako nedôvodné zamietnuť. Znenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním poisteného a vznikom škody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je správne, preto dovolanie žalobcu treba zamietnuť.
Z odôvodnenia:
V danom prípade dovolacim dôvodom, ktorý bol v dovolaní žalobcom uplatňovaný, je poukaz na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle § 241 ods. 2 písm. d) O. s. p. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval sice správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom bolo v dovolacom konaní potrebné posúdiť, či odvolací súd správne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poistovna má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 %, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. Ak nastala uvedená skutočnosť pri plnení úloh právnickej osoby alebo v priamej súvislosti s ním, má poistovna právo na náhradu proti právnickej osobe (§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 423/1991 Zb.).
Výkladom predmetného ustanovenia možno dospieť k záveru, že poistovna nemá právo na náhradu vyplatených súm v každom prípade, keď poistený vrátane osôb, ktoré plnia úlohy právnickej osoby alebo v priamej súvislosti s nimi, sú účastní na vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Právo poistovne domáhať sa od poisteného náhrady sumy vyplatenej poškodeným v prejednávanom prípade nie je odvedené od práva poisteného, ktoré by na po
istovnu prešlo v zmysle ustanovenia § 813 ods. l Občianskeho zákonníka, ale ide o osobitný priamy nárok poisťovne proti poistenému na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. l písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb., v ktorom sú aj presne vymedzené podmienky, za ktorých tak môže postupovať. Citované ustanovenie je lex specialis, upravujúci vzťah medzi poisteným a poisťovnou v oblasti zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, proti všeobecnej úprave zmluvného poistenia uvedenej v ustanovení § 788 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného vyplýva, že pre to, aby si poisťovňa mohla v zmysle § 11 ods. l písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. uplatňovať s úspechom svoje právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, musí poistený spôsobiť škodu úmyselne alebo po požiíťi alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 ‰, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.
V prejednávanej veci treba súhlasne s odvolacím súdom konštatovať, že poistený, v danom prípade jeho zamestnanec, nespôsobil vznik škody v príčinnej súvislosti s požitím alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 ‰. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dopravná nehoda vznikla v dôsledku vybočenia zadnej časti prívesu žalovaného s prechodom do protismerného jazdného pruhu, v ktorom jazdil autobus, pričom vybočenie zadnej časti prívesu žalovaného bolo vyvolané nesprávnou funkciou a nastavením regulátora pre jazdu s prázdnym prívesom na šmykľavej vozovke.
Podľa názoru dovolacieho súdu aplikácia ustanovenia § 11 ods. l písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. v platnom znení nie je možná vtedy, ak ku škode došlo výlučne technickou závadou motorového vozidla. Opačný výklad by viedol k prenášaniu podnikateľského rizika pri zákonnnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poisťovne na poisteného.
Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je správne, a preto dovolaci dôvod žalobcu podľa § 241 ods. 2 písm. d) O. s. p. nie je daný. Keďže v konaní nedošlo ani k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.], bolo dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietnuté.