Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
d20516d6e3a128a3b858abb53217408ed61416a36292af688b6bb6fbf1d671b4.pdf
PDF · 22.34 MB
No categories available
1Cd 79/97
Legal thesis Official
Obvyklým užívaním nebytového priestoru, v ktorom sa nachádza vydražená prevádzková jednotka, je také užívanie tohto priestoru, akým sa užíval pred vydražením.
Pod povinnosť prenajímateľa odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na obvyklé užívanie (§ 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) nemožno zahrnúť rekonštrukciu nebytového priestoru s orientáciou na výkon prevádzkovej činnosti iného druhu než pred vydražením.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 1998, sp. zn. 1Cd 79/97)
Okresný súd P. B. rozsudkom v spojení s uznesením určil, že výpoveď odporcu z nájmu nebytových priestorov zo 14. decembra 1995 (správne zo 4. decembra 1995) daná navrhovateľke je neplatná a nájomný pomer naďalej trvá. Vychádzal zo stanoviska, že návrh je dôvodný, lebo výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca ako prenajímateľ nebytových priestorov jej v podstate zabránil užívať ich tým, že si neplnil svoju povinnosť udržiavať prenajaté priestory v stave spôsobilom na dohovorené užívanie [§ 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“)]; štátny zdravotný ústav jej z uvedeného dôvodu nemohol vydať osvedčenie na trvalú prevádzku. Za týchto okolností navrhovateľka nebola povinná ani platiť nájomné (§ 673 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ odporca svojim prejavom zo 4. decembra 1995 vypovedal navrhovateľke nájom z dôvodu, že neužíva nebytové priestory v súlade so zmluvou a neplatí nájomné [§ 9 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 116/1990 Zb.], jeho výpoveď je neplatná.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v B. B. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, lebo výpoveď zo 4. decembra 1995, ktorú dala odporkyňa navrhovateľke, je platná. V odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., ako aj na § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že časť zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej navrhovateľka môže užívať predmet nájmu v zhode s jej živnostenskou činnosťou, nezodpovedá určeným stavebným účelom. Pre prenajímateľa zo zákona nevyplýva povinnosť (po vydražení prevádzkovej jednotky) prispôsobovať prenajímaný nebytový priestor na výkon inej, než doterajšej prevádzkovej činnosti. Povinnosť vyplývajúcu z § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. by mal vtedy, ak by vydražená prevádzková jednotka slúžila pôvodnému účelu (zberňa šatstva a pohrebníctvo). Pokiaľ navrhovateľka chcela vykonávať inú než pôvodnú prevádzkovú činnosť, mohla nebytový priestor po dohode s jeho vlastníkom rekonštruovať na vlastné náklady, resp. zvolíť si prevádzkovú činnosť zodpovedajúcu doterajšej prevádzkovej činnosti.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrh-
la, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo výpoveď z nájmu je neplatná. Dôvodila tým, že prenajaté priestory mali také vady, pre ktoré ich užívať nesmela a ani ich neužívala. Keďže ich neužívala, nemohla za ne platiť ani nájomné. Uviedla, že odporkyňa vedela, akú prevádzkovú činnosť bude v týchto priestoroch vykonávať, toto podnikanie jej umožnila a nepožadovala od nej výkon doterajšej prevádzkovej činnosti (zberňa šatstva a pohrebníctvo). O takýto druh podnikania nemala záujem. Pôvodne odporkyňa aj súhlasila s rekonštrukciou budovy, neskôr však zmenila toto pôvodné rozhodnutie.
Odporkyňa sa v dovolacom konaní nevyjadri la.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konal ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť, lebo rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.
Z odôvodnenia:
Z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. vyplývajú pre prenajímateľa v podstate tri povinnosti:
1. odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie,
2. v takomto stave nebytový priestor na svoj náklad udržiavať a
3. zabezpečovať riadne plnenie služieb, poskytovanie ktorých je s užívaním spojené.
To však platí len vtedy, ak účastníci zmluvy neupravili tieto práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu inak. V predmetnej veci si účastníci v zmluve o nájme nebytových priestorov v článku VI. v tzv. „Osobitných ujednaniach“ dohovorili odchýlku od tejto zákonnej úpravy, keď povinnosť udržiavať nebytové priestory v stave spôsobilom na obvyklé užívanie na svoje náklady, ako aj povinnosť riadneho zabezpečovania plnenia služieb, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním, prevza la navrhovateľka ako nájomníčka [bod I) a 2) článku VI. zmluvy]. Keďže povinnosť, v akom stave mala odporkyňa odovzdať nebytové priestory, si zmluvné strany výslovne nedohodli, bolo treba posúdiť otázku, či odporkyňa ako prenajímateľka splnila svoju zákonný povinnosť spočívajúcu v odovzdani nebytového priestoru v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie a či tento zákonom požadovaný stav nebytového priestoru v čase jeho odovzdania zodpovedal dohovorenému užívaniu alebo užívaniu obvyklému.
Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bolo povinnosťou odporkyne ako prenajímateľky odovzdať nebytové priestory navrhovateľke ako nájomníčke v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. Navrhovateľka totiž vydražila (5. septembra 1991) prevádzkové jednotky zberňu šatstva a pohrebníctvo. Od samého začiatku však nepokračovala v poskytovaní služieb spojených s pohrebníctvom a zberom šatstva, ale mala záujem prevádzkovať obchodnú činnosť (maloobchod so zmiešaným tovarom, potravinami, nápojmi a tabakom). Pre tento účel však nebytové priestory nesplňali podmienky, odporkyňa odmietla vykonať rekonštrukciu predmetného nebytového priestoru, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že navrhovateľka ani
nevykonávala činnosť podľa svojho živnostenského oprávnenia a nebytové priestory neužívala. Za týchto okolností treba vyvodiť, že za obvyklé užívanie nebytového priestoru, v ktorom sa nachádza vydražená prevádzková jednotka, treba považovať také užívanie tohto priestoru, akým sa tento priestor užíval pred vydražením. V predmetnej veci bolo treba považovať za obvyklé užívanie nebytového priestoru užívanie spojené s výkonom pohrebníckych služieb, ako aj služieb spojených so zberaním šatstva. Treba preto súhlasíť s názorom krajského súdu v tom, že pod vyššie uvedenú povinnosť prenajímateľa nemožno subsumovať rekonštrukciu nebytového priestoru s orientáciou na vykonávanie prevádzkovej činnosti iného, než doterajšieho druhu. Ak teda navrhovateľka za týchto okolností neplatila nájomné viac ako jeden mesiac (čo medzi účastníkmi konania ani sporné nebolo), odporkyňa dôvodne, v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. vypovedala navrhovateľke zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím tohto času. Už samotná táto skutočnosť (neplatenie nájomného) stačila na platné vypovedanie predmetnej zmluvy.
Navyše, zo zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že dohodnutý čas skončenia nájmu uplynul 5. septembra 1996. Keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu (15. januára 1997) nájom dojednaný na určitý čas skončil uplynutím času, navrhovateľka už nemala právny záujem na určeni neplatnosti vypovedania zmluvy (uzavretej na určitý čas) pred uplynutím času [§ 80 písm. c) O. s. p.]. Aj pre tento nedostatok právneho záujmu bolo treba návrh ako nedôvodný zamietnuť, a pokiaľ tak odvolací súd urobil, jeho rozhodnutie je vecne správne.
Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie navrhovateľov proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou O. s. p.).