Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
d20516d6e3a128a3b858abb53217408ed61416a36292af688b6bb6fbf1d671b4.pdf
PDF · 22.34 MB
No categories available
4 To 53/2000
Legal thesis Official
V zmysle § 30 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku je súdom vyššieho stupňa ten súd, ktorý vykonáva konanie a rozhoduje o stážnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 147 a nasl. Trestného poriadku alebo vykonáva konanie a rozhoduje o odvolaní (§ 252 Trestného poriadku) podľa § 253 a nasl. Trestného poriadku.
Z týchto dôvodov, ak sudca krajského súdu alebo sudca vyššieho vojenského súdu Slovenskej republiky v konkrétnej veci rozhodoval v druhostupňovom senáte tohto súdu, je sudcom súdu vyššieho stupňa. Preto je taký sudca v ďalšom konaní vylúčený z rozhodovania na tom istom krajskom súde alebo vyššom vojenskom súde Slovenskej republiky, ak tento súd koná v rovnakej veci ako súd prvého stupňa z dôvodov vecnej príslušnosti (§ 17 Trestného poriadku).
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2000, sp. zn. 4 To 53/2000)
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania obžalovaného voj. zákl. sl. M. B. a odvolania vyššieho vojenského prokurátora proti rozsudku Vyššieho vojenského súdu v T. z 8. septembra 2000, sp. zn. 3 T 2/00, podľa § 253 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Rozsudkom Vyššieho vojenského súdu v T. (ďalej len „VVS“) z 8. septembra 2000, sp. zn. 3 T 2/00, bol obžalovaný voj. z. sl. M. B. v zhode s obžalobou vojenského obvodného prokurátora v Bratislave, uznaný za vinného z trestného činu ubliženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v súbehu s trestným činom porušenia povinností strážnej služby podľa § 285 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktoré trestné činy mal spáchať v podstate tak, že dňa 24. júna 1998 v čase o 19.15 hod., počas výkonu strážnej hliadky na štátnej hranici medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, medzi obcami Chlaba a Szob, pri hraničnom kamení č. III-1x/8 na stanovišti A 1/2, úmyselne nabil pridelenú služobnú zbraň - pištoľ vz. 82, ráže 9 mm, výr. č. 061397, následne vošiel do strážnej búdky, kde sa v tom čase nachádzal druhý člen strážnej hliadky P. K., príslušník toho istého HO PZ, na to uvedenú pištoľ namieril na voj. K. a vystrelil na neho, v dôsledku čoho strela zasiahla poškodeného voj. K. do hlavy v oblasti ľavého oka, čím mu spôsobil zranenia, ktorým tento na mieste podľahol, pričom v strážnej hliadke neoprávnene manipuloval s pridelenou služobnou zbraňou. Bol za tieto trestné činy odsúdený podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pričom podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon uloženého trestu bol zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bola ob
žalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu A. K., bytom Zvolen, vo výške 3 780 Sk.
Proti tomuto rozsudku, v lehote stanovenej zákonom, podali odvolania vyšší vojenský prokurátor (ďalej len „VVP“) v neprospech obžalovaného a obžalovaný.
VVP sa svojím odvolaním domáhal zrušenia napadnutého prvostupňového rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. b), e) Trestného poriadku a podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku takého rozhodnutia, že obžalovaný bude uznávaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom porušovania povinnosti strážnej služby podľa § 285 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a bude mu uložený úhrnný trest podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona pri dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon uloženého trestu podľa § 39a ods. 3 Trestného zákona do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaný sa svojím odvolaním rovnako domáhal, aby napadnutý prvostupňový rozsudok bol zrušený podľa § 258 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku, aby bol uznávaný za vinného iba z trestného činu ubliženia na zdravi podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s trestným činom porušovania povinnosti strážnej služby podľa § 285 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a aby mu bol za tieto trestné činy, uložený primeraný miernejší úhrnný trest odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že na VVS v predmetnej trestnej veci, na hlavnom pojednávaní 7. až 8. septembra 2000 v T., sa rozhodovania zúčastnili vylúčení sudcovia (zo zákona) v zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku, a to konkrétne predseda (prvostupňového) senátu plk. JUDr. F. K. a sudca plk. JUDr. S. H.
Je tomu tak z nasledovných dôvodov.
V predmetnej trestnej veci obžalovaného voj. z. sl. M. B. bola prvýkrát podaná podľa § 176 ods. 1 Trestného poriadku obžaloba vojenským obvodným prokurátorom v B. (ďalej len „VOP“) dňa 28. decembra 1998 pod sp. zn. OPv 162/98 pre inkriminovaný skutok zo dňa 24. júna 1998, posudzovaný ako trestný čin ubliženia na zdravi podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona spáchaný v súbehu s trestným činom porušovania povinnosti strážnej služby podľa § 258 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Vojenský obvodový súd v Bratislave (ďalej len „VOS“) po vykonaní hlavného pojednávania vo veci obžalovaného uznal za vinného, na rozdiel od obžaloby, iba z trestného činu ubliženia na zdravi podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (teda z nedbanlivostného trestného činu) v súbehu s trestným činom porušovania povinnosti strážnej služby podľa § 285 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a odsúdil ho za to podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 3 (tri) mesiace, podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, so zaradením na jeho výkon do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Na odvolanie VOP VVS, ako súd druhého - teda vyššieho stupňa, na verejnom zasadnutí 27. mája 1999, pod sp. zn. 2 To 55/99, v senáte zloženom (z troch sudcov) z predsedu plk. JUDr. F. K. a sudcov plk. JUDr. M. R a plk. JUDr. O. G. (č. l. 217) podľa § 258 ods. 1 písm. b) a písm. c) Trestného poriadku napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil a podľa § 260 Trestného poriadku vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. (Toto rozhodnutie bolo zo zákona dňom jeho vyhlásenia právoplatné.)
Po došetrení veci VOP opäť podal podľa § 176 ods. 1 Trestného poriadku na voj. z. sl. M. B. obžalobu pre rovnaké trestné činy, teda pre § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v súbehu s trestným činom podľa § 285 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (č. l. 412) na VOS, a to dňa 3. mája 2000 pod sp. zn. 1 T 119/00.
VOS (ako súd prvého stupňa) na neverejnom zasadnutí 26. mája 2000, sp. zn. 1 T 119/00, podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z dôvodov § 186 písm. a), d) Trestného poriadku rozhodol tak, že predmetnú trestnú vec postúpil z vecnej príslušnosti VVS, pretože skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia Trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba, že vec patrí do príslušnosti iného súdu a VOS nie je sám na jej prejednanie príslušný.
V odôvodnení svojho rozhodnutia VOS vysvetlil, prečo podľa jeho zistenia nie je vecne príslušným súdom na prejednanie veci, ale je ním VVS. V podstate zistil, že zo strany obžalovaného nepôjde o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ale o trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, na prejednanie ktorého v prvom stupni podľa § 17 Trestného poriadku (o vecnej príslušnosti) je príslušný VVS v T. Toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko proti nemu podal obžalovaný včas sťažnosť (č. l. 440).
V dôsledku podanej sťažnosti vec bola predložená na rozhodnutie súdu druhého stupňa, teda súdu vyššieho stupňa, ktorým podľa zákona je VVS a ten o sťažnosti rozhodol uznesením z 18. júla 2000, sp. zn. 3 To 74/00, v senáte zloženom (z troch sudcov) z predsedu plk. JUDr. F. K. a sudcov plk. JUDr. S. H. a genmjr. O. S. tak, že podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol (č. l. 449 a 450 tr. spisu).
Podľa opatrenia predsedu senátu (č. l. 453) predmetná trestná vec bola zapísaná do registra „T“ na VVS, a to pod sp. zn. 3 T 2/00. Ten istý predseda senátu VVS, avšak už ako predseda päťčlenného senátu s vecnou príslušnosťou na vykonanie konania v prvom stupni (§ 17 Trestného poriadku), plk. JUDr. F. K. určil vo veci termín hlavného pojednávania na dni 7. až 8. septembra 2000 v T. (stalo sa tak 14. augusta 2000, č. l. 456.)
Hlavné pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo pod sp. zn. 3 T 2/00 v T. v dňoch 7. až 8. septembra 2000 (pozri č. l. 463-472) v senáte zloženom z predsedu plk. JUDr. F. K., sudcu plk. JUDr. S. H. (nedopatrením meno tohto sudcu nie je doposiaľ v zápisnici uvedené) a zo štyroch prísediacich, z ktorých jeden bol náhradníkom (nezúčastnil sa záverečnej porady senátu a hlasovania),
ktorých mená sú uvedené v hlavičke napadnutého rozsudku (nie je dôležité v súvislosti s rozhodovaním o veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky ich v súčasnosti uvádzať).
Tak sa stalo, že VVS v predmetnej veci vykonal konanie v prvom stupni (č. l. 463 až 485) v päťčlennom senáte (čo je vo všeobecnosti správne), kedy ale súd (teda senát VVS) nebol správne zložený, lebo v ňom zasadali, konali a rozhodovali dvaja sudcovia, predseda senátu plk. JUDr. F. K. a sudca plk. JUDr. S. H., napriek tomu, že prv, v tej istej trestnej veci, pod sp. zn. 2 To 55/99 plk. JUDr. F. K. a pod sp. zn. 3 To 74/00 opäť plk. JUDr. F. K. a tu už aj plk. JUDr. S. H., konali a rozhodovali, prv ako sudcovia súdu druhého stupňa (v konaní o opravných prostriedkoch a aj rozhodovali) a pod sp. zn. 3 T 2/00 sice na tom istom súde (VVS), ale ako súde prvého stupňa, teda súde nižšieho stupňa, čo je v rozpore s ustanovením § 30 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom smere, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 30 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku, neakceptuje výklad VVS uvedený v jeho uznesení zo 7. septembra 2000, sp. zn. 3 T 2/00, ktorý v podstate znie, že menovaní sudcovia (rozumej plk. JUDr. F. K. a plk. JUDr. S. H.) by boli vylúčení iba vtedy, ak by rozhodovali v tej istej veci ako sudcovia prvého stupňa na vojenskom obvodovom súde, nie však ako sudcovia iného súdu prvého stupňa, konkrétne treba rozumieť VVS, ktorého sú sudcami.
Prvá veta odseku 3 ustanovenia § 30 Trestného poriadku znie: „Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho (rozumej okrem prípadov uvedených v ustanoveniach § 30 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku) vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa a naopak“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc v predmetnej veci vykladá § 30 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku tak, že súdom nižšieho stupňa je ten súd, ktorý vykonáva konanie a prijíma rozhodnutia (uznesenia alebo rozsudky), proti ktorým zákon pripúšťa podať riadny opravný prostriedok, to je buď sťažnosť v zmysle § 141 Trestného poriadku, buď odvolanie podľa § 245 Trestného poriadku. V tomto zmysle je súdom vyššieho stupňa ten súd, ktorý vykonáva konanie a rozhoduje o sťažnosti podľa § 147 Trestného poriadku a nasl., alebo vykonáva konanie a rozhoduje o odvolaní podľa § 253 Trestného poriadku a nasl.
Z uvedených dôvodov, ak sudca krajského súdu alebo sudca vyššieho vojenského súdu v Slovenskej republike sa raz zúčastní rozhodovania v druhostupňovom senáte tohto súdu, je sudcom súdu vyššieho stupňa, potom je už vylúčený z rozhodovania na krajskom súde alebo vyššom vojenskom súde v Slovenskej republike (na tom istom súde), z rozhodovania na súde nižšieho stupňa v prvostupňovom senáte (vecne príslušnom na vykonaní konania podľa § 17 Trestného poriadku) v tej istej trestnej veci, ako to bolo zistené v preskúmavanej trestnej veci obžalovaného voj. z. sl. M. B. u predsedu senátu VVS plk. JUDr. F. K. dokonca dvakrát a u sudcu VVS plk. JUDr. S. H. raz.
So zretelom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v napadnutej trestnej veci voj. z. sl. M. B., vedenéj na VVS pod sp. zn. 3 T 2/00, súd
(senát v tomto zložení, kde boli sudcovia plk. JUDr. F. K. a plk. JUDr. S. H.) nebol správne zložený, ako to predpokladá ustanovenie § 253 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, so zreteľom na ustanovenie § 30 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd druhého stupňa, napadnutý rozsudok zrušil (bez preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti výrokov rozsudku), teda obligatórne, a vec vrátil súdu prvého stupňa Vyššiemu vojenskému súdu v T., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti sudcovia VVS plk. JUDr. F. K. a plk. JUDr. S. H. nebudú sa môcť zúčastniť nového pojednávania veci na VVS ako prvostupňového súdu zo zákona, preto nebolo treba vysloviť, aby vec bola po jej zrušení prejednaná v inom zložení senátu (súdu), ako tomu bolo 7. až 8. septembra 2000.