Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
424f298ff0e1c7161bacc5887060eb534665460f3c0e4c4359f58de28b4485e8.pdf
PDF · 22.1 MB
No categories available
6 To 60/99
Legal thesis Official
I. Predbežné prejednanie obžaloby z dôvodu uvedeného v § 186 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nariadi predseda senátu vtedy, ak je toho názoru, že podľa zásad o vecnej alebo miestnej príslušnosti (§ 16 až § 18) nie je príslušný na prejednanie a rozhodnutie o podanej obžalobe; postupuje pritom z vlastnej iniciatívy, ktorá však nevylučuje podnet alebo návrh procesných strán.
II. V prípade, ak súd, ktorému bola podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec postúpená iným súdom, nenamieta svoju príslušnosť (t. j. ak nevyvolá negatívny kompetenčný spor), nevydáva pozitívne rozhodnutie podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je príslušný vo veci konat.
Nové predbežné prejednanie obžaloby v zmysle § 195 ods. 2 Trestného poriadku aj súdom, ktorému bola vec postúpená z uvedeného dôvodu, je fakultatívne, lebo je viazané na zistenie dôvodov uvedených v § 186 Trestného poriadku.
III. Vylúčenie niektorého trestného činu súdom prvého stupňa zo spoločného konania podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré nerieši žiadnu materiálnu otázku a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok (§ 141 ods. 2 Trestného poriadku a contrario). Takéto rozhodnutie nepodlieha revíznej povinnosti odvolacieho súdu v zmysle § 254 ods. 1 Trestného poriadku pri preskúmavaní zákonnosti postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. novembra 1999, sp. zn. 6 To 60/99)
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania obžalovaného P. F. a jeho manželky K. F. proti rozsudku Krajského súdu v B. z 20. októbra 1998, sp. zn. Z - 2 1 T 147/96, podľa § 256 Trestného poriadku odvolanie oboch odvolateľov zamietol.
Z odôvodnenia:
Rozsudkom Krajského súdu v B. z 20. októbra 1998, sp. zn. Z-2 1 T 147/96, bol obžalovaný P. F. uznaný za vinného z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 10. mája 1995 v čase od 14.00 hodiny do 15.00 hodiny v obci Vinosady na Pezinskej ulici počas jazdy v osobnom motorovom vozidle zn. Mercedens Benz, ŠPZ BLA 25-14, ktoré dal P. Š. do zálohy, nútil s pištoľou zn. ČZ 75-Compakt, výr. č. A 0633, ktorú mal v legálnej držbe, P. Š. a V. M., aby vozidlo opustili, keď tito odmietli, strelil vedľa V. M. do sklenenej výplne ľavých zadných dverí motorového vozidla.
Za to bol odsúdený podľa § 235 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest pre-padnutia veci - pištole zn. ČZ, model 75 Compakt, výr. č. A-0633, kaliber 9 mm, Luger s tým, že podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona sa vlastnikom prepadnutej veci stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný P. F. a jeho manželka K. F. Obžalovaný v písomnom odôvodnení opravného prostriedku prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že prvostupňový súd sa v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku dopustil podstatných chýb a nesprávne tiež rozhodol vo veci samej, keď skutok, ktorý je predmetom obžaloby, kvalifikoval ako trestný čin. Na prejednanie predmetnej veci nebol podľa názoru odvolateľa krajský súd vecne príslušný v zmysle § 17 Trestného poriadku. Obžaloba na neho bola podaná pre totožný skutok, právne posúdený ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona a pre ďalší skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na Okresnom súde T. Tento súd sice v spojení s uznesením Krajského súdu v B. postúpil predmetnú vec ostatne uvedenému súdu ako súdu vecne príslušnému s odôvodnením, že skutok v bode 2) obžaloby so zreteľom na to, že bol spáchaný so zbraňou, mal byť správne posúdený aj podľa ustanovenia § 235 ods. 2 písm. b) Trestného zákona (na prejednanie ktorého bol príslušný v prvom stupni krajský súd), avšak týmto postupom sa príslušnosť Krajského súdu v B. ako súdu prvého stupňa nezaložila. Predsedníčka senátu krajského súdu, ktorému bola vec postúpená, bola povinná nariadiť predbežné prejednanie obžaloby vzhľadom na ustanovenie § 186 písm. d) Trestného poriadku, podľa ktorého predseda senátu takto postupuje, ak má za to, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia Trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba. Následne mal senát krajského súdu po predbežnom prejednaní obžaloby podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku rozhodnúť, že je príslušný vo veci konat. Neuplatnením tohto postupu bol ukrátený na svojich právach, pretože inak by bol mal právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu urobenému podľa skôr uvedeného ustanovenia.
Opisaný protizákoný postup súdu prvého stupňa vyústil v podobe jeho uznania z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona len preto, aby súd „dokázal“ svoju príslušnosť. Krajský súd postupoval v rozpore so zákonom aj v tom, keď konanie o trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona vylúčil na samostatné konanie napriek tomu, že pre to neboli splnené podmienky.
Pokiaľ ide o samotný skutok, ktorý je predmetom napadnutého rozsudku, krajský súd porušil zákon už v ustanovení, keď za jeden z podkladov pre záver o jeho spáchaní vzal aj výpoveď poškodeného P. Š. z 22. mája 1995, t. j. výpoveď absolútne nepoužiteľnú so zreteľom na to, že táto bola urobená ešte pred začatím trestného stihania. Pozornosti súdu prvého stupňa uniklo aj to, že motivom a cieľom jeho konania nebolo zmocniť sa motorového vozidla, ktoré dal poškodenému do zálohu, ale primäť tohto, aby svedčil pred policajnými orgánmi vo vzťahu k svedkovi S., o ktorom sa až o niekoľko dní dozvedel, že tento ho podviedol tým, že mu neodovzdal prevzaté peniaze od poškodeného tak, ako bol povinný. Za týchto okolností nielen, že nebol dôvod kvalifikovať jeho konanie aj podľa ustanovenia § 235 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, lebo okolnosť, že došlo k vystreleniu zo zbrane (v ktorej nebolo viac nábojov) v zmysle ustanovenia § 88 Trestného zákona podstatne nezvyšovala
stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ale ani dôvod posúdiť jeho konanie ako trestný čin.
Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd na neverejnom zasadnutí podľa § 263 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku postupom podľa § 257 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie proti nemu pre skutok vykazujúci znaky len už premlčaného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil.
Pokiaľ ide o konanie o vylúčenom trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona zo spoločného konania, v tejto časti navrhol vec vrátiť krajskému súdu s príkazom, aby ju tento postúpil príslušnému okresnému súdu.
Zástupca generálneho prokurátora navrhol na verejnom zasadnutí zamietnuť odvolanie obžalovaného a jeho manželky ako nedôvodné s poukazom na správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal podľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli obaja odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného P. F. a jeho manželky K. F. je nedôvodné.
Predovšetkým sa nemožno stotožniť s názorom obžalovaného, že v konaní, predchádzajúcom rozsudku krajského súdu, došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu tým, že krajský súd konajúc v predmetnej veci v prvom stupni predbežne neprejednal podanú obžalobu a nerozhodol podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že v zmysle § 17 Trestného poriadku je vecne príslušný na jej prejednanie po tom, ako mu bola táto vec postúpená uznesením Okresného súdu T. z 22. augusta 1996, sp. zn. 7 T 238/96, v spojení s uznesením Krajského súdu v B. zo 17. októbra 1996, sp. zn. 6 To 269/96, ktorým bola ako nedôvodná podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť vtedy ešte obvineného P. F. proti už citovanému uzneseniu okresného súdu o postúpení veci z dôvodu, že skutok v bode 2), na rozdiel od obžaloby, pri správnom použití zákona bude treba posudzovať aj podľa ustanovenia § 235 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na prejednanie ktorého v prvom stupni bol príslušný v zmysle § 17 Trestného poriadku krajský súd.
Nové predbežné prejednanie obžaloby podľa § 195 ods. 2 Trestného poriadku na súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku tak, ako tomu bolo v posudzovanom prípade, prichádza do úvahy za podmienok uvedených v ustanovení § 186 Trestného poriadku.
Z neho však nemožno vyvodzovať povinnosť predsedu senátu nariadiť predbežné prejednanie obžaloby, ako sa mylné domnieva obžalovaný. Toto samostatné procesné štádium nie je obligatórnou súčasťou trestného konania a uplatní sa len vtedy, ak predseda senátu má za to, že je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 186 Trestného poriadku, pre ktoré možno predbežné prejednanie obžaloby nariadiť.
Okolnosť, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia Trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala obžaloba [§ 186 písm. d) Trestného poriadku], bezprostredne v predmetnej veci súvisela s otázkou vecnej príslušnosti, a tým aj s dôvodom predbežného prejednania obžaloby, uvedeným v § 186 písm. a) Trestného poriadku, t. j. že vec patrí do príslušnosti iného súdu.
Z dôvodu predpokladaného v ustanovení § 186 písm. d) Trestného poriadku obžalobu podanú na P. F. na Okresnom súde T. predbežne prejednal tento súd a postúpil ju Krajskému súdu v B. ako súdu vecne príslušnému. Ostatné uvedené súd z rovnakého dôvodu ako okresný súd mohol nariadiť podľa § 195 ods. 2 Trestného poriadku predbežné prejednanie obžaloby za predpokladu, ak by sa nestotožnil s názorom okresného súdu na právne posúdenie skutku uvedeného v obžalobe a neuznal svoju vecnú príslušnosť. V takom prípade prichádzalo do úvahy rozhodnúť uznesením podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku per analogiam, že súd ktorému bola vec postúpená, neuznáva svoju príslušnosť a vec predložiť podľa § 24 Trestného poriadku najbližšie spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
Z uvedeného vyplýva, že ak súd, ktorému bola vec postúpená iným súdom z dôvodu jeho vecnej nepríslušnosti, nenamieta svoju príslušnosť, nevydáva pozitívne rozhodnutie podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je príslušný vo veci konat. Opačný názor obžalovaného je neudržateľný už vzhľadom na dikciu skôr uvedeného ustanovenia, ktoré predpokladá rozhodnutie súdu len za situácie, keď tento dôjde k záveru, že nie je na prejednanie veci príslušný.
Uznanie príslušnosti Krajským súdom v B. po tom, ako mu bola vec postúpená Okresným súdom T. a nevyvolanie sporu o príslušnosť bolo tou skutočnosťou, ktorá v posudzovanej veci založila vecnú príslušnosť krajského súdu a táto sa už v priebehu ďalšieho konania nemohla zmeniť ani za predpokladu, že by krajský súd dospel k záveru, že v konečnom dôsledku bude treba konanie obžalovaného kvalifikovať ako trestný čin, na prejednanie ktorého by inak nebol vecne príslušný, lebo v takom prípade bol povinný vec prejednať a rozhodnúť vzhľadom na ustanovenie § 222 ods. 1 Trestného poriadku. Napokon v uvedených súvislostiach argumentácia obžalovaného o nedostatku vecnej príslušnosti krajského súdu z dôvodu, že skutok bol obžalobou posudzovaný len podľa ustanovenia § 235 ods. 1 Trestného zákona je nepriliehavý aj preto, že podľa § 220 ods. 4 Trestného poriadku súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
Neakceptovateľná je aj požiadavka obžalovaného na preskúmanie rozhodnutia krajského súdu, ktorými podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní 20. októbra 1998 vylúčil zo spoločného konania konanie o trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. V tomto smere ide o rozhodnutie procesnej povahy, neriešiace žiadnu materiálnu otázku. Keďže proti nemu nie je pripustný opravný prostriedok, stalo sa právoplatným, pričom právoplatnosť tohto rozhodnutia sa prejavila z formálneho hľadiska, t. j. v nezmeniteľnosti rozhodnutia. Nie je preto možné preskúmávať ho ako súčasť konania, ktoré vyústilo do odvolaním obžalovaného a jeho manželky napadnutého rozsudku a už vôbec nie prikázať krajskému súdu, aby vec dotýkajúcu sa uvedeného trestného činu postúpil okresnému súdu.
Po splnení prieskumnéj povinnosti v rozsahu vyplývajúcom z už citovaného ustanovenia § 254 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, zmyslom ktorých je zabezpečenie uplatnenia práva obžalovaného na obhajobu a riadneho zistenia skutkového stavu, v rozsahu predpokladanom ustanovením § 2 ods. 5 Trestného poriadku.
V ďalšej časti uznesenia odvolací súd odôvodnil správnosť ďalších výrokov napadnutého rozsudku.