Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
3d1ce485cd9f92321eaab787112588ea77948ffad463245d8c349a875fb46db0.pdf
PDF · 23.37 MB
No categories available
3 So 134/99
Legal thesis Official
Ak § 162d ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 132/1998 Z. z. stanovil, že v konaniach o priznanie čiastočného invalidného důchodku, ktoré neboli do 31. mája 1998 právoplatne skončené, sa postupuje pri rozhodovaní o žiadosti o dávku podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 132/1998 Z. z. ak je to pre občana výhodnejšie. Pre zisťovanie poklesu zárobku je treba aj predchádzajúci zánik nároku na túto dávku v dôsledku neplnenia ekonomickej podmienky považovať za zánik nároku na výplatu dávky.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 1999, sp. zn. 3 So 134/99)
Z odôvodnenia:
Odporkyňa rozhodnutím zo 16. januára 1998 priznala navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok od 1. januára 1997 vo výške 1 995 Sk ako nový nárok s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok rozhodnutím odporkyne z 8. novembra 1995 od 2. decembra 1995 pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku.
Krajský súd konajúce na návrh navrhovateľa preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že v prípade navrhovateľa nejde o prvopriznanie nového nároku, ale o obnovenie vyplácania čiastočného invalidného dôchodku, a preto pri výpočte čiastočného invalidného dôchodku musí byť porovnateľný zárobok vopred známy, odporkyňa preto nemala postupovať pri zisťovaní porovnateľného zárobku podľa § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“)
Odporkyňa sa odvolaním domáhala zrušenia rozsudku krajského súdu a potvrdenia jej rozhodnutia.
Dôvodila tým, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím z 8. novembra 1995 odňatý čiastočný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku. Navrhovateľovi podľa odporkyne zanikol nielen nárok na výplatu dávky, ale aj nárok na dávku, lebo z ustanovenia § 37 ods. 12 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 31. mája 1998 vyplýva, že ak bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, nový vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu je podmienený podstatným poklesom zárobku podľa odseku 6. Vzniká teda nový nárok a neprichádza do úvahy obživnutie predtým odňatého čiastočného invalidného dôchodku.
Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a bol názoru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Navrhovateľovi ako požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku priznaného na následky pracovného úrazu, bol čiastočný invalidný dôchodok odňatý rozhodnutím odporkyne z 8. novembra 1995 od 2. decembra 1995 pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku.
Navrhovateľ bol v období od 1. januára 1996 do 31. decembra 1996 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a splnil tak podmienku podstatného poklesu zárobku.
Odporkyňa rozhodnutím zo 16. januára 1998 priznala navrhovateľovi od 1. januára 1997 čiastočný invalidný dôchodok, pričom pri výpočte jeho výšky postupovala s odvolaním sa na § 37 ods. 12 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom pred 1. júnom 1998 ako pri výpočte nového nároku. Opomenula pritom skutočnosť, že navrhovateľ má právo na 10 %-né zvýšenie, lebo jeho čiastočná invalidita (rovnako ako predtým invalidita od 1. marca 1978) vznikla na následky pracovného úrazu, ktorý utrpel v roku 1976 a čiastočne invalidný je nepretržite od konca roku 1978.
Na samotné opomenutie tejto skutočnosti odporkyňou znamená, že výška čiastočného invalidného dôchodku priznaného preskúmavaným rozhodnutím odporkyne nemôže byť správna a už aj to je dôvodom, postačujúcim pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne.
Odvolací súd je však tiež názoru, odlišného od odporkyne, že preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za správne aj s ohľadom na zmenu právnej úpravy poskytovania čiastočného invalidného dôchodku vykonanou zákonom č. 132/1998 Z. z.
V zmysle § 162d ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v platnom znení v konaní o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré nebolo právoplatne skončené pred 1. júnom 1998 sa rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 účinného po 31. máji 1998. Ak vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok bol podmienený splnením podmienky podstatného poklesu zárobku, jej splnenie sa posudzuje podľa § 37 ods. 5 až 12 účinného po 31. máji 1998, ak je to pre občana výhodnejšie.
Toto prechodné ustanovenie bolo doplnené do zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 132/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 1998, a to v súvislosti s novým znením ustanovenia § 37 ods. 5 až 12 citovaného zákona. Ak § 162d ods. 1 stanovil, že v konaniach o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré nebolo do účinnosti zákona č. 132/1998 Z. z. právoplatne skončené, treba pri rozhodovaní postupovať podľa § 37 účinného po 31. máji 1998, potom prichádza do úvahy aplikácia § 37 ods. 5 v rovnakom znení, a teda aj predchádzajúci zánik nároku na túto dávku považovať za zánik nároku na jej výplatu, lebo inak by odkaz na ustanovenie § 37 ods. 5 až 12 citovaného zákona v novom znení stratil opodstatnenie. O žiadosti navrhovateľa preto treba rozhodnúť ako o žiadosti o výplatu čiastočného invalidného dôchodku a pri skúmaní podmienky poklesu zárobku porovnateľný zárobok zistiť postupom zodpovedajúcim § 37 ods. 6 až 12 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 132/1998 Z. z., (teda vrátane ods. 10 a 11 citovaného zákonného ustanovenia) a za základ pre zistenie porovnateľného zárobku zobrať priemerný mesačný zárobok.
z ktorého bol navrhovateľovi vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok (resp. aj invalidný dôchodok) v roku 1978.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O. s. p.), aj keď čiastočne z iných právnych dôvodov. Potvrdil rozsudok aj v časti náhrady trov konania navrhovateľovi, keďže tento bol v konaní úspešný.
66 Zblierka stanovisk NS SR a rozhodnutí súdov SR 6/2000