Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3 So 98/99

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Za hrubé zárobky pre výpočet priemerného mesačného zárobku nemožno považovať príjmy z umeleckého účinkovania hudobníka v zahraničí dosiahnuté do 31. decembra 1992, ak z nich bola odvádzaná štátu prostredníctvom zamestnávateľa len odmena za sprostredkovanie účinkovania v zahraničí.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1999, sp. zn. )

Z odóvodnenia:

Odporkyňa rozhodnutím z 20. augusta 1997 priznala navrhovateľovi od 3. júla 1997 starobný dôchodok v sume 3 028 Sk mesačne po zahrnutí úpravy a zvýšenia dôchodku podľa o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov a o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Starobný dôchodok bol vymeraný navrhovateľovi z III. pracovnej kategórie z priemerného mesačného zárobku za roky 1987, 1988, 1989, 1990 a 1992.

Rozhodnutiami č. I. a II. z 20. novembra 1997 odporkyňa upravila starobný dôchodok navrhovateľa podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže dôchodok je jediným zdrojom jeho príjmu a je naň odkázaný rodinný príslušník. Rozhodnutím č. I upravila dôchodok navrhovateľa od 3. júla 1997 na sumu 4 428 Sk mesačne a rozhodnutím č. II. upravila navrhovateľovi starobný dôchodok od novembra 1997 podľa na sumu 4 899 Sk.

Navrhovateľ opravným prostriedkom napadol rozhodnutia odporkyne a namietal správnosť výpočtu výšky starobného dôchodku. Tvrdil, že jeho priemerný mesačný zárobok bol vyšší než ten, z ktorého vychádzala odporkyňa.

Krajský súd v B. po vykonani a vyhodnoteni dokazovania potvrdil všetky tri napadnuté rozhodnutia odporkyne ako vecne správne. Považoval za správny výpočet výšky starobného dôchodku navrhovateľa i zistený priemerný mesačný zárobok, z ktorého vychádzala odporkyňa pri tomto výpočte v rozhodnutí z 20. augusta 1997.

Za správne krajský súd považoval aj rozhodnutia odporkyne I. a II. z 20. novembra 1997, ktorými bol upravovaný na žiadosť navrhovateľa jeho dôchodok podľa , keď rozhodnutím odporkyne č. I bol takto upravený dôchodok navrhovateľa od 3. júla 1997 na zákonom stanovenú výšku 4 428 Sk mesačne a rozhodnutím č. II. od splátky za november 1997 na sumu 4 899 Sk mesačne.

Navrhovateľ sa odvolaním domáhal zrušenia rozsudku krajského súdu pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Tvrdil, že pre výpočet starobného dôchodku

odporkyňa ani súd nezistili správnu výšku jeho priemerného mesačného zárobku, lebo jeho mesačný zárobok bol najmenej 3 514 Sk mesačne, o čom svedčia dôkazy z roku 1976, 1977. Namietal vierohodnosť evidenčných listov, ich dôkaznú hodnotu spochybňoval, lebo neboli ním podpísané. Poukázal aj na skutočnosť, že v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo jeho malolestej dcére v roku 1983 bol preukázaný jeho mesačný príjem v sume 10 000 Sk mesačne a tvrdil, že jeho mesačné zárobky boli vyššie, než uviedla odporkyňa a súd.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecné správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Navrhovateľovi bol na základe jeho žiadosti priznaný starobný dôchodok od 3. júla 1997, t. j. odo dňa, od ktorého navrhovateľ splnil podmienky podľa nároku na starobný dôchodok.

Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov, dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších rokoch v rozhodnom období ( ).

Rozhodným obdobím pre zistenie priemerného mesačného zárobku pri výpočte starobného dôchodku je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok; rozhodným obdobím u navrhovateľa sú teda roky 1987 až 1996, keďže nárok na starobný dôchodok mu vznikol v roku 1997 [ ].

Zárobky z obdobia pred rokom 1987, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, nie sú pre výšku priemerného mesačného zárobku pre účely starobného dôchodku, priznaného k 3. júlu 1997, právne významné, lebo zákonné ustanovenia neumožňujú z nich vychádzať.

Podľa v znení hrubým zárobkom do 31. decembra 1992 je zárobok, podliehajúci dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Hrubým zárobkom od 1. januára 1993 do 31. decembra 1994 je vymeriávací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ustanovený osobitným predpisom [, ktorým sa mení a dopĺňa o daniach z príjmov (ďalej len „“)].

Hrubým zárobkom od 1. januára 1995 je vymeriávací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ustanovený osobitným predpisom ( o Sociálnej poistovni v znení neskorších predpisov).

Za hrubý zárobok samostatne zárobkovo činných osôb sa podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva (s účinnosťou od 1. mája 1990) považoval vymeriávací základ, pričom podľa citovanej vyhlášky sumu vymeriávacieho základu pre určenie výšky poistného určovala samostatne zárobkovo činná osoba, a to až do 1. januára 1993, od ktorého dňa aj u osôb samostatne zárobkovo činných je hrubým zárob

kom vymeriavaci základ pre určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dochodkové poistenie stanovený

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v rozhodnom období rokov 1987 až 1996 bol v rokoch 1987 až do 31. októbra 1990 v pracovnom pomere v Slovkoncerte, Slovenskej umeleckej agentúre v Bratislave, pričom podľa evidenčných listov dochodkového zabezpečenia jeho hrubý zárobok, ktorý podliehal dani zo mzdy, bol 29 400 Sk v každom z uvedených rokov. Od 1. novembra 1990 do 31. decembra 1992 bol navrhovateľ prihlásený do poistenia ako osoba samostatne zárobkovo činná, pričom jeho hrubý zárobok, teda ním určený vymeriavaci základ, bol v roku 1990 (od 1. novembra do 31. decembra 1990) 1 600 Sk, v roku 1991 4 800 Sk a v roku 1992 24 000 Sk. V neskorších rokoch navrhovateľ zárobok nevykazuje ani zo zamestnania, ani zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Dôvodne preto a v súlade s právnymi predpismi odporkyňa pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku vychádzala z hrubých zárobkov, dosiahnutých v rokoch 1990 (31 000 Sk), v rokoch 1987, 1988, 1989 (po 29 400 Sk) a v roku 1992 (24 000 Sk), lebo v rozhodnom období je uvedených päť kalendárnych rokov rokmi zárobkovo najlepšími. Správne tiež priemerný mesačný zárobok vyčíslila sumou 2 387 Sk.

Z evidenčných listov dochodkového zabezpečenia vyhotovených Slovkoncertom, ktorý bol zamestnávateľom navrhovateľa, ako aj z vyjadrenia jeho právneho nástupcu vyplýva, že iný príjem dosiahnutý navrhovateľom v dobe trvania jeho pracovného pomeru nepodliehal dani zo mzdy. Príjmy dosiahnuté v období do 31. decembra 1992 z umeleckého účinkovania hudobníka v zahraničí, z ktorých bola odvádzaná štátu prostredníctvom zamestnávateľa len odmena za sprostredkovanie účinkovania v zahraničí, nepodliehali dani zo mzdy, preto ich nemožno považovať za hrubé zárobky. Pritom inú výšku zárobku, z ktorého by jeho zamestnávateľ odviedol daň zo mzdy, než vykázanú v evidenčných listoch dochodkového zabezpečenia, navrhovateľ nepreukázal; niet preto dôvodu pochybovať o správnosti údajov uvedených v evidenčných listoch, a to napriek tomu, že nie sú navrhovateľom podpísané.

Následný postup pri výpočte výšky starobného dochodku i jeho samotná výška ku dňu 3. júla 1997, uvedená v napadnutom rozhodnutí odporkyne z 20. augusta 1997, sú správne.

Tiež rozhodnutia odporkyne č. I. a II. z 20. novembra 1997, ktorými táto upravila výšku starobného dochodku navrhovateľa podľa , v rozhodnutí č. I. od 3. júla 1997 na sumu 4 428 Sk mesačne a od novembra 1997 na sumu 4 899 Sk mesačne, sú v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čo do základu a aj výšku nároku.

Dôvodne preto súd prvého stupňa rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 1997 a rozhodnutia č. I. a č. II. z 20. novembra 1997 potvrdil ako správne.

V odvolacom konaní navrhovateľ nepredložil také dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani odvolací súd žiadne pochybne a v rozhodnutí súdu prvého stupňa nezistil; preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil ( ).

Navrhovateľovi neboli priznané trovy odvolacieho konania, lebo bol v konaní neúspešný a odporkyni v tomto odvolacom konaní trovy nevznikli.