Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
3d1ce485cd9f92321eaab787112588ea77948ffad463245d8c349a875fb46db0.pdf
PDF · 23.37 MB
No categories available
Ndt 54/2000
Legal thesis Official
I. Ak sa po spáchaní trestnej činnosti mladistvým páchateľom nariadil v občanskoprávnom konaní výkon ústavnej výchovy, ktorú mladistvý aj vykonáva, prospech mladistvého v zmysle § 295 Trestného poriadku vyžaduje, aby sa trestné konanie proti nemu vykonalo na tom súde, v obvode ktorého sa ústavná výchova realizuje.
II. Súd, ktorému bola vec mladistvého postúpená iným súdom podľa § 295 Trestného poriadku, môže uznesením podľa analógie § 295 Trestného poriadku vysloviť svoju nepríslušnosť a vyvolať tak kompetenčný spor (§ 24 Trestného poriadku). Môže tak ale urobiť len bezprostredne po tom, ako mu bola vec postúpená.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2000, sp. zn. Ndt 54/2000)
Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedeným uznesením v trestnej veci proti ml. M. K. prerokoval spor o príslušnosť medzi Okresným súdom v Bánovciach nad Bebravou a Okresným súdom v Trnave a podľa § 24 Trestného poriadku rozhodol, že príslušným na vykonanie konania je Okresný súd v Trnave.
Z odôvodnenia:
Na obvineného mladistvého M. K. bola podaná obžaloba na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou pre trestný čin ubliženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 7. marca 1999 asi o 15.00 hodine v Bánovciach nad Bebravou na námestí Ľ. Štúra pri nákupnom stredisku Rokoš, spoločne so svojím bratom mal. T. K., nar. 8. februára 1985, bezdôvodne napadli Š. K., nar. 6. novembra 1981 tak, že ho obvinený mladistvý M. K. kopol kolenom do hlavy, následne ho obaja viackrát udrili pásťami do hlavy a potom ho obvinený M. K. udrel obuškom do oblasti brucha, čím mu spôsobil zranenie vo forme otrasu mozgu I. stupňa, zmiaždenie hlavy v oblasti za ľavým uchom a zmiaždenie brušnej dutiny v pravom podnebi, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti najmenej 14 dní, pričom nezanechalo trvalé následky.
Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou uznesením zo 16. septembra 1999, sp. zn. 1 T 58/99, podľa § 295 Trestného poriadku postúpil vec Okresnému súdu v Trnave s odôvodnením, že vzhľadom na záujmy mladistvého, ktorý bol umiestnený v rámci nariadenej ústavnej výchovy, uloženej mu Okresným súdom v Bánovciach nad Bebravou rozhodnutím z 1. júna 1998, sp. zn. P 124/98, ako chovanec do Reedukačného domova pre mládež v Hlohovci, bude najúčelnejšie, ak bude vec prejednaná súdom, v obvode ktorého mladistvý býva, teda Okresný súd v Trnave.
Okresný súd v Trnave najprv uznesením z 8. novembra 1999, sp. zn. 5 T 101/99, podľa § 295 Trestného poriadku postúpil predmetnú vec naspäť Okresnému súdu v Bánovciach nad Bebravou s poukazom na to, že poškodený i svedkovia majú bydlisko v obvode Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, kde má trvalé
bydlisko aj obvinený mladistvý M. K., a preto aj z hľadiska procesnej ekonómie bude najúčelnejšie, ak sa vykoná konanie na tomto súde.
Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou opatrením z 13. januára 2000 vrátil vec naspäť Okresnému súdu v Trnave s upriamením pozornosti na to, že ak súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 295 Trestného poriadku namieta svoju príslušnosť, môže vec predložiť najbližšie spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie sporu o príslušnosť podľa § 24 Trestného poriadku.
Na to Okresný súd v Trnave uznesením z 23. februára 2000, sp. zn. 5 T 17/00, podľa § 314c ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s použitím § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku postúpil predmetnú trestnú vec na prejednanie miestne príslušnému Okresnému súdu v Bánovciach nad Bebravou. Toto rozhodnutie odôvodnil Okresný súd v Trnave tým, že vyslovuje svoju nepríslušnosť, lebo skutok sa mal stať v obvode Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou a v obvode tohto súdu má trvalé bydlisko aj obvinený mladistvý M. K. a bolo by najúčelnejšie, aby sa predmetná vec prejednala na tomto súde, v obvode ktorého bývajú aj poškodení a svedkovia.
V nadväznosti na toto uznesenie Okresný súd v Trnave opatrením z 23. februára 2000 predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť podľa § 24 Trestného poriadku. V tomto opatrení Okresný súd v Trnave uviedol aj to, že mladistvý M. K., bol umiestnený v Reedukačnom ústave v Hlohovci, ale dlhšiu dobu sa tam nezdržiava, pretože mal ujsť a zrejme sa zdržiava v mieste bydliska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je obom uvedeným okresným súdom najbližšie spoločne nadriadený v zmysle § 24 Trestného poriadku, po preskúmaní veci zistil, že postup Okresného súdu v Trnave nebol správny ani procesne, ani vecne, pokiaľ ide o dôvody pre ktoré neuznal svoju príslušnosť. Niet pochybnosti o tom, že predmetný skutok sa mal stať v obvode Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou a v zmysle § 18 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný, bola založená miestna príslušnosť tohto súdu.
V konaní proti mladistvému však môže príslušný súd podľa § 295 Trestného poriadku, ak to vyžaduje prospech mladistvého, postúpiť vec súdu, v obvode ktorého mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.
Postupovať podľa ustanovenia § 295 Trestného poriadku môže len príslušný súd, to znamená ten, ktorého príslušnosť je založená ustanoveniami § 18 a nasl. Trestného poriadku, alebo ten, ktorý uznal svoju príslušnosť na základe toho, že mu bola vec postúpená podľa § 295 Trestného poriadku za predpokladu, že sa zmenili okolnosti, napr. obvinený medzičasom zmenil bydlisko, alebo ak pre iné zmenené okolnosti vykonanie konania by bolo najúčelnejšie na inom súde, so zreteľom na záujmy mladistvého.
V obidvoch svojich rozhodnutiach Okresný súd v Trnave argumentoval skutočnosťami zakladajúcimi miestnu príslušnosť Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou a dôvodmi procesnej ekonómie, ale ako už bolo naznačené, v konaní proti mladistvému v zmysle ustanovenia § 295 Trestného poriadku tieto kritériá nie sú rozhodujúce a z dôvodov, ktoré zakladajú miestnu príslušnosť súdu, nemožno to
muto súdu, ktorý postupoval podľa § 295 Trestného poriadku vec opäť postúpiť na späť. Rovnako nemožno argumentovať pri postupe podľa § 295 Trestného poriadku, ale ani pri neuznaní príslušnosti na základe § 295 Trestného poriadku, dôvodmi procesnej ekonómie, čo naopak Okresný súd v Trnave považoval za jeden z rozhodujúcich argumentov. Dôvody procesnej ekonómie majú význam pri postupe podľa § 25 Trestného poriadku týkajúce sa odňatia a prikázania veci, o čo v danom prípade nejde.
V zmysle § 295 Trestného poriadku sú rozhodujúce len záujmy mladistvého a zistenie, kde v zmysle tohto kritéria bude vykonanie konania najúčelnejšie.
Tento záujem mladistvého nemožno posudzovať zo subjektívneho hľadiska mladistvého v tom zmysle, čo by bolo pre neho najvýhodnejšie, napr. aj Okresným súdom v Trnave naznačenej blízkosti a dostupnosti príslušného súdu, v obvode ktorého má mladistvý trvalé bydlisko, ale treba vychádzať z toho, čo objektívne bude prospievať mladistvému, aby sa dosiahla jeho náprava.
Subjektívna predstava mladistvého a objektívne záujmy spoločnosti smerujúce v prospech mladistvého, vytvorením čo najlepších podmienok na jeho prevýchovu, nemusia byť totožné.
V danom prípade zo spisového materiálu vyplýva, že mladistvý M. K. vyrastal v rozvrátenej rodine a v spojitosti s určitými osobnostnými predispozíciami to viedlo k jeho disharmonickému vývinu až tak, že je evidovaný medzi ťažkovychovateľnými osobami od roku 1997, kedy sa začal dopúšťať majetkových deliktov a aj jeho správanie bolo postupne čoraz agresívnejšie. Jeho matka, po rozvode manželstva, nestačila na jeho výchovu a sama navrhla v apríli 1998 Okresnému súdu v Bánovciach nad Bebravou, aby bola jej maloletému synovi uložená ústavná výchova, čo sa aj stalo rozhodnutím Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou z 30. októbra 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. decembra 1998. Na základe tohto rozhodnutia bol maloletý M. K. umiestnený najprv v Diagnostickom centre v Záhorskej Bystrici, kde bol chovancom od 13. apríla 1999 do 9. augusta 1999, kedy bol premiestnený do Reedukačného domova pre mládež v Hlohovci.
V zmysle § 295 Trestného poriadku prospech a záujem mladistvého spravidla vyžadujú, aby sa trestné konanie uskutočnilo na súde, v obvode ktorého je miesto bydliska mladistvého, ale často to bude aj miesto jeho pracoviska, učilišta mladistvého a pod.
V danom prípade, pokiaľ ide o miesto bydliska mladistvého, nemožno považovať za rozhodujúce miesto jeho trvalého bydliska, ktoré je u matky v obvode Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, lebo je zrejmé, že výchovné pôsobenie zákonného zástupcu mladistvého nebolo postačujúce a samotná matka mladistvého dala podnet na jeho ústavnú výchovu. Za miesto jeho bydliska teda treba považovať to miesto, kde sa má vykonávať podľa zákona a rozhodnutia súdu ústavná výchova mladistvého obvineného. Pokiaľ ústavná výchova nebola zrušená, je vždy treba realizovať rozhodnutie o jej uložení a mladistvý musí byť tam, kde bol umiestnený aj opäť dodaný, aj keď z jej výkonu ušiel. Navyše, Okresný súd v Trnave iba predpokladá, že po úteku z ústavu obvinený mladistvý sa zdržiava v mieste trvalého bydliska, ale s istotou túto okolnosť neoveril, no i tak nemožno prehliadať, že ak by bolo s istotou zistené, kde sa mladistvý zdržiava, musí sa realizovať nariadená ústavná výchova a obvinený mladistvý do príslušného zariadenia musí byť dodaný.
Aj podľa vyjadrenia orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa predpokladá, že pobyt obvineného mladistvého M. K. vo výchovnom zariadení sa pozitívne odrazí v jeho ďalšom osobnostom vývoji.
Z pohľadu výchovného pôsobenia na mladistvého aj v rámci daného trestného konania možno predpokladať i spoluprácu súdu s tým zariadením, kde sa má realizovať ústavná výchova obvineného mladistvého M. K., a to je v obvode Okresného súdu v Trnave. Ak sa nariadila ústavná výchova, záujmy mladistvého spravidla budú vyžadovať, aby sa trestné konanie proti mladistvému vykonalo na tom súde, v obvode ktorého má byť ústavná výchova realizovaná.
Preto správne rozhodol Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou, keď podľa § 295 Trestného poriadku postúpil vec Okresnému súdu v Trnave a ten nemohol späťne postupovať vec tomu istému súdu s tou argumentáciou, ktorú použil v rozhodnutí.
Tie dôvody, ktoré uvádzal Okresný súd v Trnave v opatrení, ktorým predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, čiastočne modifikujú okolnosti týkajúce sa pobytu obvineného, avšak ide len o záznam telefonického zistenia v Reedukačnom ústave v Hlohovci, že z tohto zariadenia obvinený mladistvý M. K. ušiel a je na neznámom mieste. Vyššie už však bolo uvedené, že to nič nemení na dôvodnosti postupu Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou. Postup Okresného súdu v Trnave by bol opodstatnený, len ak by ústavná výchova obvineného mladistvého M. K. bola zrušená alebo ak by sa mala vykonávať v obvode Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou.
Procesné pochybenie Okresného súdu v Trnave spočívalo v tom, že pri prvom rozhodnutí nemohol použiť ustanovenie § 295 Trestného poriadku a podľa neho späť postúpiť vec súdu, ktorým bola jemu postúpená a pri druhom rozhodnutí nebolo možné postúpiť vec podľa § 314c ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s použitím § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku tomu istému súdu. Ak by boli splnené podmienky, Okresný súd v Trnave mohol by vo výroku uznesenia, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná, vysloviť, že neuznáva svoju príslušnosť na základe § 295 Trestného poriadku a vec ihneď v zmysle § 24 Trestného poriadku predložiť najbližšie spoločne nadriadenému súdu, ktorým v danom prípade je Najvyšší súd Slovenskej republiky, na rozhodnutie sporu o príslušnosť.