Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
3d1ce485cd9f92321eaab787112588ea77948ffad463245d8c349a875fb46db0.pdf
PDF · 23.37 MB
No categories available
4 Tz 12/2000
Legal thesis Official
I. Odnatie a prikázanie veci podľa § 25 Trestného poriadku je výnimkou z ústavného principu, že nikoho nemožno odnať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Dôležité dôvody v zmysle § 25 Trestného poriadku môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Pri dodržaní týchto zásad môže ísť aj o dôvody procesnej ekonómie v konkrétnej veci.
II. Medzi dôležité dôvody na odnatie a prikázanie veci v zmysle § 25 Trestného poriadku patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania. Na také rozhodnutie ale nepostačuje, ak sú dané dôvody uvedené v § 30 ods. 1 Trestného poriadku na vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania len niektorých sudcov príslušného súdu z konania.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2000, sp. zn. 4 Tz 12/2000)
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky v trestnej veci proti obvinenému Z. K., vedenéj na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 4 T 31/99, vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. februára 1999, sp. zn. 6 Nt 1/99, a konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 31 ods. 2 a § 25 Trestného poriadku v neprospech obvineného. Napadnuté uznesenie preto zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Uvedeným právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici bola podľa § 25 Trestného poriadku trestná vec obvineného Z. K. vedená na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 2 T 1/99 tomuto súdu odňatá a bola prikazaná na prejednanie Okresnému súdu vo Zvolene, na ktorom sa vedie pod sp. zn. 4 T 31/99. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v prospech obvineného Z. K. sťažnosť pre porušenie zákona minister spravodlivosti. V jej dôvodoch v podstate namietal, že krajský súd rozhodol o odňatí uvedenej trestnej veci Okresnému súdu v Rimavskej Sobote a jej prikázaní Okresnému súdu vo Zvolene bez toho, aby si zadovážil dostatok skutkových podkladov potrebných pre záver, že všetci sudcovia v Rimavskej Sobote sú z dôvodov § 30 ods. 1 Trestného poriadku vylúčeni z vykonávania úkonov v uvedenej trestnej veci. Minister spravodlivosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým uznesením, ako aj predchádzajúcim konaním, bol v neprospech obvineného Z. K. porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 30 ods. 1, § 31 ods. 2 a § 25 Trestného poriadku, toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal v zmysle § 267 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj predchádzajúce konanie a zistil, že sťažnosť pre porušenie zákona bola opodstatnene podaná.
Z dôvodov rozhodnutia krajského súdu možno zistiť, že krajský súd vychádzal z toho, že všetci sudcovia Okresného súdu v Rimavskej Sobote sú vylúčeni z vykonávania úkonov v uvedenej trestnej veci z dôvodov uvedených v § 30 ods. 1, resp. ods. 2 Trestného poriadku, čo zakladá dôležité dôvody na delegáciu veci inému okresnému súdu v zmysle § 25 Trestného poriadku.
Z obsahu predložených spisov však vyplýva, že len predseda senátu 1 T Okresného súdu v Rimavskej Sobote oznámil svoje vylúčenie z vykonávania úkonov v uvedenej trestnej veci z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 Trestného poriadku a dvaja sudcovia trestného úseku sa pisomne vyjadrili, že sa vzhľadom na vzťah k osobe obvinného citia byť vo veci zaujatí podľa § 30 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalší sudcovia tohto okresného súdu pôsobiaci podľa rozvrhu práce na občianskoprávnom a obchodnom úseku sa k veci nevyjadrili, resp. ich vyjadrenia k otázke zaujatosti nemal krajský súd k dispozícii.
Delegácia podľa § 25 Trestného poriadku je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Nemôže byť prostriedkom na jeho obchádzanie. Aplikácia ustanovenia § 25 Trestného poriadku preto prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú na to dané dôležité dôvody. Dôležitými dôvodmi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba predovšetkým rozumieť najmä dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania. Medzi takéto dôležité dôvody nepochybne patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (porovnaj primerane napr. rozh. č. 12/1972, č. 7/1984-I Zb. rozh. tr.). Nepostačuje, ak sú dané dôvody uvedené v § 30 ods. 1 Trestného poriadku na vylúčenie len niektorých sudcov príslušného súdu z konania.
Pri správnom postupe mal preto krajský súd zadovážiť si aj vyjadrenia ďalších sudcov Okresného súdu v Rimavskej Sobote k uvedenej otázke, rozhodnúť podľa § 31 ods. 2 Trestného poriadku o tom, či sú alebo nie sú vylúčeni všetci sudcovia uvedeného okresného súdu z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci a v kladnom prípade rozhodnúť o delegácii podľa § 25 Trestného poriadku