Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
f18adce6737f9e092d2e7470549aba3a9b233d83874dae64b9f7fc00ca8fca99.pdf
PDF · 22.19 MB
No categories available
2 So 152/99
Legal thesis Official
Za oprávněné osoby podľa zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov nemožno považovať zbehov alebo vojnových zajatcov z bývalej maďarskej armády ani vtedy, ak sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, majú na jej území trvalý pobyt, lebo z terajšieho územia Slovenskej republiky neboli protiprávne a násilne odvlečení jednotkami Ministerstva vnútra bývalého Zväzu sovietskych socialistických republik alebo štátnou bezpečnosťou na územie bývalého Zväzu sovietskych socialistických republik, alebo do táborov, ktoré mal Zväz sovietskych socialistických republik zriadené v iných štátoch.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2000, sp. zn. 2 So 152/99)
Z odôvodnenia:
Krajský súd v K. rozsudkom z 2. júna 1999 potvrdil rozhodnutie z 19. marca 1992, ktorým Slovenská správa sociálneho zabezpečenia v Bratislave, právna predchodkyňa odporkyne (ďalej len odporkyňa), zamietla žiadosť navrhovateľa o úpravu dôchodku a o odškodnenie podľa zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov (Ďalej len zákon č. 319/1991 Zb.) za dobu násilného odvlečenia Sovietskou armádou do Zväzu sovietskych socialistických republik (ďalej len ZSSR) a vykonávania nútenej práce v čase od 18. marca 1945 do 22. decembra 1948.
Krajský súd tak rozhodol po doplnení dokazovania výsluchom svedkov G. B. a J. P. v zmysle právne záväzného názoru, obsiahnutého v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 1998. Opätovne dospel k záveru, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou pre úpravu dôchodku v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 319/1991 Zb., lebo do ZSSR nebol odvlečený ako civilná osoba, ale ako vojak maďarskej armády po tom, čo z maďarskej armády zbehol.
Vo včas podanom odvolaní navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 1992 sa zrušuje, v krajnom prípade navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie. Namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a nezohľadňuje vtedy vytvorené vojnové pomery a politickú situáciu. Dôkazy, na ktoré sa súd odvoláva, označil za nehodnoverné, pretože v snahe zbaviť sa zodpovednosti, napísal do nich príslušný orgán to, čo vtedajšie politické zmeny vyžadovali. Vypočuti svedkovia sú nadálej maďarskej národnosti a neboli schopní s právnym účinkom urobiť pred súdom záväznú výpoveď bez tlmočníka.
Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
V predmetnom konaní navrhovateľ žiadosťou z 27. januára 1992 žiadal priznať úpravu dôchodku podľa § 4 ods. 7 zákona č. 319/1992 Zb. s tým, že 18. marca 1945 došlo k jeho násilnému odvlečeniu jednotkami Ministerstva vnútra ZSSR do ZSSR, odkiaľ sa vrátiť až 22. decembra 1948.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 319/1991 Zb. v znení zákona č. 312/1992 Zb. osobou, oprávnenou na odškodnenie je fyzická osoba, ktorá bola protiprávne, násilne odvlečená jednotkami Ministerstva vnútra ZSSR, alebo Štátnou bezpečnosťou do ZSSR, alebo do táborov, ktoré mal ZSSR zriadené v iných štátoch z terajšieho územia Slovenskej republiky, je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a má na jej území trvalý pobyt.
Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne uviedol, že ako 21-ročný bol povolaný asi v mesiaci júni 1944 do maďarskej armády, v ktorej bol zaradený pre nepriaznivý zdravotný stav do pracovného tábora v okolí R. S. Na pojednávaní 19. januára 1993 uviedol, že do pracovného tábora bol zaradený vzhľadom na to, že dostal veľmi nepriaznivé relácie o svojom pôvode a príslušnosti ku komunistickej strane. Niekedy koncom novembra 1944 bol spolu s ostatnými odtransportovaný na maďarsko-juhoslovensko-rakúske hranice, odkiaľ mali ísť do Nemeckej ríše. Navrhovateľ zhodil maďarsku uniformu a pokúsiť sa o útek na Slovensko. Dostal sa až do okolia Nítry, do obce M. O., kde ako civilná osoba vyčkal oslobodenie. Tam bol zadržaný orgánmi Ministerstva vnútra ZSSR ako civilná osoba a odvlečený dňa 18. marca 1945 do ZSSR, odkiaľ sa vrátiť až 22. decembra 1948.
Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ bol odvedený za vojaka maďarskej armády v roku 1943 a k výkonu základnej vojenskej služby bol povolaný 1. júna 1944 na územie Maďarska do mesta K., čo sám uviedol na pojednávaní súdu 10. marca 1995 a čo potvrdil aj svedok G. B., ktorý vypovedal, že spolu s navrhovateľom boli povolaní do maďarskej armády a do decembra 1944 pracovali v Maďarsku pre maďarsku armádu. Okolnosť, že v čase od 1. júna 1944 do 5. mája 1945 konal vojenskú službu v maďarskej armáde, vyplýva aj z potvrdenia Vojenského archívu v T. z 24. októbra 1994 z evidenčného listu, znejúceho na meno navrhovateľa. Navrhovateľ bol zajatý sovietskou armádou ako zbeh z maďarskej armády 14. marca 1945 na štátnej hradskej, vedúcej do H. B., okres Z. a bol odtransportovaný do tábora v bývalom ZSSR, odkiaľ bol vrátený 23. decembra 1948. Túto skutočnosť potvrdzuje odpoveď stanice Zboru národnej bezpečnosti v N., okres. T. z 12. februára 1949 Poverenictvu vnútra v Bratislave. V zozname internovaných alebo zajatých osôb v ZSSR Oblastného veliteľstva SNB I. K. z 27. decembra 1948 je pod č. 462 uvedený navrhovateľ ako „maďarský vojak“, zajatý 14. marca 1945 v H. B.
Z uvedených archívnych dokladov je preukázané, že navrhovateľ bol 14. marca 1945 zajatý ako vojak maďarskej armády a odvlečený do ZSSR, odkiaľ sa vrátiť 23. decembra 1948. Navrhovateľ nepreukázal, že bol 14. alebo 18. marca 1945 ako fyzická osoba protiprávne násilne odvlečený do ZSSR a teda, že je oprávnenou osobou na odškodnenie a zmiernenie niektorých majetkových a iných krivd v oblasti mimosúdnych rehabilitácií formou úpravy dôchodku v zmysle zákona č. 319/1991 Zb. Vojnových zajatcov totiž nemožno považovať za osoby oprávnené na odškodnenie
podľa zákona č. 319/1991 Zb. Okrem toho aj údaje navrhovateľa boli rozporné. V podaní z 5. septembra 1992 uviedol, že ho orgány NKVD odvliekli 18. marca 1945 z okolia N., obce O. Toto tvrdil aj na pojednávaní súdu 22. decembra 1993, ale na pojednávaní 29. novembra 1996 uviedol, že zadržaný bol na ceste v H. B., okres Z. a odvlečený do Sovietskeho zväzu. V osvedčení č. j.: TV-SK-3/91 zo 7. decembra 1991, ktoré priložil k žiadosti o úpravu dôchodku podľa zákona č. 319/1991 Zb., si nechal potvrdit údaj ním uvedený, že bol 4. decembra 1994 odvlečený z obce S., okres T.
Nevierohodným je aj tvrdenie navrhovateľa v podaní z 3. júna 1995, kde uviedol, že 1. júna 1944 bol povolaný do maďarskej armády na nútené práce do pracovného tábora ako nevojak a zaradený do pracovnej skupiny, t. j. bez zbrane. Rovnako je nedôveryhodné jeho tvrdenie, že už pri odvode počas maďarskej okupácie odmietol aktívnu vojenskú činnosť so zbraňou z dôvodu náboženského presvedčenia.
Vo vyjadrení z 9. apríla 1997 žiadal navrhovateľ vypočuť troch svedkov, ktorí mali potvrdit, že spolu s ním neboli povolaní v roku 1944 do maďarskej armády ako odvedenci, ale z popudu vtedajšej miestnej správy - starostu obce S., ako osoby nežiaduce a nadržiavajúce komunistickému svetonázoru. Ich výpovede, vykonané v prítomnosti tlmočníka, jeho údaje nepotvrdili. V podaní z 5. septembra 1992 uviedol, že maďarskú armádu opustil preto, že sa sice cítil maďarskej národnosti, ale súčasne obyvateľom obce S., patriacej v tej dobe už k Československu a teda aj československým občanom, z čoho vyvodil, že bol odvlečený 18. marca 1945 ako civilná osoba československej štátnej príslušnosti. V žiadosti o dôchodok z 21. mája 1976 však dobu od 1. júna 1944 do 22. decembra 1948 vyznačil ako „vojenskú službu v maďarskej armáde a v zajatí“, čo v predmetnom konaní vysvetľoval len tým, že vtedy išlo o započítanie doby, potrebnej pre dôchodkové účely.
Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že krajský súd vykonal dostatočné dokazovanie vo veci a vyvodil z neho správny právny záver. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporkyňa si náhradu neuplatnila.