Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5 Cdo 127/99

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Ak prenajimateľom nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb je obec, ktorá je inak oprávnená rozhodovať o súhlase v zmysle ustanovenia druhej vety o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov treba v prejave obce smerujúcom k uzavretiu zmluvy o nájme zároveň vidieť predchádzajúci súhlas s jej uzavretím.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 1999, sp. zn. )

Okresný súd T. rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o vypratanie nebytových priestorov nachádzajúcich sa v D. na sídlisku C., v prevádzkovom dome č. 93 zapísanom na liste vlastníctva č. 260 kat. úz. D. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1 080 Sk do rúk advokáta do troch dní. Zamietnutie žaloby odóvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o nájme nebytových priestorov, majúca všetky náležitosti vyžadované o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vyslovil právny názor, že v danom prípade pre platnosť nájomnej zmluvy nebol potrebný osobitný súhlas primátora mesta v správnom konaní, pretože primátor ako štatutárny zástupca žalobcu uzavretím nájomnej zmluvy s prenájmom nepochybne súhlasil. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore vyplývajúcej z ustanovenia

Krajský súd v T. na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 870 Sk do rúk advokáta JUDr. S. R. do troch dní. Zároveň samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie.

Výrok o prípustení dovolania odvolací súd odóvodnil tým, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to v otázke, či predchádzajúci súhlas k zmluve o nájme nebytových priestorov v zmysle je potrebný aj v prípadoch, keď prenajímateľom nebytových priestorov je tá istá osoba, teda obec alebo mesto, ktoré takýto súhlas udeľuje. Sám pri riešení tejto otázky vychádzal z názoru, že v uvedených prípadoch takýto súhlas nie je potrebný.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Poukazoval na to, že v prípade postupu podľa ide o konanie a rozhodovanie podľa o správnom konaní, teda o administratívno-právny proces. Prijať záver odvolacieho súdu, že v prípade prenajatia nehnuteľností obcou netreba osobitný súhlas štátnej správy, znamená uznať, že všade tam, kde obec plní funkciu orgánu štátnej správy a súčasne vystupuje ako vlastník, nie je potrebné osobitne konáť a rozhodovať podľa osobitných predpisov v oblasti štátnej správy. Napokon vyčítal odvolaciem súdu, že nesprávne posúdil aj ním namietaný ďalší dôvod neplatnosti zmluvy, týkajúci sa nedostatočného určenia

účelu nájmu a nezaoberal sa námietkami o neurčitosti a nezrozumitelnosti zmluvy a jej rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že pokiaľ jedným z účastníkov zmluvy o nájme nebytových priestorov je obec, ktorá je zároveň príslušná rozhodovať o udelení predchádzajúceho súhlasu v zmysle , potom súhlas so zmluvou vyplýva už priamo z jej uzatvorenia. Žiadal preto dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Z odôvodnenia:

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.

V danom prípade je dovolanie prípustné podľa , t. j. len preto, že jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň v dôvodoch rozhodnutia vymedzil otázku po právnej stránke zásadného významu. To znamená, že dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v konkrétne vymedzenej otázke. Dovolací súd preto skúmal v dovolacom konaní vecnú správnosť napadnutého rozsudku len vo vzťahu k tej otázke zásadného významu, pre ktorú pripustil odvolací súd dovolanie, a nezaoberal sa námietkami žalobcu týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom aj v iných otázkach.

V súvislosti s nájmom a podnájmom nebytových priestorov v odkazuje na špeciálnu úpravu obsiahnutú v Tento zákon taxatívne vymenúva náležitosti, ktoré sú podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov.

Podľa nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru (teraz obce). Pokiaľ národný výbor (teraz obec) do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

Podľa pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru (obce) podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Z citovaných ustanovení uvedeného zákona vyplýva, že podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb, je okrem náležitosti, ktoré musí spĺňať každá takáto zmluva, predchádzajúci súhlas obce. Jedinú výnimku, kedy sa podľa súčasnej platnej právnej úpravy takýto súhlas nevyžaduje, stanovuje o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú

hlas obce na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru nie je potrebný, ak vznikne vydražiteľovi právo na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. O tento prípad však v predmetnej veci nejde.

Aj keď neupravuje spôsob a formu rozhodovania obce o žiadosti o súhlas s prenájmom nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb, nevznikajú pochybnosti, že rozhodovanie obce je v tomto prípade výkonom štátnej správy v prenesenej pôsobnosti obce. Pri rozhodovaní o tom, či súhlas bude alebo nebude udelený, ide totiž o rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v zmysle o správnom konaní. Uvedené vyplýva aj zo , ktorým bol zrušený o pôsobnosti národných výborov pri vykonávaní niektorých ustanovení zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a ktorým bola pôsobnosť v týchto veciach prenesená na obce. Poznámky k tohto zákona výslovne odkazujú na a o obecnom zriadení, v zmysle ktorých starosta obce vystupuje v administrativnoprávnych vzťahoch ako správny orgán a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických a fyzických osôb v správnom konaní podľa

Podľa názoru dovolacieho súdu však nie je dôvodné trvať na dodržaní postupu podľa zákona o správnom konaní v prípadoch, keď účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb je sama obec, ktorá je oprávnená rozhodovať o súhlase v zmysle ustanovenia Trvať na dodržaní tohto postupu by znamenalo vyžadovať, aby obec vyhotovila a riadne zaevidovala žiadosť o súhlas, ktorú v mene obce by bol oprávnený podpísať starosta obce ako štatutárny zástupca, ktorý súčasne ako správny orgán by bol oprávnený o nej aj rozhodnúť, prípadne nerozhodnúť. Došlo by tým k nadmernému, a teda nežiaducemu formalizmu a byrokratizmu pri naplňaní účelu sledovaného zákonnou úpravou. Účelom ustanovenia druhej vety je totiž dať obci možnosť ovplyvňovať a regulovať štruktúru siete obchodu a služieb v súlade so záujmami a potrebami obce a jej obyvateľov. V prípade, ak účastníkom zmluvy je sama obec, má túto možnosť zabezpečenú priamo už tým, že sa rozhoduje, či zmluvu uzavrie alebo neuzavrie. Ak teda účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb je obec, ktorá je inak oprávnená rozhodovať o súhlase v zmysle ustanovenia druhej vety , treba v prejave vôle obce smerujúcom k uzavretiu zmluvy zároveň vidieť predchádzajúci súhlas s jej uzavretim.

Tento záver dovolacieho súdu však nemožno zovšeobecňovať aj na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb podľa iných predpisov, v ktorých obec vystupuje ako správny orgán a zároveň ako účastník správneho konania. Námietky dovolateľa týkajúce sa porovnávania rozhodovania obce o súhlase s prenájmom nebytových priestorov s rozhodovaním podľa alebo podľa sú preto pre posúdenie tejto veci právne bezvýznamné.

Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je i pri iných záveroch dovolacieho súdu vo vymedzenej právnej otázke vecne správne, dovolaci súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol ( veta pred bodkočiarkou ).