Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
f18adce6737f9e092d2e7470549aba3a9b233d83874dae64b9f7fc00ca8fca99.pdf
PDF · 22.19 MB
No categories available
5 Cdo 127/99
Legal thesis Official
Ak prenajimateľom nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb je obec, ktorá je inak oprávnená rozhodovať o súhlase v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov treba v prejave obce smerujúcom k uzavretiu zmluvy o nájme zároveň vidieť predchádzajúci súhlas s jej uzavretím.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 1999, sp. zn. 5 Cdo 127/99)
Okresný súd T. rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o vypratanie nebytových priestorov nachádzajúcich sa v D. na sídlisku C., v prevádzkovom dome č. 93 zapísanom na liste vlastníctva č. 260 kat. úz. D. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1 080 Sk do rúk advokáta do troch dní. Zamietnutie žaloby odóvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o nájme nebytových priestorov, majúca všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“). Vyslovil právny názor, že v danom prípade pre platnosť nájomnej zmluvy nebol potrebný osobitný súhlas primátora mesta v správnom konaní, pretože primátor ako štatutárny zástupca žalobcu uzavretím nájomnej zmluvy s prenájmom nepochybne súhlasil. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore vyplývajúcej z ustanovenia § 42 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v T. na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 870 Sk do rúk advokáta JUDr. S. R. do troch dní. Zároveň samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie.
Výrok o prípustení dovolania odvolací súd odóvodnil tým, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to v otázke, či predchádzajúci súhlas k zmluve o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. je potrebný aj v prípadoch, keď prenajímateľom nebytových priestorov je tá istá osoba, teda obec alebo mesto, ktoré takýto súhlas udeľuje. Sám pri riešení tejto otázky vychádzal z názoru, že v uvedených prípadoch takýto súhlas nie je potrebný.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.
Poukazoval na to, že v prípade postupu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. ide o konanie a rozhodovanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, teda o administratívno-právny proces. Prijať záver odvolacieho súdu, že v prípade prenajatia nehnuteľností obcou netreba osobitný súhlas štátnej správy, znamená uznať, že všade tam, kde obec plní funkciu orgánu štátnej správy a súčasne vystupuje ako vlastník, nie je potrebné osobitne konáť a rozhodovať podľa osobitných predpisov v oblasti štátnej správy. Napokon vyčítal odvolaciem súdu, že nesprávne posúdil aj ním namietaný ďalší dôvod neplatnosti zmluvy, týkajúci sa nedostatočného určenia
účelu nájmu a nezaoberal sa námietkami o neurčitosti a nezrozumitelnosti zmluvy a jej rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že pokiaľ jedným z účastníkov zmluvy o nájme nebytových priestorov je obec, ktorá je zároveň príslušná rozhodovať o udelení predchádzajúceho súhlasu v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., potom súhlas so zmluvou vyplýva už priamo z jej uzatvorenia. Žiadal preto dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O. s. p. a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.
V danom prípade je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 písm. a) O. s. p., t. j. len preto, že jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň v dôvodoch rozhodnutia vymedzil otázku po právnej stránke zásadného významu. To znamená, že dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v konkrétne vymedzenej otázke. Dovolací súd preto skúmal v dovolacom konaní vecnú správnosť napadnutého rozsudku len vo vzťahu k tej otázke zásadného významu, pre ktorú pripustil odvolací súd dovolanie, a nezaoberal sa námietkami žalobcu týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom aj v iných otázkach.
V súvislosti s nájmom a podnájmom nebytových priestorov Občiansky zákonník v § 720 odkazuje na špeciálnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 116/1990 Zb. Tento zákon taxatívne vymenúva náležitosti, ktoré sú podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru (teraz obce). Pokiaľ národný výbor (teraz obec) do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru (obce) podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Z citovaných ustanovení uvedeného zákona vyplýva, že podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb, je okrem náležitosti, ktoré musí spĺňať každá takáto zmluva, predchádzajúci súhlas obce. Jedinú výnimku, kedy sa podľa súčasnej platnej právnej úpravy takýto súhlas nevyžaduje, stanovuje § 1 ods. 2 zákona č. 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú
hlas obce na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru nie je potrebný, ak vznikne vydražiteľovi právo na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. O tento prípad však v predmetnej veci nejde.
Aj keď zákon č. 116/1990 Zb. neupravuje spôsob a formu rozhodovania obce o žiadosti o súhlas s prenájmom nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb, nevznikajú pochybnosti, že rozhodovanie obce je v tomto prípade výkonom štátnej správy v prenesenej pôsobnosti obce. Pri rozhodovaní o tom, či súhlas bude alebo nebude udelený, ide totiž o rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Uvedené vyplýva aj zo zákona č. 500/1991 Zb., ktorým bol zrušený zákon č. 129/1990 Zb. o pôsobnosti národných výborov pri vykonávaní niektorých ustanovení zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a ktorým bola pôsobnosť v týchto veciach prenesená na obce. Poznámky k § 1 ods. 1 tohto zákona výslovne odkazujú na § 13 ods. 3 a § 27 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorých starosta obce vystupuje v administrativnoprávnych vzťahoch ako správny orgán a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických a fyzických osôb v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb.
Podľa názoru dovolacieho súdu však nie je dôvodné trvať na dodržaní postupu podľa zákona o správnom konaní v prípadoch, keď účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb je sama obec, ktorá je oprávnená rozhodovať o súhlase v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. Trvať na dodržaní tohto postupu by znamenalo vyžadovať, aby obec vyhotovila a riadne zaevidovala žiadosť o súhlas, ktorú v mene obce by bol oprávnený podpísať starosta obce ako štatutárny zástupca, ktorý súčasne ako správny orgán by bol oprávnený o nej aj rozhodnúť, prípadne nerozhodnúť. Došlo by tým k nadmernému, a teda nežiaducemu formalizmu a byrokratizmu pri naplňaní účelu sledovaného zákonnou úpravou. Účelom ustanovenia § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 116/1990 Zb. je totiž dať obci možnosť ovplyvňovať a regulovať štruktúru siete obchodu a služieb v súlade so záujmami a potrebami obce a jej obyvateľov. V prípade, ak účastníkom zmluvy je sama obec, má túto možnosť zabezpečenú priamo už tým, že sa rozhoduje, či zmluvu uzavrie alebo neuzavrie. Ak teda účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb je obec, ktorá je inak oprávnená rozhodovať o súhlase v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 116/1990 Zb., treba v prejave vôle obce smerujúcom k uzavretiu zmluvy zároveň vidieť predchádzajúci súhlas s jej uzavretim.
Tento záver dovolacieho súdu však nemožno zovšeobecňovať aj na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb podľa iných predpisov, v ktorých obec vystupuje ako správny orgán a zároveň ako účastník správneho konania. Námietky dovolateľa týkajúce sa porovnávania rozhodovania obce o súhlase s prenájmom nebytových priestorov s rozhodovaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. alebo podľa zákona č. 455/1991 Zb. sú preto pre posúdenie tejto veci právne bezvýznamné.
Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je i pri iných záveroch dovolacieho súdu vo vymedzenej právnej otázke vecne správne, dovolaci súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou O. s. p.).