Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
f18adce6737f9e092d2e7470549aba3a9b233d83874dae64b9f7fc00ca8fca99.pdf
PDF · 22.19 MB
No categories available
3 Cdo 28/2000
Legal thesis Official
V občianskom súdnom konani možno prejednať návrh na náhradu škody spôsobené voľne žijúcou zverou v poľovnom revíre, len ak sa uskutočnilo vo veci rozhodcovské konanie podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov a ak je rozhodnutie rozhodcovskej komisie neúčinné.
Takéto predchádzajúce rozhodcovské konanie sa vyžaduje všeobecne a neobmedzuje sa len na náhradu škody spôsobené na poľnohospodárskych plodinách a lesných kultúrach (ale napr. aj pri kolízii s motorovým vozidlom na ceste).
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2000, sp. zn. 3 Cdo 28/2000)
Okresný súd Ž. n. H. uznesením zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal náhrady škody proti odporcovi v sume 28 191 Sk s príslušenstvom, spôsobené mu na jeho motorovom vozidle Škoda 120 L na štátnej ceste H. D. - B. Š., a to lesnou zverou - nárazom jeleňa do tohto vozidla, a rozhodol o náhrade trov konania. Okresný súd vychádzal z názoru, že ide o uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 23/1962 Zb.“). Z ustanovenia § 36 ods. 5 cit. zákona totiž vyplýva, že súd môže prejednať takýto uplatnený nárok podľa tohto zákona len vtedy, ak sa uskutočnilo vo veci rozhodcovské konanie pred rozhodcovskou komisiou a ak je rozhodnutie komisie neúčinné. Takéto konanie je podmienkou súdneho konania, ktorej nedostatok je neodstrániteľný. V danej veci sa však takéto konanie neuskutočnilo. Bolo preto treba súdne konanie zastaviť v zmysle § 104 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie okresného súdu napadol navrhovateľ odvolaním, v ktorom tvrdil, že v danom prípade ide o zodpovednosť odporcu za škodný výsledok, a preto nesprávne okresný súd daný právny vzťah posúdil podľa zákona č. 23/1962 Zb., ktorý tento druh škody neupravuje.
Krajský súd v B. B. napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania ho zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil konanie, je správne. Poukázal tiež na ustanovenie § 36 ods. 5 zákona č. 23/1962 Zb., z ktorého vyplýva, že nárok na náhradu škody z tohto navrhovateľom uplatneného dôvodu treba posúdiť podľa citovaného zákonného ustanovenia.
Predchádzajúce konanie pred rozhodcovskou komisiou je podmienkou súdneho konania. Ak sa tak nestalo a takéto konanie ani neprebehlo, ako tomu je v danej veci, tento nedostatok je neodstrániteľný a nezostáva než súdne konanie zastaviť.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ dovolanie. Tvrdil, že súdy nesprávne aplikovali na daný prípad zákon č. 23/1962 Zb. Tento zákon možno použiť na náhradu škody spôsobené voľne žijúcou zverou, a to len na poľnohospodárskym plodinách.
dárskych plodinách a lesných kultúrach. Ak spôsobi táto zver škodu na cudzom majetku inak, platí tu všeobecná zodpovednosť za škodu podľa občianskoprávnych predpisov. V danom prípade mal súd nariadiť pojednávanie a vyzvať navrhovateľa podľa § 41 O. s. p. odstrániť prípadnú nezrozumiteľnosť a rozpornosť dôvodov uplatnených v návrhu na začatie konania. Úmyslom navrhovateľa bolo uplatniť náhradu škody podľa všeobecných zásad a nie podľa špeciálneho zákona č. 23/1962 Zb. Keď takto súd nepostupoval a neumožnil odstrániť závady v návrhu, pozbavil navrhovateľa jeho zákonných práv. Súdy rozhodli nezákonne, a preto uplatňuje dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. d) O. s. p. Navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení na toto dovolanie žiadal posudzovať podané dovolanie ako neopodstatnené. Neuznal svoju zodpovednosť za škodu podľa všeobecných zásad o objektívnej zodpovednosti upravujúcich náhradu škody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) prejednal vec predovšetkým z hľadiska prípustnosti podaného dovolania a dospel k záveru, že toto dovolanie navrhovateľa nie je prípustné.
Z odôvodnenia:
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie za podmienok uvedených v ustanovení § 239 O. s. p., teda
- ak bolo uznesenie okresného súdu uznesením odvolacieho súdu zmenené (ods. 1), ďalej
- ak bolo uznesenie okresného súdu odvolacím súdom potvrdené za podmienok uvedených v ods. 2, t. j. ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu [písm. a)],
- ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia [písm. b)], a
- ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g) a písm. h) - písm. c) tohto odseku.
V danom prípade tieto zákonné podmienky, za ktorých je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, splnené neboli. Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu bez toho, aby dovolanie pripustil a ďalšie možnosti prípustenia dovolania uvedené v § 239 pod písm. b) a písm. c) odseku 2 neprichádzali do úvahy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal súčasne aj to, či sú v danej veci splnené zákonné podmienky prípustnosti dovolania tiež podľa § 237 O. s. p. Toto ustanovenie umožňuje prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k vadám, ktoré robia rozhodnutie súdu tzv. zmätočným. K týmto vadám je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.). Prípustnosť dovolania však nie je založená už tým, že dovolateľ takúto príslušnú vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie takouto vadou skutočne trpí.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ aj namieta jednu z týchto vád konania uvedených v ustanovení § 237 O. s. p. s tým, že konanie nemalo byť zastavené. Keďže sa tak stalo, týmto postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Prichádzalo by teda do úvahy ustanovenie § 237 písm. f) O. s. p., umožňujúce prípustnosť dovolania.
Ani po preskúmaní veci z tohto hľadiska nebolo možno dovolanie navrhovateľa pripustiť. Tak okresný, ako aj odvolací, súd správne dospelí k záveru, že právny vzťah účastníkov treba posúdiť podľa príslušných ustanovení zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákonov č. 159/1971 Zb. a č. 100/1977 a vyhlášky č. 171/1975 Zb. Škodu spôsobenú voľne žijúcou zverou v poľovníckom revíre treba aj v takom prípade, ako prichádza v danej veci, považovať za neodvrátiteľnú udalosť v zmysle § 34 ods. 2 cit. zákona. Z ustanovenia § 36 ods. 5 zákona č. 23/1962 Zb. vyplýva, že súd môže prejednať nárok na náhradu škody podľa tohto zákona len vtedy, ak sa uskutočnilo vo veci rozhodcovské konanie a ak je rozhodnutie rozhodcovskej komisie neúčinné. Predchádzajúce konanie pred rozhodcovskou komisiou je podmienkou súdneho konania, ktorej nedostatok je neodstrániteľný (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.). Ustanovením § 36 ods. 5 cit. zákona je teda založená právomoc súdov pre rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody vzniknutej výkonom práva poľovníctva pri splnení ostatných podmienok stanovených v tomto zákone.
Z obsahu spisu je zrejmé, že k tomuto rozhodcovskému konaniu ešte nedošlo. Ak za tohto stavu došlo k zastaveniu súdneho konania z uvedeného dôvodu, nebola týmto konaním a rozhodnutím odňatá navrhovateľovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p., a preto ani podľa tohto ustanovenia nebolo možno jeho dovolanie pripustiť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že bolo treba dovolanie podané navrhovateľom odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojitosti s ustanovením § 243b ods. 4 O. s. p. ako nepripustné.