Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)f18adce6737f9e092d2e7470549aba3a9b233d83874dae64b9f7fc00ca8fca99.pdf
PDF · 22.19 MB
No categories available
2 Cdo 71/99
Legal thesis Official
Ak pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka, môže záložca za to požadovať od dlžníka náhradu, a to s použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) podľa ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1999, sp. zn. 2 Cdo 71/99)
Okresný súd S. N. V. rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 546 715 Sk so 17,6 % úrokom od 1. novembra 1995 do zaplatenia a rozhodol o náhrade trov konania. Právne vec posúdil ako náhradu za plnenie, ktoré žalobca ako ručiteľ poskytol veriteľovi žalovaného (§ 550 Občianskeho zákonníka), a to realizáciou záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej bol spoluvlastníkom v 1/2-ine.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v K. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov celého konania.
V odôvodnení svojho zmeňujúceho rozsudku uviedol, že žaloba je skutkovo a právne založená na ustanovení § 550 Občianskeho zákonníka, žalobca však nezaplatil za žalovaného 546 715 Sk ako ručiteľ, pretože k uspokojeniu pohľadávky veriteľa žalovaného nedošlo na základe plnenia ručiteľa zložením peňažných prostriedkov na prechodný účet v banke. Dlh bol splnený realizáciou záložného práva (§ 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka) vzniknutého na základe záložnej zmluvy č. 1/4082 zo 14. decembra 1994, podľa ktorej obaja účastníci tohto konania ako záložcovia poskytli záložnému veriteľovi - VÚB, a. s., pobočke S. N. V., na zaručenie úveru vo výške 865 000 Sk, poskytnutému žalovanému, záloh - nehnuteľnosť vedenú na LV č. 704, vo vlastnictve oboch záložcov, každého v 1/2-ine. Krajský súd vyslovil názor, že obaja účastníci tohto konania zodpovedali spoločne a nerozdielne za splnenie pohľadávky z poskytnutého úveru, pretože sa týkal nehnuteľnosti vedenéj na LV č. 704, (jej kúpy a rekonštrukcie), t. j. ich spoločnej veci (§ 130 Občianskeho zákonníka).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci Krajskému súdu v K. na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd nesprávne zhodnotil skutkové zistenia prvostupňového súdu, keď nezobral do úvahy, že záložná zmluva tvorí neoddeliteľnú súčasť ručiteľskej listiny č. 1/4082 zo 14. decembra 1992, ktorou bolo zabezpečené splácanie úveru žalovaného v celkovej výške 865 000 Sk. Vyslovil názor, že žalobca nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať, a preto mal súd zistiť, či skutočnosti tvrdené žalobcom nemožno podriadiť pod niektoré iné zákonné ustanovenie. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, mal vydať to, čo zaňho plnil žalobca.
Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Dôvodil, že žalobca plnil za seba titulom svojho záväzku záložcu a žalovaný sa neobohatil, pre
tože získaný úver bol použitý ako investicia do nehnuteeľnosti v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov v rovnakom podiele.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolaci (§ 10a ods. 1 O. s. p.) na základe včas podaného (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a prípustného dovolania (§ 238 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené.
Z odôvodnenia:
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci založenej (§ 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záložné právo plní v prvom rade funkciu zabezpečovacie. Táto funkcia má viesť dlžníka k tomu, aby pohľadávku dobrovoľne splnil a veriteľovi má poskytovať istotu, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude jeho pohľadávka včas a riadne splnená. Ak zročná pohľadávka nie je včas a riadne splnená (§ 151f Občianskeho zákonníka) nastupuje druhá funkcia záložného práva, a to funkcia uhradzovacia. Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu bez toho, aby sa musel spoliehať, že úhradu svojej pohľadávky vymôže z ostatného majetku dlžníka.
Záložné právo má, rovnako ako ručenie (§ 546 a nasl. Občianskeho zákonníka), subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiárna vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom (napr. započítaním). Akcesorita záložného práva spočíva v tom, že bez základného - hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah.
Záložné právo, rovnako ako ručenie, svojou povahou predstavuje záruku za dlh a je v ňom obsiahnutá aj povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa. Na rozdiel od ručenia, pri ktorom je pohľadávka veriteľa zabezpečená celým majetkom ručiteľa, pri záložnom práve ide len o „ručenie“ zálohom, ostatný majetok záložcu nemôže byť k uspokojeniu veriteľa použitý.
Platná právna úprava považuje záložné právo za vecné právo k cudzej veci. Svojou povahou a funkciou však slúži na zabezpečenie záväzku. V prípade jeho realizácie záložca plní za dlžníka na základe svojej právnej povinnosti, vyplývajúcej mu zo záložnej zmluvy. Záložca je v podstate vecným ručiteľom.
Ustanovenia § 151a až 151g Občianskeho zákonníka, upravujúce inštitút záložného práva neobsahujú spôsob vyrovnania sa medzi záložcom a dlžníkom v prípade realizácie záložného práva záložným veriteľom, ale takúto možnosť ani nezakazujú. Plnenie záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto svoj nárok na náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže voči dlžníkovi uplatňovať podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka však umožňuje použitie analógie legis, a preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka analogicky. Uvedené ustanovenie upravujúce tzv. zákonnú cesiu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa je obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie.
Odvolací súd vec takto právne neposúdil [§ 241 ods. 2 písm. d] O. s. p.]. K uspo-kojeniu pohľadávky záložného veriteľa došlo v danej veci predajom zálohu-nehnuteľnosti vedenéj na LV č. 704 v kat. úz. S. N. V. Žalobca, ktorý bol vlastníkom zálohu v podiele 1/2-iny splnil na základe záložnej zmluvy č. 1/4082 uzavretej dňa 14. decembra 1994 za žalovaného dlh vzniknutý z dvoch úverov v celkovej výške 865 000 Sk. Žalobcovi preto vzniklo právo na náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi voči jeho dlžníkovi, t. j. žalovanému. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poskytnutý úver bol vložený ako investícia do nehnuteľnosti tvoriacej záloh, táto skutočnosť môže predstavovať iba pohľadávku žalovaného voči žalobcovi. V rámci tohto konania ju mohol však odvolací súd posudzovať iba ako započítaciu námietku v zmysle § 98 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu ako nesprávny zrušil (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou O. s. p.).