Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4 Sž 130/98

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru vázenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej policie v znení neskorších predpisov vo veciach služobného pomeru koná príslušný minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány. Výlučne do pôsobnosti ministra patrí zmeniť alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie v rámci jeho preskúmania mimo odvolacieho konania ( cit. zákona).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 1999, sp. zn. )

Žalobou zo dňa 26. októbra 1998 sa žalobca domáhal zrušenia oznámenia zo dňa 5. októbra 1998 o odložení jeho podnetu, ktorý podal za účelom opravy personálneho rozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých M. zo dňa 4. novembra 1996 o jeho prijati do služby. Súčasne žalobca žiadal, aby súd v tomto personálnom rozkaze zmenil dátum jeho nástupu do služby zo dňa 4. novembra 1996 na 12. novembra 1996 s tým, že tento deň zodpovedá dňu vzniku jeho služobného pomeru pri riadnom priebehu prijímacieho konania, ktorý u neho nebol dodržaný. V ďalšom texte a v dodatku žaloby zo dňa 29. decembra 1998 žalobca uviedol, že označený personálny rozkaz doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, lebo mu nebol doručený do vlastných rúk. Dôvodil, že za tohto stavu jeho mimoriadny opravný prostriedok bol neopodstatnený, keďže neboli splnené ani podmienky na uplatnenie riadneho opravného prostriedku, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom a kedy výtlačok personálneho rozkazu získal. Dodal, že i keď správny poriadok umožňuje rozhodnutie oznámiť ústne, toto je dostatočné len za stavu, ak sa účastník konania vzdá nároku na doručenie jeho písomného vyhotovenia, čo on neurobil.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v podstate s odôvodnením, že žalobca proti služobnému personálnemu rozkazu riaditeľa NVÚ pre mladistvých M. nepodal riadny opravný prostriedok a v žalobe vôbec neuvádza, že ním bol ukrátený na svojich právach. Súčasne žalovaný poukázal na ustanovenie , podľa ktorého súd preskúma rozhodnutie správneho orgánu, len ak fyzická osoba tvrdí, že bola rozhodnutím ukrátená na svojich právach, pričom predpokladom tohto postupu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením konanie zastavil.

Z odôvodnenia:

Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia verejnej správy (t. j. orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb) pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Týmito rozhodnutiami sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom ko

nani, ako i ďalšie rozhodnutia, ktorými sa menia, zakladajú alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb (, , ), pričom musí ísť o rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť.

V danej veci uvedené podmienky na konanie o žalobe žalobcu neboli splnené.

Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal predovšetkým preskúmania a zrušenia oznámenia žalovaného zo dňa 4. novembra 1998. V tomto oznámení nejde o právotvorný správny úkon, teda rozhodnutie, ktorým by sa menili, zakladali alebo zrušovali oprávnenia alebo povinnosti žalobcu. Podľa obsahu spisu žalovaného, žalovaný v tomto oznámení vyjadriť na podnet žalobcu len svoje stanovisko k zákonnosti personálneho rozkazu riaditeľa NVÚ pre mladistvých M. zo dňa 4. novembra 1996. Konkrétne tak, že jeho preskúmaním zistil, že nie je v rozpore so zákonom, a preto podnet žalobcu odkladá.

Z uvedeného je zrejmé, že tento úkon nepodlieha preskumu súdu podľa piatej časti upravujúcej správne súdnictvo. Vylúčený je aj jeho preskúmaním súdom a rozhodnutie o ňom podľa všeobecných ustanovení . Podľa týchto ustanovení nemá súd právomoc ( ) zrušiť ani uložiť žalovanému povinnosť, aby zrušil svoje stanovisko. Ide totiž o vec, ktorá svojím charakterom patrí po každej stránke do výlučnej právomoci žalovaného. V dotknutom oznámení ide o reakciu na podnet žalobcu na využitie mimoriadneho opravného prostriedku proti personálnemu rozkazu o prijati žalobcu do služobného pomeru príslušníka Zboru vázenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Takto vecne ide o oblasť vzťahov, ktoré sú upravené o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru vázenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa tohto zákona vo veciach služobného pomeru koná minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány, pričom výlučne minister má právnu možnosť zmeniť alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie v rámci jeho preskúmania mimo odvolacieho konania (). Treba povedať, že takéto konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia môže začať len z úradnej právomoci ministra, nejde o konanie, ktorého vyvolanie by bolo procesným právom účastníka. Teda minister ako kompetentný orgán môže, ale aj nemusí, konanie začať. Kedže to je jeho zákonná právomoc, nie je daná právomoc súdu ani inému orgánu, aby mu povinnosť začať takéto konanie uložiť, resp. (vzhľadom na formuláciu žaloby), aby zrušil svoje stanovisko, podľa ktorého tak nemiení urobiť.

Takto nie sú dané podmienky na konanie o návrhu žalobcu zrušiť oznámenie žalovaného. Rovnako nie sú splnené ani predpoklady na zmenu personálneho rozkazu. Predovšetkým treba povedať, že konanie v správnom súdnictve je ovládané ka-sačným princípom, čo znamená, že aj v prípade zistenia nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nemá súd právomoc meniť napadnuté rozhodnutie, teda novým spôsobom upravovať oprávnenia alebo povinnosti účastníka a preberať kompetencie žalovaného správneho orgánu. Jedinou možnosťou, pri alternatívie zistenia nezákonnosti, je zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, pravdaže so záväzným právnym názorom. Návrh žalobcu na zmenu personálneho rozkazu preto nie je náležitý účelu správneho súdnictva, pričom návrh účastníka súd nemôže meniť ani rozširovať. Zasiahol by tým do výlučnej dispozičnej právomoci účastníka a navyše aj

inak ho poškodil na jeho právach. V danej veci takáto možnosť priam vyplýva z povahy veci. Vznik služobného pomeru (ktorého zachovanie žalobca sleduje) totiž priamo závisí od existencie rozhodnutia o prijati do služobného pomeru. Pri zrušení tohto rozhodnutia by žalobca postavenie príslušníka stratil, lebo na jeho udržanie nestačí len žiadosť a zloženie služobnej prísahy, prípadne len nástup do služby. Za tejto situácie neprichádzalo do úvahy poučovať žalobcu o procesnom práve domáhať sa zrušenia rozhodnutia, najmä za situácie, že sám má právnické vzdelanie (§ 6 cit. zákona v spojení s § 250a Občianskeho súdnego poriadku) a keď navyše v napadnutom rozhodnutí ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré sa stalo právoplatným, bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku.

Dotknuté rozhodnutie bolo vydané podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „“). Podľa ustanovenia tohto zákona proti rozhodnutiu služobného orgánu môže policajt podať do 15 dní odvolanie. Žalobca túto možnosť, ako sám výslovne tvrdil v žalobe, nevyužil. Potvrdzoval to aj žalobca vo vyjadrení a vyplývalo to aj zo spisu žalovaného. Takto je nesporné, že nejde o rozhodnutie posledného stupňa, a potom je aj nepochybné, že nejde ani o rozhodnutie súdom preskúmateľné. Podľa ustanovenia Občianskeho súdnego poriadku totiž predpokladom preskúmania rozhodnutia je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Na nepreskúmateľnosti nemení nič tvrdenie žalobcu, že toto rozhodnutie mu nebolo doručené, a to ani vtedy, ak by toto tvrdenie zodpovedalo skutočnosti. Táto okolnosť by mohla byť dôvodom na vydanie výzvy žalovanému, aby prvostupňové rozhodnutie žalobcovi doručil, ako to upravuje ustanovenie § 250d ods. 2 Občianskeho súdnego poriadku. Súd však tento postup nezachoval. Zo spisu žalovaného totiž vyplýva, že personálny rozkaz bol žalobcovi doručený. Sám žalobca vo svojom liste zo dňa 24. augusta 1998, označenom ako mimoriadny opravný prostriedok, (na strane 3 ods. 2 veta tretia) výslovne uvádza: „Toto rozhodnutie samotné však bolo vydané až 4. novembra 1996, t. j. až po mojom príchode do ústavu, kedy mi súčasne toto bolo aj doručené do vlastných rúk“. Žalobca navyše aj v žalobe uvádza, že výtlačok číslo 4, určený podľa rozdeľovníka príslušníkovi, získal a tento, hoci vo fotokópii, predložil aj súdu. Za tohto stavu by išlo o zneužitie inštitútu na ochranu opomenutého účastníka. Toto platí zvlášť za situácie, že účinok doručenia rozhodnutia sa neviaže na existenciu podpisu účastníka na poštovej doručenke (za využitia poštovej doručovacej služby) alebo podpisu účastníka na inej listine, ale len na samotný akt prevzatia alebo odmietnutia prevzatia rozhodnutia (či k tomu došlo, je pri spornosti, ktorá v danej veci odpadla, len vecou dokazovania).

Na doručovanie rozhodnutí so zreteľom na ustanovenie sa vzťahovalo do účinnosti tohto zákona ustanovenie . Od 1. apríla 1998 upravuje otázky doručovania a vôbec aj služobného pomeru Podľa tohto zákona konanie vo veciach služobného pomeru, začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, uskutočňujú a o opravných prostriedkoch rozhodujú orgány príslušné podľa tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone. Takto ohľadom doručovania platí už ustanovenie tohto nového zákona, podľa ktorého rozhodnutie sa oznamuje policajtovi predovšetkým ústnym vyhlásením, len v presne vymenovaných prípadoch sa doručuje. Rozhodnutie o prijati do služobného pomeru medzi tieto osobitné prípady nepatrí. Preto, ak by aj došlo k tomu (nič tomu však zatiaľ nenasvedčuje), že žalobcovi podľa

pôvodnej úpravy rozhodnutie nebolo doručené, účinnosťou sa tento nedostatok zhojil. Je totiž nepredstaviteľné, že žalobca pri skladaní prísahy nebol oboznámený s prijatím do služobného pomeru aspoň ústne.

Napokon treba dodať, že pokiaľ by súd vyzval žalovaného na prevzatie rozhodnutia, zákonnosť tohto rozhodnutia, resp. až rozhodnutia druhého stupňa, by mohol súd preskúmať na základe novej žaloby.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia konanie zastavil.