Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
9e485bd02d04f2f23708eb6448d4fd69ef0ef5475ba8ab22c9919938b2df0831.pdf
PDF · 21.65 MB
No categories available
5 Cdo 52/99
Legal thesis Official
Ak odvolací súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti zástupcu účastníka konania, ktorého predvolanie nemal vykázané, odňal tým zastúpenému účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 1999, sp. zn. 5 Cdo 52/99)
Okresný súd T. rozsudkom žalobu žalobcu o vydanie dedičstva zamietol. Rozhodol tak po zistení, že právna predchodkyňa žalobcu A. V. si neuplatnila svoj nárok na vydanie dedičstva v trojročnej premlčacej dobe podľa § 558 Občianskeho zákonníka z roku 1950, preto si ho už nemohol uplatniť ani žalobca. Okrem toho poukázal na to, že neprichádzala do úvahy ani ako dedička, preto si právo na vydanie dedičstva nemohla ani uplatniť.
Krajský súd v K. rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa krajský súd stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že právny nárok na vydanie dedičstva mala uplatniť matka žalobcu A. V. v lehote troch rokov od úmrtia E. R., a to podľa § 558 Občianskeho zákonníka z roku 1950, čo neurobila, preto bola námietka premlčania žalovaných dôvodná. Okresný súd preto žalobu žalobcu správne zamietol. V potvrdzujúcom rozhodnutí krajský súd nevyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu.
Žalobca napriek tomu dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu tvrdiac, že dovolanie proti nemu je prípustné z dôvodu porušenia procesných ustanovení § 237 písm. b), písm. d), písm. f), písm. g) O. s. p. Okrem toho poukazoval na ustanovenia § 238 ods. 1, ods. 2 O. s. p. a § 241 ods. 1, ods. 2 O. s. p., pričom namietal skutkové zistenia a právne závery odvolacieho súdu, v dôsledku toho žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V písomnom vyjadrení na dovolanie žalobcu žalovaní žiadali dovolanie odmietnuť preto, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Poukazovali na to, že nie sú dané dôvody na prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že bol daný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p., zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia:
Je nesporné, že žalobca podal dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu, v ktorého výrokovej časti nebola vyslovená prípustnosť dovolania. Pokiaľ žalobca v podanom dovolani ako dôvod prípustnosti dovolania uvádza § 238 ods. 1, ods. 2 O. s. p., treba uviesť, že v danej veci nebol vydaný krajským súdom zmeňujúci rozsudok a nejde ani o prípad, že by sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci, lebo dovolací súd pred poda
nim dovolania žalobcom v danej veci ešte nerozhodoval. Z uvedeného vyplýva, že prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 1, ods. 2 O. s. p. nebola daná.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 241 ods. 1, ods. 2 O. s. p., tak toto upravuje náležitosťi dovolania, spôsob zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, a to ako možno odôvodniť dovolanie. Uvedené ustanovenia majú právny význam vtedy, keď je daná prípustnosť dovolania proti rozsudku podľa § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O. s. p. Dôvody uvedené v § 237 O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. zakladajú pri ich preukázaní prípustnosť dovolania a nie úspešnosť, ako je tomu u § 241 ods. 2 písm. b), písm. c), písm. d) O. s. p.
Keďže však žalobca v podanom dovolaní uviedol ako dôvod prípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu ustanovenie § 237 písm. b), písm. d), písm. f), písm. g) O. s. p., dovolací súd mal povinnosť skúmať, či tieto podmienky dovolania nie sú splnené. Túto povinnosť by mal aj vtedy, keby to nebolo namietané, lebo pri podaní dovolania dovolací súd skúma, či tieto podmienky dovolania nie sú splnené.
Pokiaľ z taxatívne vypočítaných prípadov v ustanovení § 237 písm. a) až písm. g) O. s. p. je splnený, čo i len jeden, je daná prípustnosť dovolania, lebo každý je samostatným dovolacím dôvodom.
V podanom dovolaní namietal žalobca, že mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom, lebo ako odvolateľ o termíne pojednávania odvolacieho súdu nevedel a nevedel o ňom ani jeho právny zástupca s plnou mocou pre celé konanie z dôvodu, že mu predvolanie na pojednávanie nebolo doručené. Preto je daná prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky:
1. odňatie možnosti konať pred súdom,
2. k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3. možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Zákon bližšie nešpecifikuje, aká možnosť konať pred súdom sa musela účastníkovi odňať, akým spôsobom ani v akom rozsahu. Predmetný dôvod dovolania preto možno vzťahovať na najrôznejšie situácie. Niektoré z nich možno zovšeobecniť, iné bude treba posudzovať vždy podľa skutočnosti v danej veci.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Pritom nie je rozhodujúce, či bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa.
V zmysle § 211 O. s. p. pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné.
Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie (§ 214 ods. 1 O. s. p.) s výnimkou prípadov uvedených v § 214 ods. 2 písm. a) až písm. g) O. s. p., teda aj pre odvolacie konanie platí zásada, že sa konanie vykoná
s pojednávaním, na ktoré sa predvolajú všetci účastníci konania spolu s ostatnými osobami, ktorých prítomnosť je na prejednanie veci potrebná.
Ak sa nedostaví niektorý z nich na pojednávanie, možno vo veci pojednávať len vtedy, ak je doručenie riadneho predvolania vykázané (§ 101 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 211 O. s. p.). Pojednávanie v neprítomnosti účastníka, u ktorého nie je doručenie predvolania riadne vykázané, je hrubým porušením jeho procesného práva.
Skúmaním uvedenej okolnosti v danej veci dovolací súd zistil, že termín odvolacieho pojednávania bol nariadený na 15. októbra 1998. Doručenie predvolania na pojednávanie pre právneho zástupcu žalobcu bolo vypravené súdom 2. októbra 1998. Poštový doručovateľ sa pokúsil doručiť zásielku v dňoch 8. a 9. októbra 1998, avšak bezvýsledne, preto bola uložená na pošte, kde si ju však adresát nevyzdvihol. Zásielka sa vrátila Krajskému súdu v K. ako nedoručená 13. októbra 1998. Právny zástupca žalobcu teda o termíne pojednávania krajského súdu nemal vedomosť. O tomto krajský súd vedel, čo vyplýva aj z obsahu zápisnice z 15. októbra 1998. Napriek tomu, že odvolací súd doručenie predvolania nemal vykázané (prítom žalobca, ani jeho právny zástupca sa odvolacieho pojednávania ako odvolateli nezúčastnili), vo veci pojednával a rozhodol. Týmto postupom porušil procesné právo žalobcu zúčastniť sa odvolacieho pojednávania, dané mu nielen Občianskym súdnym poriadkom, ale vyplývajúce aj z čl. 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Možno preto konštatovať, že možnosť konať žalobcovi pred súdom bola odňatá.
Stalo sa tak postupom súdu, lebo tento vediac, že doručenie predvolania na pojednávanie odvolacieho súdu právnemu zástupcovi žalobcu nebolo vykázané, nemal vo veci pojednávať, ale pojednávanie odročiť a vykonať nové doručenie predvolania na pojednávanie. Nebolo prítom zistené, že právny zástupca žalobcu by sa počas konania správal tak, že by svojou nečinnosťou, najmä nepreberaním zásielok, stážoval súdom postup v konaní. Pokiaľ sa dvakrát nemohol zúčastniť odvolacieho pojednávania z dôvodu dovolenky a liečenia, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, čo odvolací súd aj akceptoval.
Pokiaľ sa dôvod dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p. výslovne viaže len na účastníka konania, treba zaujať záver, že sa tento vzťahuje aj na prípad, keď účastník konania je zastúpený zástupcom na základe plnomocenstva podľa § 24 a nasl. O. s. p.
Odňatie možnosti konať pred súdom účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi zakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p. a pre hrubé porušenie procesného práva účastníka je dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 243b ods. 2 O. s. p.
Uvedené procesné pochybenie totiž neumožňuje dovolaciemu súdu, aby v dovolacom konaní skúmal ďalej, či sú dané dôvody dovolania uvádzané žalobcom v § 241 ods. 2 písm. c), písm. d) O. s. p. a v rámci nich preskúmaval správnosť rozsudku krajského súdu. Strácal by sa potom význam § 237 O. s. p. a jeho zaradenie v rámci ostatných procesných ustanovení. Existencia vád uvedených v § 237 O. s. p. totiž spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.
Pokiaľ žalobca uvádzal ďalšie dôvody prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. b), písm. d), písm. g) O. s. p. treba uviesť, že dôvod podľa § 237 písm. g) O. s. p., že vo veci rozhodoval vylúčený sudca sa nepreukázal a ďalšie dôvody podľa § 237 písm.
b), písm. d) O. s. p. neboli špecifikované žalobcom tak, aby dovolací súd mohol posúdiť ich vplyv na dovolacie konania.
Z uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.