Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
9e7678c59c7a01651f10de8586fbc1e25099736e8c8daed1e0ff28c2e3cbe514.pdf
PDF · 24.31 MB
No categories available
5 Cdo 126/97
Legal thesis Official
Bezdôvodným obohatením nie je plnenie (rovnajúce sa výške škody), ktoré poistený prijal od poistiteľa na základe zmluvy o poistení majetku podľa dohodnutých poistných podmienok.
Vznikom poistnej udalosti vzniká poistenému právo na plnenie voči poistiteľovi bez zreteľa na to, že mu súčasne vzniklo aj právo na náhradu škody voči subjektu, ktorý škodu spôsobil.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 1998, sp. zn. 5 Cdo 126/97)
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde 15. februára 1996 domáhala, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť jej 35 594 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo tým spôsobom, že žalovanému v dôsledku vzniku poistnej udalosti (vlámanie do chaty) vyplatil uvedenú sumu, hoci v trestnom konaní bola vyčíslená škoda len vo výške 10 400 Sk.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že zisteni páchatelia mu odcudzili veci vo vyššej hodnote, než z akej sa v trestnom konaní priznali. Tito sa do chaty dostali po prekonaní prekážky, čím došlo k situácii, že ako vlastník nemohol veci mu patriace chrániť.
Okresný súd P. rozsudkom z 20. mája 1996 žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že žalovaný sa plnením zo strany žalobcu v zmysle poistnej zmluvy bezdôvodne neobohatil, pretože žalovaná suma bola vyplatená na základe právneho dôvodu, ktorým je predmetná zmluva a poistné podmienky s tým, že v trestnom konaní výška spôsobenej škody určená nebola a nebolo o nej rozhodnuté.
Krajský súd v K. na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania 2 450 Sk, pričom proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne posúdil. Poukázal na to, že v prejednávanej veci ide o prípad, keď došlo k prekonaniu prekážky, ktorá chránila poistené veci proti odcudzeniu. Konštatoval, že v danej veci prichádza do úvahy aplikácia ust. § 20 ods. 1 vyhlášky č. 13/1983 Zb. a rozhodujúcim právnym základom poisteného plnenia je okruh poistených veci odcudzených po prekonaní prekážky chrániacej veci, t. j. po vylomení dverí v oblasti zámku, ktorý spôsob bol policiou zistený. Pokiaľ v trestnom konaní došlo k právo-platnému odsúdeniu páchateľa trestného činu, je súd viazaný v občianskoprávnom konaní určenou kvalifikáciou trestného činu určenou výškou a rozsahom škody. Kvalifikačný znak prekonania prekážky bol v prejednávanom prípade v trestnom konaní právoplatne ustálený, a preto aj odvolací súd dospel k záveru, že odcudzené veci, ktorých rozsah a výšku ich ceny ku dňu plnenia žalobca stanovil, všetky boli odcudzené po prekonaní prekážky zistenými páchateľmi. Preto plnenie žalobcom je podľa názoru odvolacieho súdu plnením dôvodným aj v rozsahu žalovanej pohľadáv
ky. Vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, vyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné [§ 238 ods. 3 písm. a) O. s. p.].
Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku dovolanie. Vychádzala z ust. § 20 ods. 1 vyhlášky č. 13/1983 Zb., podľa ktorého právo na plnenie z poistenia pre prípad odcudzenia veci vzniká iba v prípade, ak vec bola odcudzená spôsobom, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec pred odcudzením. Táto podmienka nemusí byť splnená iba v prípade, že páchateľ bol zistený podľa právoplatného rozhodnutia, ktorým sa skončilo trestné konanie, vedené v súvislosti s odcudzením poistenej veci, i keď páchateľ nebol odsúdený pre trestný čin alebo prečin. V danej veci boli však zistení páchatelia iba pre časť odcudzených veci, a to vo výške 10 400 Sk. Ostatné veci zrejme odcudzili neznámi páchatelia bez prekonania prekážky, čo však v zmysle uvedeného nie je poistením kryté. Považovala za nesporné, že páchatelia, ktorí odcudzili časť veci v hodnote 10 400 Sk, zodpovedajú aj za zvyšnú časť škody, táto ich zodpovednosť však nie je krytá poistením v zmysle poistnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným. Pretože rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení, žalobkyňa navrhla rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie je podľa ust. § 238 ods. 3 písm. a) O. s. p. v danej veci prípustné a že bolo podané osobou na to oprávnenou v stanovenej lehote (§ 240 ods. 1, § 241 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach vyplývajúcich z podaného dovolania a § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Odvolací súd prípustil dovolanie s odôvodnením, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Tomu tiež zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. d) O. s. p.]. Dovolateľka nenamietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. alebo že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. a), písm. b) O. s. p.] a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by k niektorým z uvedených vád došlo. So zreteľom na to preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok z hľadisk uplatneného dovolacieho dôvodu, a to, či plnenie zo strany žalobkyne v rozsahu žalovanej pohľadávky bolo dôvodné s ohľadom na rozsah zaistených vecí a priznanie páchateľov v trestnom konaní, a teda, či sprístupnenie chaty ďalším nepovolaným osobám je poistením kryté.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohati, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z obsahu cit. ustanovenia, okrem iného, vyplýva, že nároky na vrátenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, zahŕňa predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny dôvod.
Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vztahuje.
Vzhľadom na to, že od 1. januára 1992 (t. j. od účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník), v zmysle ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej pred týmto dátumom len tie poistné podmienky, ktoré boli v zmluve pripojené alebo druhému účastníkovi poistnej zmluvy poistiteľom oznámené. V danom prípade takými boli poistné podmienky už zrušenej vyhlášky č. 13/1983 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie majetku, a preto vec bolo treba posúdiť podľa tejto vyhlášky.
Podľa § 20 ods. 1. cit. vyhlášky z poistenia pre prípad odcudzenia veci vznikne právo na plnenie, ak poistená vec bola odcudzená spôsobom, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec proti odcudzeniu.
Základnou podmienkou na plnenie je odcudzenie poistenej veci po prekonaní prekážky páchateľom. Táto okolnosť v konaní nebola sporná. Dovolací súd - vzhľadom na dovolacie dôvody - mal posúdiť, či žalobkyňa náhradu škody v plnom rozsahu hradila dôvodne a či je tu dôvod na vrátenie tohto plnenia.
V danom prípade je nepochybné, že poistná udalosť bola spôsobená protiprávnym úkonom tretích osôb. Preto mal poistený (žalovaný) právo na základe poistnej zmluvy, ktorú uzavrel s poistiteľom. Toto právo mu vzniklo bez prihliadnutia na to, že mu súčasne vzniklo aj právo na náhradu škody v rámci zodpovednosti tretích osôb za škodu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pri poistení majetku poistiteľ neplní náhradu škody, ktorú poistený utrpel poistnou udalosťou, za zodpovedný subjekt, ale na základe poistnej zmluvy uzavretej s poškodeným (poisteným). Z toho vyplýva, že poistený, pokiaľ mu z poistnej zmluvy vznikol voči poistiteľovi nárok na plnenie rovnajúce sa plnej náhrade škody, nemusí uplatňovať nárok na náhradu škody voči škodcovi, ale môže sa domáhať voči poistiteľovi plnenia z poistnej zmluvy. Prijatím tohto plnenia prechádza na poistiteľa právo na náhradu škody, ktoré mal poistený voči škodcovi, a to až do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poistenému poskytol (§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Preto, ak žalovaný prijal plnenie na základe poistnej zmluvy, prijal plnenie, na ktoré bol oprávnený, nedošlo u neho k bezdôvodnému obohateniu, a preto nárok na vrátenie tohto plnenia nie je opodstatnený.
Z toho vyplýva, že názor súdu prvého a druhého stupňa v tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný, je vecne správny. Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.