Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
d61c5a2d2f0cd334188f7bc7bc51082e372c16a25fc0105493fa000c57217a2d.pdf
PDF · 20.16 MB
No categories available
6 Obo 95/98
Legal thesis Official
Ak nie je v zmluve o tichom spoločenstve určená výška zisku, vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ zaväzuje platiť tichému spoločníkovi, nedôjde k jej vzniku, pretože v zmluve chýba podstatná časť.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 1998, sp. zn. 6 Obo 95/98)
Krajský súd v B. rozsudkom zamietol žalobu o určení trvania právneho vzťahu založeného zmluvou o tichom spoločenstve a súčasne vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného a určil, že zmluva o tichom spoločenstve, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1595 Sk, a tiež 270 Sk z titulu právneho zastúpenia v konaní o vzájomnej žalobe a z titulu súdneho poplatku 2000 Sk. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou podanou 26. júla 1995 sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil, že právny vzťah založený zmluvou o tichom spoločenstve, uzavretou účastníkmi 8. januára 1993, nezanikol v dôsledku zániku mandátnej zmluvy uzavretej medzi nimi toho istého dňa a že tento právny vzťah trvá nadálej. Žalobca v žalobe uvádzal, že 8. januára 1993 uzavrel ako mandatár so žalovaným, ako mandantom, s účinnosťou od 1. januára 1993 na dobu neurčitú mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bola správa, údržba, obstaranie činnosti súvisiacich s predajom domov a bytov, ako aj ďalšieho majetku mandanta a výkon ďalších činností, vymáhanie pohľadávok a plnenie záväzkov zrušeného Mestského bytového podniku. Táto zmluva bola zmenená dodatkami č. 1 až 3. V ten istý deň bola na dobu neurčitú v zmysle § 673 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretá medzi účastníkmi - žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako tichým spoločníkom zmluva o tichom spoločenstve, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi na podnikanie „aktíva a pasíva“ zrušeného Mestského bytového podniku Š., a to podľa súvahy k 31. decembru 1992. Žalobca ďalej uvádzal, že nemôže súhlasit s výpoveďou žalovaného z 15. mája 1995 v tom, že by výpoveďou mandátnej zmluvy k 31. augustu skončila aj účinnosť zmluvy o tichom spoločenstve v zmysle bodu III a odvolával sa na ust. § 679 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na opatrenia zo strany žalovaného žalobca má naliehavý právny záujem na určení trvania právneho vzťahu zo zmluvy o tichom spoločenstve. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu a uvádzal, že výpoveďou z 15. mája 1995 vypovedal, okrem mandátnej zmluvy, aj zmluvu o tichom spoločenstve v zmysle jej čl. II bod 3, podľa ktorého bola uzavretá len do doby trvania mandátnej zmluvy. Namietal však aj neplatnosť zmluvy o tichom spoločenstve, pretože nesplňa podmienky § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Žalovaný 27. augusta 1996 podal vzájomnú žalobu v zmysle § 97 ods. 1 O. s. p. a žiadal, aby súd určil, že zmluva o tichom spoločenstve, uzavretá účastníkmi 8. januára 1993, je neplatná a uvádzal dôvody s odkazom na § 673 a nasl. Obchodného zákonníka.
Krajský súd v B. ako súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na základe predložených písomných dôkazov, aj na základe svedekých výpovedí zo strany žalobcu aj
žalovaného a po ich zhodnotení dospel k záveru, že predmetná zmluva o tichom spoločenstve nemá náležitosti právneho úkonu v zmysle § 673 Obchodného zákonníka, nie je určitá a zrozumiteľná, a preto vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a vyslovil, že zmluva o tichom spoločenstve, uzavretá účastníkmi 8. januára 1993, je neplatná v zmysle § 37 a § 34 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva o tichom spoločenstve je neplatná, nemohol vyhovieť žalobcovmu návrhu a vysloviť, že právny vzťah z nej trvá, a preto žalobu zamietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v B. podal v zákonnnej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovte a vzájomnú žalobu žalovaného zamietne a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. V odóvodnení odvolania žalobca poukazoval na niektoré časti odóvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sú podľa jeho názoru nepravdivé a nesprávne formulované a že rozsudok neuvádza jeho dôležité podania z 2. novembra 1995, 10. januára 1996, 3. júna 1996 a 17. novembra 1997, ktoré sú spolu s prílohami dôkazom o tom, že účastníci po celý čas konali podľa zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá bola pre obidve strany jasná, zrozumiteľná a dostatočná. Ďalej žalobca poukazoval na svoju činnosť a hospodárenie podľa zmluvy o tichom spoločenstve aj pokiaľ ide o účtovníctvo, daňové odvody a dotácie zo štátneho rozpočtu, a tiež na to, že predmet vkladu žalovaného ako tichého spoločníka bol jasný. Vo vecnom vyjadrení ho predstavoval inventúrou zistený majetok a vo finančnom vyjadrení - súvahou vyčíslená hodnota - bola len jedna, vychádzala z inventarizácie, ktorú pripravil žalovaný a aj ju schválil. Zmluva o tichom spoločenstve mala jasný názov s odkazom na § 673 až § 689 Obchodného zákonníka a z jej obsahu je nepochybné, že žalovaný poskytuje na podníkanie žalobcu vklad. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že účtovníctvo žalovaného sa viedlo ako vklad poskytnutý na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s právnymi názormi súdu prvého stupňa, keď odkazoval na § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka a pripomenul aj ust. § 266 a § 263 Obchodného zákonníka, ktoré boli opomenuté. Napokon pripomenul aj správanie účastníkov po dobu viac ako dva a pol roka a dôsledky, ktoré by vyplynuli z neplatnosti zmluvy o tichom spoločenstve.
K žalobcovmu odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný podaním z 10. marca 1998 a poukázal na neplatnosť zmluvy z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v dôsledku čoho sú námietky žalobcu bez právneho dôvodu. Súčasne pripomenul, že si je plne vedomý vplyvu na žalobcu, vzhľadom na jeho základné imanie bude však úlohou iných orgánov, aby sa s touto situáciou vysporiadali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. ako vecne správny potvrdil.
Z odóvodnenia:
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že Krajský súd v B., v tejto veci ako súd prvého stupňa, zistil skutkový stav dostatočne, čo žalobca ako odvolateľ ani nenamietal, vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi, aj výsluchom svedkov, najmä čo sa týka okolností uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve a po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že zmluva o tichom spoločenstve z 8. januára 1993 je neplatná.
Ako vyplýva zo žalobcovho odvolania, spornou zostala otázka platnosti zmluvy o tichom spoločenstve, od ktorej právnej otázky závisí aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol žalobcov návrh o určenie trvania právneho vzťahu založeného zmluvou o tichom spoločenstve zamietnutý.
Ust. § 673 až § 681 Obchodného zákonníka upravujú právne vzťahy medzi tichým spoločníkom a podnikateľom, ktorému tichý spoločník poskytuje určitý vklad s tým, že sa bude podieľať na jeho podnikanie, teda zmluvou o tichom spoločenstve sa zakladá medzi nimi záväzkový vzťah. Podstatnými náležitostami tejto zmluvy sú určenie jej subjektov, t. j. tichého spoločníka a podnikateľa, určenie vkladu spoločníka a určenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ zaväzuje platiť tichému spoločníkovi.
Žalobca predložil súdu zmluvu o tichom spoločenstve, ktorú uzavrel (ako podnikateľ) so žalovaným (ako tichým spoločníkom) 8. januára 1993 s odkazom na § 673 až § 689 Obchodného zákonníka. V článku II označenom ako Predmet zmluvy sa uvádza, že mesto Š. sa zaväzuje, že na podnikanie druhej zmluvnej strany poskytne aktiva a pasiva zrušeného Mestského bytového podniku Š. v zmysle Súvahy z 31. decembra 1992 a jej účtovnej evidencie, ktorý vklad je poskytnutý podnikateľovi len na dobu trvania mandátnej zmluvy. Predmet činnosti, ako aj formu odplaty, určuje mandátna zmluva. Aj v ďalších článkoch III a IV zmluvy o dobe trvania zmluvy a jej zániku je odkaz na mandátnu zmluvu, bez jej bližšieho označenia. Žalobca sice predložil súdu aj mandátnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi tohto súdneho konania, táto však nie je datovaná, a teda nie je zrejmé, na akú mandátnu zmluvu je odkaz v zmluve o tichom spoločenstve. Odhliadnuc od týchto nedostatkov a nejasnosti, z obsahu predmetnej zmluvy o tichom spoločenstve nevyplýva dohoda o podstatné časti záväzkového vzťahu medzi jej subjektmi, t. j. určenie časti zisku vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania a vyhlásenie podnikateľa, že sa zaväzuje časť zisku tichému spoločníkovi platiť.
Z uvedeného zistenia vyplýva, že zmluva o tichom spoločenstve z 8. januára 1993, ktorá je predmetom sporu, nebola účastníkmi uzavretá v súlade s ust. § 673 a nasl. Obchodného zákonníka, jej obsah nebol určitý a zrozumiteľný, a preto súd prvého stupňa nepochybil, keď konštatoval, že tento úkon je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatný.
Z uvedeného vyplýva, že zmluva o tichom spoločenstve z 8. januára 1993 bola neplatným právnym úkonom aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože úkon obchádzal zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov. Išlo teda o absolútne neplatný právny úkon, so všetkými účinkami ex tunc.
Odvolací súd s poukazom na uvedný skutkový a právny stav konštatoval, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. je vecne správny, a preto ho podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu na prípustenie dovolania podľa § 238 ods. 3 písm. a) O. s. p., ktorý predniesol na odvolacom pojednávaní, pretože nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Vzťahy účastníkov v predmetnej veci sú dostatočne upravené v právnych predpisoch, na ktoré poukázal odvolací súd a ich výklad nie je rozporný alebo nejednotný.