Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6 Obo 95/98

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Ak nie je v zmluve o tichom spoločenstve určená výška zisku, vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ zaväzuje platiť tichému spoločníkovi, nedôjde k jej vzniku, pretože v zmluve chýba podstatná časť.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 1998, sp. zn. )

Krajský súd v B. rozsudkom zamietol žalobu o určení trvania právneho vzťahu založeného zmluvou o tichom spoločenstve a súčasne vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného a určil, že zmluva o tichom spoločenstve, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1595 Sk, a tiež 270 Sk z titulu právneho zastúpenia v konaní o vzájomnej žalobe a z titulu súdneho poplatku 2000 Sk. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou podanou 26. júla 1995 sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil, že právny vzťah založený zmluvou o tichom spoločenstve, uzavretou účastníkmi 8. januára 1993, nezanikol v dôsledku zániku mandátnej zmluvy uzavretej medzi nimi toho istého dňa a že tento právny vzťah trvá nadálej. Žalobca v žalobe uvádzal, že 8. januára 1993 uzavrel ako mandatár so žalovaným, ako mandantom, s účinnosťou od 1. januára 1993 na dobu neurčitú mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bola správa, údržba, obstaranie činnosti súvisiacich s predajom domov a bytov, ako aj ďalšieho majetku mandanta a výkon ďalších činností, vymáhanie pohľadávok a plnenie záväzkov zrušeného Mestského bytového podniku. Táto zmluva bola zmenená dodatkami č. 1 až 3. V ten istý deň bola na dobu neurčitú v zmysle a nasl. uzavretá medzi účastníkmi - žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako tichým spoločníkom zmluva o tichom spoločenstve, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi na podnikanie „aktíva a pasíva“ zrušeného Mestského bytového podniku Š., a to podľa súvahy k 31. decembru 1992. Žalobca ďalej uvádzal, že nemôže súhlasit s výpoveďou žalovaného z 15. mája 1995 v tom, že by výpoveďou mandátnej zmluvy k 31. augustu skončila aj účinnosť zmluvy o tichom spoločenstve v zmysle bodu III a odvolával sa na ust. . Vzhľadom na opatrenia zo strany žalovaného žalobca má naliehavý právny záujem na určení trvania právneho vzťahu zo zmluvy o tichom spoločenstve. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu a uvádzal, že výpoveďou z 15. mája 1995 vypovedal, okrem mandátnej zmluvy, aj zmluvu o tichom spoločenstve v zmysle jej čl. II bod 3, podľa ktorého bola uzavretá len do doby trvania mandátnej zmluvy. Namietal však aj neplatnosť zmluvy o tichom spoločenstve, pretože nesplňa podmienky a pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Žalovaný 27. augusta 1996 podal vzájomnú žalobu v zmysle a žiadal, aby súd určil, že zmluva o tichom spoločenstve, uzavretá účastníkmi 8. januára 1993, je neplatná a uvádzal dôvody s odkazom na a nasl. .

Krajský súd v B. ako súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na základe predložených písomných dôkazov, aj na základe svedekých výpovedí zo strany žalobcu aj

žalovaného a po ich zhodnotení dospel k záveru, že predmetná zmluva o tichom spoločenstve nemá náležitosti právneho úkonu v zmysle , nie je určitá a zrozumiteľná, a preto vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a vyslovil, že zmluva o tichom spoločenstve, uzavretá účastníkmi 8. januára 1993, je neplatná v zmysle a . Keďže zmluva o tichom spoločenstve je neplatná, nemohol vyhovieť žalobcovmu návrhu a vysloviť, že právny vzťah z nej trvá, a preto žalobu zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v B. podal v zákonnnej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovte a vzájomnú žalobu žalovaného zamietne a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. V odóvodnení odvolania žalobca poukazoval na niektoré časti odóvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sú podľa jeho názoru nepravdivé a nesprávne formulované a že rozsudok neuvádza jeho dôležité podania z 2. novembra 1995, 10. januára 1996, 3. júna 1996 a 17. novembra 1997, ktoré sú spolu s prílohami dôkazom o tom, že účastníci po celý čas konali podľa zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá bola pre obidve strany jasná, zrozumiteľná a dostatočná. Ďalej žalobca poukazoval na svoju činnosť a hospodárenie podľa zmluvy o tichom spoločenstve aj pokiaľ ide o účtovníctvo, daňové odvody a dotácie zo štátneho rozpočtu, a tiež na to, že predmet vkladu žalovaného ako tichého spoločníka bol jasný. Vo vecnom vyjadrení ho predstavoval inventúrou zistený majetok a vo finančnom vyjadrení - súvahou vyčíslená hodnota - bola len jedna, vychádzala z inventarizácie, ktorú pripravil žalovaný a aj ju schválil. Zmluva o tichom spoločenstve mala jasný názov s odkazom na až a z jej obsahu je nepochybné, že žalovaný poskytuje na podníkanie žalobcu vklad. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že účtovníctvo žalovaného sa viedlo ako vklad poskytnutý na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s právnymi názormi súdu prvého stupňa, keď odkazoval na a a pripomenul aj ust. a , ktoré boli opomenuté. Napokon pripomenul aj správanie účastníkov po dobu viac ako dva a pol roka a dôsledky, ktoré by vyplynuli z neplatnosti zmluvy o tichom spoločenstve.

K žalobcovmu odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný podaním z 10. marca 1998 a poukázal na neplatnosť zmluvy z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v dôsledku čoho sú námietky žalobcu bez právneho dôvodu. Súčasne pripomenul, že si je plne vedomý vplyvu na žalobcu, vzhľadom na jeho základné imanie bude však úlohou iných orgánov, aby sa s touto situáciou vysporiadali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu podľa , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. ako vecne správny potvrdil.

Z odóvodnenia:

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že Krajský súd v B., v tejto veci ako súd prvého stupňa, zistil skutkový stav dostatočne, čo žalobca ako odvolateľ ani nenamietal, vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi, aj výsluchom svedkov, najmä čo sa týka okolností uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve a po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že zmluva o tichom spoločenstve z 8. januára 1993 je neplatná.

Ako vyplýva zo žalobcovho odvolania, spornou zostala otázka platnosti zmluvy o tichom spoločenstve, od ktorej právnej otázky závisí aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol žalobcov návrh o určenie trvania právneho vzťahu založeného zmluvou o tichom spoločenstve zamietnutý.

Ust. až upravujú právne vzťahy medzi tichým spoločníkom a podnikateľom, ktorému tichý spoločník poskytuje určitý vklad s tým, že sa bude podieľať na jeho podnikanie, teda zmluvou o tichom spoločenstve sa zakladá medzi nimi záväzkový vzťah. Podstatnými náležitostami tejto zmluvy sú určenie jej subjektov, t. j. tichého spoločníka a podnikateľa, určenie vkladu spoločníka a určenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ zaväzuje platiť tichému spoločníkovi.

Žalobca predložil súdu zmluvu o tichom spoločenstve, ktorú uzavrel (ako podnikateľ) so žalovaným (ako tichým spoločníkom) 8. januára 1993 s odkazom na až . V článku II označenom ako Predmet zmluvy sa uvádza, že mesto Š. sa zaväzuje, že na podnikanie druhej zmluvnej strany poskytne aktiva a pasiva zrušeného Mestského bytového podniku Š. v zmysle Súvahy z 31. decembra 1992 a jej účtovnej evidencie, ktorý vklad je poskytnutý podnikateľovi len na dobu trvania mandátnej zmluvy. Predmet činnosti, ako aj formu odplaty, určuje mandátna zmluva. Aj v ďalších článkoch III a IV zmluvy o dobe trvania zmluvy a jej zániku je odkaz na mandátnu zmluvu, bez jej bližšieho označenia. Žalobca sice predložil súdu aj mandátnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi tohto súdneho konania, táto však nie je datovaná, a teda nie je zrejmé, na akú mandátnu zmluvu je odkaz v zmluve o tichom spoločenstve. Odhliadnuc od týchto nedostatkov a nejasnosti, z obsahu predmetnej zmluvy o tichom spoločenstve nevyplýva dohoda o podstatné časti záväzkového vzťahu medzi jej subjektmi, t. j. určenie časti zisku vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania a vyhlásenie podnikateľa, že sa zaväzuje časť zisku tichému spoločníkovi platiť.

Z uvedeného zistenia vyplýva, že zmluva o tichom spoločenstve z 8. januára 1993, ktorá je predmetom sporu, nebola účastníkmi uzavretá v súlade s ust. a nasl. , jej obsah nebol určitý a zrozumiteľný, a preto súd prvého stupňa nepochybil, keď konštatoval, že tento úkon je v zmysle neplatný.

Z uvedeného vyplýva, že zmluva o tichom spoločenstve z 8. januára 1993 bola neplatným právnym úkonom aj podľa , pretože úkon obchádzal o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o majetku obci v znení neskorších predpisov. Išlo teda o absolútne neplatný právny úkon, so všetkými účinkami ex tunc.

Odvolací súd s poukazom na uvedný skutkový a právny stav konštatoval, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. je vecne správny, a preto ho podľa potvrdil.

Odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu na prípustenie dovolania podľa , ktorý predniesol na odvolacom pojednávaní, pretože nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Vzťahy účastníkov v predmetnej veci sú dostatočne upravené v právnych predpisoch, na ktoré poukázal odvolací súd a ich výklad nie je rozporný alebo nejednotný.