Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
d61c5a2d2f0cd334188f7bc7bc51082e372c16a25fc0105493fa000c57217a2d.pdf
PDF · 20.16 MB
No categories available
5 Cdo 111/97
Legal thesis Official
Ak manželia po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby si vyporiadali bezpodielové spoluvlastnictvo dohodou alebo aby podali na súd návrh na jeho vyporiadanie, došlo k vyporiadaniu hnutelných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka tak, že veci užívané vo vyčlenených častiach bytu nadobudol každý z nich do výlučného vlastnictva a veci v spoločne užívaných častiach bytu nadobudli do podielového spoluvlastnictva.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 1998, sp. zn. 5 Cdo 111/97)
Okresný súd vyhovel žalobe o vydanie vecí (manželských postelí, dvoch nočných stolíkov, dvojdielnej skrine, dvoch kuchynských stoličiek, magnetofónu zn. Panasonic) a vo zvyšku žalobu zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd na odvolanie žalovanej potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ohľadne povinnosti žalovanej vydať žalobcovi dve kuchynské stoličky a v ostatnej časti napadnutej odvolaním ho zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 1 725 Sk a trov odvolacieho konania v sume 1 240 Sk. Zmenu a zamietnutie žaloby o vydanie veci odóvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vlastnictve žiadaných vecí, okrem dvoch kuchynských stoličiek. Poukázal na okolnosti spoločného bývania po rozvode a spoločného užívania bytového zariadenia a konštatoval, že o rozdelení vecí sa účastníci nedohodli.
Žalobca podal dovolanie proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil a zamietol žalobu o vydanie veci s odóvodnením, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení vecí. Poukázal najmä na znenie ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že z dokazovania na prvostupňovom súde jednoznačne vyplynulo, že účastníci sice byt obývali spoločne, ale dohodli sa, že v obývačke sa bude zdržiavať žalovaná a v spáleniu bude on, čo počas celého trojročného obdobia dodržiavali, z čoho sa dalo vyvodiť, že aj veci tam patriace si takto podelili. Ďalej uviedol, že magnetofón mal počas celého obdobia po rozvode v držbe a ani túto vec mu krajský súd neprisúdil. Konanie žalovanej označil za nevhodné, lebo zneužila jeho tolerantnosť a hneď po uplynutí trojročnej lehoty rozdelila a odniesla veci v rozpore s tým, ako ich používali a vybrala si veci, ktoré jej vyhovovali a nebrala zreteť na jeho oprávnené nároky.
Žalovaná sa na dovolanie žalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie mu predchádzajúce (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Medzi účastníkmi je nesporné, že do troch rokov po zániku manželstva nedošlo medzi nimi k písomnej dohode o vyporiadani bezpodielového spoluvlastníctva. Počas celého tohto obdobia bývali nadálej v pôvodnom byte a z dokazovania vyplýva, že v obývačke sa zdržiavala žalovaná a v spálení žalobca, ale nevylučovali možnosť, že v neprítomnosti jedného z nich v byte mal druhý užívateľ bytu voľný pohyb po celom byte. Z obsahu žaloby, ale aj zo záverov prvostupňového súdu, vyplynulo, že účastníci sa v tomto rozsahu a rešpektovaním takéhoto užívania bytu dohodli aj o rozdelení bytového zariadenia, teda že žalobcovi patrí zariadenie zo spálne, vrátane magnetófonu a žalovanej zariadenie v obývačke, kde bol aj televízor a iné veci. Žalovaná však pri odchode z tohto bytu odstáhovala aj zariadenie zo spálne, preto prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní jej uložil povinnosť vrátiť žalobcovi manželské postele, dva nočné stolíky (jeden so zrkadlom), dvojdielnu skriňu, dve kuchynské stoličky a magnetófon. Odvolací súd bez doplnenia dokazovania priznal žalobcovi nárok iba na dve kuchynské stoličky a v ďalšej časti žalobu zamietol, pričom priznal žalovanej aj náhradu trov konania.
V súdnom konaní platí zásada, že odvolací súd, ak sa chce odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, ktorý bol zistený výsluchom svedkov, musí tieto dôkazy zopakovať, lebo v opačnom prípade chýbajú náležité podklady pre zhodnotenie takto vykonaných dôkazov, založených na priamom vnímaní. Odlišný postup prichádza do úvahy v prípade, ak zhodnotenie dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejme nesprávne, lebo je v rozpore s obsahom spisu.
V tomto prípade dokazovanie na súde prvého stupňa vyznieva inak, ako rozhodol odvolací súd, ktorý dokazovanie v zmysle uvedenej zásady nezopakoval, hoci zhodnotenie dôkazov na prvom stupni nevyznieva ako nesprávne a v tomto smere odvolací súd to ani nekonštatoval. Z ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ do troch rokov po zániku manželstva nedošlo medzi bývalými manželmi k dohode, ani k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím, platí, pokiaľ ide o hnutelné veci, že sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne užíva. Toto cit. ustanovenie treba aplikovať aj na daný spor, a to aj napriek tomu, že účastníci bývali v jednom byte a kuchyňu, aj ostatné príslušenstvá bytu, užívali spoločne a nevylučovali možnosť pobytu počas ich neprítomnosti v tejto miestnosti aj druhému. Z dokazovania na prvom stupni je nesporné, že žalovaná užívala obývačku, a tiež veci v nej uložené a žalobca užíval spálenú a veci v nej sa nachádzajúce. Preto, ak žalovaná - napriek tomuto stavu - odniesla veci umiestnené v spálení, pričom odvoz veci realizovala po uplynutí troch rokov, porušila vyporiadanie vyplývajúce z ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto stav delenia účastníci rešpektovali a vzájomne súhlasili aj s pobytom druhého v ich miestnosti, ak neboli doma, preto privlastnenie si takto užívaných a podelených vecí žalovanou bez podstatného zdôvodnenia je v rozpore s cit. ustanovením a treba ho považovať za protiprávne. Takéto delenie uznal aj prvostupňový súd a odvolací súd bez podstatného zdôvodnenia, s odkazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka, takýto počin žalovanej odobril s odôvodnením, že žalobca nepreukázal vlastnictvo k týmto veciam. Odvolací súd nezohľadnil ani poslednú vetu ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že ak by neplatilo to, čo tvrdil žalobca a z čoho vychádzal aj prvostupňový súd, boli by všetky veci spoluvlastníctvo
tvom obidvoch bývalých manželov a podiely by boli rovnaké. Avšak ani za takéhoto stavu nebolo by odvezenie vecí zo spálne bez súhlasu žalobcu oprávnené.
Pre daný prípad treba zdórazniť, že k dohode medzi bývalými manželmi môže dôjsť aj tak, že bezpodieloví spoluvlastníci, hoci aj mlčky, zhodne vychádzajú z toho, že do výlučného vlastníctva každého z nich pripadnú tie vecí, ktoré každý mal vo svojej dispozícii. Vzhľadom na okolnosť, že k dohode (písomnej) nedošlo, treba vychádzať z toho, čo bolo v čase skončenia trojročnej doby od právoplatnosti rozvodu. Účastníci tvrdili, že obývačku užívala žalovaná a spálňu žalobca, čo treba brať za rozhodujúci faktory v danom prípade pre riešenie sporu.
Tieto okolnosti a zásady vyplývajúce z ust. § 149 ods. 4 Občanskeho zákonníka pri rozhodovaní o vecí krajský súd nezohľadnil, preto jeho rozsudok v dovolaním napadnutej časti nemal vo vykonanom dokazovaní oporu a spočíval na nesprávnom právnom posúdení vecí [§ 241 ods. 2 písm. c) a písm. d) O. s. p.]. Preto dovolací súd vyhovel dovolaniu, tento rozsudok zrušil (§ 243b ods. 1 O. s. p.) a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzný.