Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2 Cdo 91/97

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Dohoda o odstupnom - uzavretá v rámci dohody o skončení pracovného pomeru - je neplatná, ak jeho výška prekračuje maximum stanovené zákonom a pri jeho výpočte vychádza z dohodnutej mesačnej mzdy, a nie z priemerného mesačného zárobku.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 1998, sp. zn. )

Okresný súd v M. rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 24 000 Sk s 19,5-percentným úrokom z omeškania od 15. decembra 1995 až do zaplatenia a náhradu trov konania 3 300 Sk.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v B. B. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Svoje zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Vyslovil názor, že o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vytvára široký priestor pre zmluvnú mzdu, v dôsledku čoho si účastníci môžu upraviť práva a povinnosti podľa svojich predstáv, t. j. aj dohodnúť sa na vyplatení vyššej sumy, než to dovoluje o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Toto odstupné však musí byť stanovené pevnou určitou sumou. Uviedol, že dohodou z 26. apríla 1995 sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi sumu „vo výške šesťmesačnej dohodnutej mzdy v zmysle čl. VI. bodu 2 manažérskej zmluvy z 20. októbra 1994 a jej dodatku č. 1 zo dňa 5. januára 1995“. Dohodnutá mzda v zmysle predmetného článku manažérskej zmluvy však predstavuje iba sumu 21 000 Sk mesačne, pretože suma 4000 Sk je odmena, na ktorú mal žalobca nárok až po zhodnotení splnených úloh. Ak žalobca prácu skutočne nevykonával, nemal podľa dohody nárok na vyplatenie sumy rovnajúcej sa šesťnásobku odmeny, t. j. 24 000 Sk, ale len šesťnásobku dohodnutej mzdy, t. j. 126 000 Sk, ktorá mu bola zaplatená.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že z obsahu dohody z 26. apríla 1995 o ukončení pracovného pomeru je nepochybné, že ide o vyplatenie odstupného, ktoré v manažérskej zmluve dojednané nebolo. Pre výpočet výšky odstupného potom treba vychádzať z ,

Žalovaný navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal účastník konania v lehote stanovenej v ust. a že smeruje proti rozsudku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal vec v medziiach ust.

ods. 1 v rozsahu dôvodov dovolania a dospel k záveru, že dovolaniu nemožnovyhovieť.

Z odôvodnenia:

Odstupné v zmysle je jednorazový príspevok, ktorý príslúcha zamestnancovi vo výške dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych predpisov naposledy pred skončením pracovného pomeru.

V kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým zväzom, možno odstupné podľa ods. 1 zvýšiť až o trojnásobok priemerného zárobku, prípadne určiť podmienky, za ktorých toto odstupné príslúcha (§ 3 ods. 2 cit. zákona).

Nárok na odstupné má zamestnanec, ktorého pracovný pomer bol rozviazaný výpoveďou podľa až písm. c) alebo dohodou v súvislosti s organizačnými zmenami ( cit. zákona).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že za splnenia podmienok uvedených v § 1 cit. zákona má zamestnanec zákonný nárok na vyplatenie odstupného vo výške dvojnásobku priemerného zárobku. Tento zákonný nárok možno zvýšiť len v prípade, ak sa na tom zamestnávateľ a príslušná odborová organizácia dohodne v kolektívnej zmluve alebo v inom vnútornom predpise, avšak iba o trojnásobok priemerného zárobku. Toto zvýšenie je maximálne, ani kolektívna zmluva nemôže zakotviť odstupné vo väčšej výške (t. j. nad pätnásobok priemerného zárobku), a pokiaľ by takéto dojednanie obsahovala, bola by v tejto časti neplatná [ o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov].

Odstupné môže byť aj predmetom dohody účastníkov ( s použitím ). Obsah alebo účel tejto dohody sa však nemôže priečiť zákonu alebo ho obchádzať alebo sa inak priečiť záujmom spoločnosti [ ].

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 26. apríla 1995 dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. Súčasťou tejto dohody bola aj dohoda, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi „čiastku vo výške šesťmesačnej dohodnutej mzdy v zmyse čl. VI. bod 2 manažérskej zmluvy zo dňa 20. októbra 1994 a jej dodatku č. 1 zo dňa 5. januára 1995“. Podľa manažérskej zmluvy bol žalobcovi priznaný „mesačný plat vo výške 21 000 Sk a za podmienky splnenia dohodnutých úloh a po ich zhodnotení odmena vo výške 4000 Sk“. Ďalej bolo dohodnuté, že v prípade odvolania zamestnanca z funkcie, prináleží mu dohodnutá mzda ešte šesť mesiacov po jeho odvolaní. Kolektívna zmluva platná od 28. februára 1995 zakotvila odstupné až do výšky pätnásobku priemerného mesačného zárobku a súčasne určila podmienky, za ktorých toto zvýšené odstupné príslúcha jednotlivým zamestnancom, a to v závislosti od počtu odpracovaných rokov diferencovane, pričom dolná hranica na získanie nároku na odstupné vo vyššej výške ako zákonnej, predstavovala desať rokov.

Z obsahu dohody zo dňa 26. apríla 1995, vykladajúc v nej obsiahnutý prejav vôle v zmysle , možno vyvodiť, že účastníci pri uzatvárani

dohody o rozviazaní pracovného pomeru dojednali aj dohodu o odstupnom. Táto dohoda je však v rozpore so ; obsahuje totiž dojednanie o poskytnutí odstupného vo výške, ktorá prekračuje maximum stanovené zákonom a pri jeho výpočte vychádza „z mesačnej dohodnutej mzdy“, a nie z priemerného mesačného zárobku (, , cit. zákona). Pretože sa predmetná dohoda prieči ustanoveniam zákona, ktoré majú kogentný charakter, je podľa neplatná (v časti o odstupnom - zákonom stanovenú výšku - ).

Žaloba bola preto správne zamietnutá. Žalobcovi, vzhľadom na podmienky zakotvené v kolektívnej zmluve, prináležalo odstupné len vo výške zákonného nároku (u žalovaného pracoval iba od 1. júna 1994), ktoré mu bolo vyplatené. Dovolaci súd z týchto dôvodov dovolanie žalobcu podľa zamietol.