Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
af07e043782cb7b05132688cd7706075b6c9b48cd11362cf4d08f3058a510cb2.pdf
PDF · 21.77 MB
No categories available
3 So 20/97
Legal thesis Official
Súd prvého stupňa nemôže postupovať podľa § 250f O. s. p. a potvrdiť rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia o nárokoch účastníka na dôchodok, ak ho v konaní nevypočul, hoci sa účastník vypočutia domáhal a z priebehu konania vyplýva, že je pochybné, či správny orgán vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 1997, sp. zn. 3 So 20/97)
Krajský súd v B. rozsudkom z 11. októbra 1996 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 28. februára 1996, ktorým bol priznaný navrhovateľke s účinnosťou od 24. januára 1996 vdovský dôchodok, upravený pre súbeh so starobným dôchodkom (3296 Sk) podľa § 56 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) na sumu 534 Sk mesačne. Po jeho preskúmaní dospel k záveru, že bolo vydané v súlade so zákonom č. 100/1988 Zb.
Navrhovateľka v odvolaní a jeho doplnkoch proti tomuto rozsudku uplatnila množstvo námietok proti postupu a rozhodnutiu odporkyne i krajského súdu. Namietala okrem iného, že krajský súd rozhodol bez jej účasti, hoci pracovníci odporkyne jej povedali, že bude na krajský súd na pojednávanie pozvaná a bude sa môcť k veci vyjadriť. Postup krajského súdu, ktorý ju nepredvolal na pojednávanie, považuje za vadu konania.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s doterajším konaním a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1, ods. 2 O. s. p.).
Z odôvodnenia:
Krajský súd rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne z 28. februára 1996 bez pojednávania s poukazom na ust. § 250f O. s. p.
Rozhodovanie súdu bez nariadenia pojednávania je prelomením zásady bezprostrednosti a ústnosti súdneho konania. S prihliadnutím na ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 1 O. s. p. nie je vylúčená možnosť rozhodnúť bez nariadenia pojednávania pri použití § 250f O. s. p. aj v konaniach, v ktorých súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.). Použitie § 250f O. s. p. pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov bude ale možné len celkom výnimočne, už aj s prihliadnutím na to, že podľa § 250q ods. 1 druhej vety O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, pričom účastníci
majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.).
Z písomných vyjadrení navrhovateľky možno vyvodiť, že takým postupom súdu, keď rozhodol vo veci bez pojednávania, bola navrhovateľke zmarená možnosť, aby mohla byť v konaní na súde osobne vypočutá. Bola jej odňatá možnosť konať pred súdom a nemohla tak v konaní uplatniť svoje námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu.
V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby krajský súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a ich zástupcov a umožní navrhovateľke, resp. jej zástupkyni, vyjadriť sa, v čom vídí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, či navrhuje vykonať nejaké dôkazy a zváži potrebu ich vykonania pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o prípadnej náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).