Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)28de834dae26fb08850dd86dec2bb2c48053ac3426d3d624f440b9427c85f273.pdf
PDF · 20.72 MB
No categories available
Cdo 3/97
Legal thesis Official
Ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne.
Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny) zákon.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1997, sp. zn. Cdo 3/97)
Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že výpoveď nájmu nebytového priestoru z 26. septembra 1994 je neplatná. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo strany navrhovateľky nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), pretože v dôsledku odpojenia prípojky elektrickej energie do objektu, sa objekt stal neužívateľným, takže nájomné nemusela platiť.
Odvolací súd na odvolanie odporcu rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že nemožnosť užívania objektu z dôvodu nevyhovujúcej elektroinštalácie neoprávňovala navrhovateľku neplatiť nájomné. Ak si odporca ako prenajímateľ riadne neplnil svoje povinnosti, z ktorého dôvodu navrhovateľka mohla, prípadne môže užívať nebytové priestory iba obmedzene, mala možnosť v zmysle § 8 zákona č. 116/1990 Zb. uplatniť si primeranú zľavu z nájomného. Keď navrhovateľka o zľavu nepožiadala, len prestala platiť nájomné, odporca platne výpovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., uzavrel odvolací súd.
Navrhovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, žiadala ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. d) O. s. p. Poukazovala na to, že pokiaľ zákon č. 116/1990 Zb., ako špeciálna úprava neupravuje situáciu, kedy nájomca nemôže prenajatý priestor vôbec užívať, teda ani obmedzene, mal odvolací súd aplikovať normu všeobecnú, a to ust. § 673 Občianskeho zákonníka, ktorý pripušťa vo všeobecnosti i možnosť neplatenia nájomného v prípade, že predmet nájmu pre jeho vady nemôže užívať. Pokiaľ v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že ani obmedzené užívanie daných priestorov nebolo možné, podmienky aplikácie ust. § 673 Občianskeho zákonníka splnila, takže výpoveď jej daná odporcom, musí byť neplatná.
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky jako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, i konanie mu predchádzajúce, podľa hľadísk uvedených v ust. § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. V danom prípade jediným dovolacím dôvodom, ktorý bol v dovolaní navrhovateľky uplatnený, je nesprávne právne posúdenie vecí odvolacím súdom [(§ 241 ods. 2 písm. d) O. s. p.]. Nesprávnym právnym posúdením vecí je aj omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval sice správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom, bolo potrebné v danej veci posúdiť, či mal odvolací súd na daný prípad aplikovať všeobecné ust. Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 až § 684), konkrétne ust. § 673 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že navrhovateľka nemohla predmet nájmu, v dôsledku odpojenia prípojky elektrickej energie, užívať ani obmedzene.
Súčasná právna úprava nájmu nebytových priestorov je obsiahnutá v dvoch základných predpisoch. Prvým je zákon č. 116/1990 Zb. a druhým predpisom je zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje nájomnú zmluvu všeobecne v ust. § 663 a nasl. Vztah obidvoch predpisov je vzťahom všeobecného právneho predpisu, ktorými sú ust. Občianskeho zákonníka a zvláštneho právneho predpisu vo vzťahu k nemu, ktorým je zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tento vzťah môžeme teda definovať tak, že na nájom nebytových priestorov sa vzťahuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka len v tých otázkach, ktoré výslovne neupravuje zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Podľa ust. § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nesposobil, nemohol prenajatú vec užívať spôsobom dohodnutým alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci, alebo ak nemohol z uvedených príčin pri nájme poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov docieliť žiadny výnos.
Cit. zákonné ustanovenie teda predstavuje úpravu, ktorá za určitých podmienok zakladá zbavenie nájomcu povinnosti platiť nájomné. Pritom vady veci nemusia byť takého druhu, aby mali za následok úplnú nemožnosť užívania vecí. V prípade sporu je na nájomcovi, aby preukázal, že tu sú podmienky pre použitie § 673 Občianskeho zákonníka.
Z dokazovania vyplýva, že účastníci dňa 16. novembra 1992 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu päť rokov, t. j. do 16. novembra 1997. V článku V tejto zmluvy si účastníci dohodli práva a povinnosti vyplývajúce pre nich z nájmu. Pokiaľ ide o práva a povinnosti týkajúce sa stavu, v ktorom mal byť nebytový priestor odovzdaný nájomcovi, účastníci ich upravili odchylne od zákonnej úpravy tak, že navrhovateľka prebrala priestory v existujúcom stave s tým, že ich úpravu na účel užívania vykoná sama na vlastný náklad, ďalej sa zaviazala uhrádzať náklady spojené s obvyklým užívaním a bežnou údržbou, bez zbytočného odkladu nahlásiť potrebu väčších opráv prenajímateľovi a umožniť mu vykonanie nutných opráv, inak zodpovedá za škodu. Prenajímateľ sa zaviazal zabezpečiť riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Me
dzi účastníkmi nie je sporné, že od októbra 1993 Rozvodný závod Bratislava odpojil v objekte prívod elektriny a elektromer v dôsledku vadnej elektroinštalácie. Uvedenú skutočnosť oznámila navrhovateľka odporcovi listom zo 4. októbra 1993, ktorým ho zároveň vyzvala na opravu elektroinštalácie, pretože nemôže priestory užívať a zároveň mu oznámila, že prestáva platiť nájomné do doby odstránenia závad. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu elektroinštalácie, odporca listom z 22. novembra 1993 predložil navrhovateľke návrh, aby si zabezpečila práce súvisiace s inštaláciou elektrickej prípojky na vlastné náklady a po predložení faktúr za vykonané práce jej vynaložené náklady odpočita z nájomného. Navrhovateľka s návrhom nesúhlasila, pretože podľa odhadu znalca by tieto náklady činili cca 300 000 Sk. Výška nedoplatku na nájomnom k 31. októbru 1994 predstavovala 7290 Sk. V septembri 1994 odporca doručil navrhovateľke výpoveď z 26. septembra 1994 podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb.
Právny názor odvolacieho súdu, že navrhovateľka mala platiť nájomné aj v prípade možností obmedzenia užívania nebytových priestorov, ak nepožiadala prenajímateľa o zľavu z nájomného (§ 8 zákona č. 116/1990 Zb.) a pokiaľ neplatila, bol naplnený dôvod výpovede podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., by bol správny iba v prípade, ak by bolo preukázané, že navrhovateľka mohla priestory užívať na dohodnutý účel iba obmedzene v dôsledku odpojenia elektrickej prípojky. Záver odvolacieho súdu o možnosti obmedzeného užívania priestorov sa však nedal vyvodiť z doteraz vykonaného dokazovania. Nevyporiadal sa ani s tvrdením zástupcu navrhovateľky na odvolacom pojednávaní 23. novembra 1995, že navrhovateľka fakticky priestory neužíva od októbra 1993, hoci práve zistenie rozsahu a možnosti užívať nebytové priestory v dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany prenajímateľa, má význam z hľadiska rozdielnych nárokov nájomcu voči prenajímateľovi. Pokiaľ by navrhovateľka preukázala, že nemohla prenajaté priestory riadne užívať na dohodnutý účel pre vady, ktoré nesposobila, bolo by možné vec posúdiť podľa ust. § 673 Občianskeho zákonníka, lebo zákon č. 116/1990 Zb. takéto prípady neupravuje. Z tohto hľadiska bolo potom treba posúdiť i eventuálne porušenie povinnosti zo strany navrhovateľky, ktoré bolo dôvodom výpovede nájomnej zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z neúplných skutkových zistení, čo sa premietlo i do nesprávneho právneho posúdenia vecí, takže je opodstatnený dovolací dôvod podľa § 242 ods. 2 písm. d) O. s. p. Z uvedených dôvodov dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá O. s. p.).