Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
680ff5eb5b654ce7ea09176405f6aee1f18afda5d762425e0d8cbdd08f50574e.pdf
PDF · 22.78 MB
No categories available
Ntv-II 28/98
Legal thesis Official
K podmienkam predlženia lehoty trvania väzby obvineného nad dva roky v zmysle § 71 ods. 2 Trestného poriadku.
I. „Obťažnosť veci“ v zmysle uvedeného ustanovenia spočíva v zložitosti, komplikovanosti, a tým aj v časovej náročnosti náležitého zistenia skutkového stavu veci, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 5 Trestného poriadku). So zreteľom na pravidlo „iura novit curia“ (súd pozná právo) nebude preto „obťažnosť veci“ nikdy spočívať v zložitosti právnej kvalifikácie skutku.
II. Pod pojmom „iné závažné dôvody“ treba rozumieť dôvody spočívajúce mimo procesné aktivity (činnosti) súdu alebo iných orgánov činných v trestnom konaní. Pôjde napr. o dlhšiu chorobu sudcu alebo člena senátu, resp. iného orgánu činného v trestnom konaní, predlžovanie konania v dôsledku sebapoškodzovania sa obvineného, jeho opakované neúspešné námietky zaujatosti úradných osôb, neodôvodnené výmeny obhajcov a pod. Medzi tieto dôvody ale nepatrí nečinnosť alebo liknavé konanie súdu alebo iného orgánu činného v trestnom konaní, a to ani vtedy, ak tieto sú preťažené, napr. počtom došlých vecí.
III. Použitie spojky „a“ medzi zákonom stanovenými dôvodmi (veta I. a II.), pre ktoré, resp. pre jednu z nich, nebolo možné skončiť trestné stíhanie v lehote dvoch rokov trvania väzby a v zákone uvedenou hrozbou pre účel trestného konania, ktorá vyplýva z prepustenia obvineného na slobodu znamená, že tieto dve podmienky musia byť splnené súčasne.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 1998, sp. zn. Ntv-II 28/98)
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel návrhu predsedu senátu Krajského súdu v T. na predlženie lehoty trvania väzby obvinených J. V. a S. P. V. nad dva roky v zmysle § 71 ods. 2 Trestného poriadku
Z odôvodnenia:
Predseda senátu Krajského súdu v T. vo veci sp. zn. 1 T 19/97 doručil dňa 1. júna 1998 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky žiadosť (správne návrh) na predlženie lehoty väzby u obžalovaných J. V. a S. P. V. do 24. septembra 1998. Poukázal v nej na rozsudok krajského súdu z 15. decembra 1997, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. apríla 1998, sp. zn. 7 To 7/98, i na rozhodnutie Okresného súdu B. z 26. júna 1996, sp. zn. Ntp 327/96, o vzatí týchto obvinených do väzby dňom 24. júna 1996 a na vlastné rozhodnutia zo 17. novembra 1997 a 15. decembra 1997 o vypustení väzobného dôvodu v zmysle § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, v dôsledku čoho je obžalovaný J. V. t. č. vo väzbe z dôvodov § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a obžalovaný S. P. V. z dôvodov ust. § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. S poukazom na termín vzatia týchto obžalovaných do väzby konštatoval, že „dvojročná lehota trvania väzby u oboch obžalovaných uplynie dňom 24. júna 1998. Vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania v rozsahu naznačenom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 To 7/98 zo dňa 15. apríla 1998, a súčasne nebezpečenstvo zmarenia, resp. podstatné
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 2/1999
ho sťaženia dosiahnutia účelu trestného konania v prípade prepustenia obžalovaných J. V. a S. P. V. na slobodu, navrhuje predlžiť lehotu trvania väzby u oboch obžalovaných do 24. septembra 1998, kedy je možné očakávať ukončenie prejednania veci tamojším súdom“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu zistil, že návrh predsedu senátu krajského súdu bol sice predložený v lehote ustanovenej v § 71 ods. 4 Trestného poriadku a na to oprávneným subjektom (§ 71 ods. 3 Trestného poriadku), ale nie je možné mu vyhovieť, lebo nie sú splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v § 71 ods. 2 Trestného poriadku.
Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku al. 1 - ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas stanovený zákonom ... a podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky - každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov ...
Podľa § 71 ods. 1 al. 1 Trestného poriadku väzba v pripravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu.
Podľa § 71 ods. 2 Trestného poriadku väzba v konaní pred súdom spolu s väzbou v pripravnom konaní nesmie trvať dlhšie ako dva roky. Ak nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže o ďalšom trvaní väzby v dĺžke do jedného roka rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z dĺkcie tohto ust. Trestného poriadku (§ 71 ods. 2) je zrejmé, že o ďalšom trvaní väzby v dĺžke do jedného roka môže rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky len vtedy, ak nebolo možné v lehote do dvoch rokov trvania väzby skončiť trestné stíhanie
- pre obťažnosť veci alebo
- z iných dôvodov
a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania (ktoré vymedzuje § 12 ods. 11 Trestného poriadku).
Použitie spojky „a“ medzi zákonom ustanovenými dôvodmi, pre ktoré, resp. pre jednu z nich, nebolo možné skončiť trestné stíhanie v lehote dvoch rokov trvania väzby a v zákone uvedenou hrozbou pre účel trestného konania, ktorá vyplýva z prepustenia obvineného na slobodu, znamená, že tieto dve požiadavky, resp. podmienky musia byť splnené súčasne.
V zmysle cit. ust. § 71 ods. 2 Trestného poriadku obťažnosť veci nikdy nespočívá v zložitosti právnej kvalifikácie skutku, keďže platí pravidlo „iura novit curia“ (súd pozná právo), ale spočíva v zložitosti, komplikovanosti, a tým aj časovej náročnosti náležitého zistenia skutkového stavu, potrebného v zmysle § 2 ods. 5 Trestného poriadku na rozhodnutie, vrátane preverovania obhajoby obvineného dokazovaním (§ 89 Trestného poriadku).
Pod pojmom „iné závažné dôvody“ treba rozumieť dôvody spočívajúce mimo pro
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 2/1999
cesnej aktivity (činnosti) súdu, ako je napr. choroba sudcu, resp. člena senátu dlhšia, než je čas potrebný na naštudovanie veci iným sudcom (senátom), predlžovanie konania v dôsledku sebapoškodzovania sa obvineného, jeho opakované neúspešné námietky zaujatosti úradných osôb, neopodstatnené výmeny obhajcov obvineným a pod. Medzi takéto dôvody ale nepatrí nečinnosť alebo liknavá činnosť súdu ani vtedy, ak je súd preťažený množstvom došlých veci.
Prvoradým „účelom trestného konania“ (ktorého zmarenie alebo podstatné stáženie hrozí v dôsledku prepustenia obvineného z väzby na slobodu) je v súlade so zákonom odhaliť páchateľa (skutku, ktorý naplňa znaky) trestného činu, vyšetriť tento skutok a postaviť páchateľa pred súd, ktorý rozhodne o jeho víne alebo nevine. V prípade uznania viny – uloženie trestu (alebo ochranného opatrenia alebo oboje), eventuálne upustenie od potrestania a zaistiť výkon uloženého trestu (prípadne aj ochranného opatrenia, ak bolo uložené).
V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky sice zistil, že dôvody väzby u obvineného J. V. podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a u obvineného S. P. V. podľa § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, t. č. trvajú, ale nezistil ani „obťažnosť veci“, ani „iné závažné dôvody“, pre ktoré nebolo možné v lehote dvojročnej väzby skončiť trestné stíhanie obvinených J. V. a S. P. V. V prospech tohto záveru vyznieva i skutočnosť, že na hlavné pojednávanie určené 7. mája 1998 až na 16. júna 1998 sú predvolaní obžalovaní 1) až 4) a poškodený H. T. a upovedomení boli obhajcovia obžalovaných, tlmočník a krajský prokurátor. To nenasvedčuje na obťažnosť, resp. rozsiahlosť dokazovania, ktoré treba vykonať. Nakoniec ani predseda senátu v návrhu na predĺženie lehoty väzby u menovaných obžalovaných žiadnou obťažnosťou veci alebo iným závažným dôvodom konkrétne neargumentoval.
Reálne nehrozí ani zmarenie alebo podstatné stáženie účelu trestného konania. Vzhľadom na dôvody a rozsah zrušenia rozsudku Krajského súdu v T. z 15. decembra 1997, sp. zn. 1 T 19/97, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. apríla 1998, sp. zn. 7 To 7/98, na rozsah dokazovania, ktoré sa má vo veci vykonať, je aktuálne rozhodnutie krajského súdu v merite veci zo 16. júna 1998. V prípade, keď obžalovaných uzná za vinných, môže im uložiť trest, ktorý ale vzhľadom na ust. § 264 ods. 2 Trestného poriadku nemôže byť prisnejší, ako trest odňatia slobody uložený obžalovaným rozsudkom súdu prvého stupňa z 15. decembra 1997. U obžalovaného S. P. V. (aj u obžalovaných Č. a S.) bol trest odňatia slobody uložený vo výmere dvoch rokov (so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny) a zároveň týmto obžalovaným bol uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. U obžalovaného S. P. V. (aj u obžalovaných Č. a S.) by trest odňatia slobody uložený krajským súdom, po započítaní väzby do tohto trestu, končil dňom 24. júna 1998, t. j. tým istým dňom, ako u týchto obžalovaných končí dvojročná lehota väzby. Z toho je potom zrejmé, že uplynutím dvojročnej lehoty väzby bude zároveň vykonaný celý trest odňatia slobody. U obžalovaného S. P. V., i keď ide o cudzieho štátneho príslušníka, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko a nemal ani zamestnanie, nehrozí preto jeho prepustenie na slobodu, zmarenie alebo podstatné stáženie účelu trestného konania, a to ani v prípade, ak opustí územie Slovenskej republiky.
U obžalovaného J. V., ktorý má trvalé bydlisko v C. a legálne podnikal, po zohľadnení skutočnosti, že dvojročnou väzbou bude mať zároveň vykonanú najmenej polovicu trestu odňatia slobody, ktorý mu možno maximálne uložiť, je situácia obdobná ako u obžalovaného S. P. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 2/1999