Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
299ed769b55da3ac5d76cd806bab75fc6a1769d97c4b445896ee066e7558fa28.pdf
PDF · 20.47 MB
No categories available
4 Obo 155/97
Legal thesis Official
Priklepom licitátora prechádza na vydražiteľa prevádzkovej jednotky vlastníctvo zásob, ku ktorému mala organizácia právo hospodárenia. Vydražiteľ nemôže zásoby, ktoré boli predmetom dražby, odmietnuť, ani keď sú pre neho nepoužiteľné.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 1997, sp. zn. 4 Obo 155/97)
Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1 415 216 Sk ceny zásob a rozpracovanej výroby. Žalovaná čiastka je rozdielom ceny, ktorú žalobca (jeho právny predchodca Kovosluzba Žilina, a. s.) žalovanému vyfakturoval (2 365 216 Sk), a sumou 950 000 Sk, ktorú žalovaný zaplatil. Žalobcu zároveň zaviazal zaplatiť žalovanému 22 863 Sk náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že dohoda o odpredaji zásob a rozpracovanej výroby, ktorú uzavrel 25. októbra 1991 žalobca so zástupcom žalovaného, je neplatná. Neplatná je z dôvodu, že za žalovaného ju podpísal len jeden člen predstavenstva, hoci podľa stanov i podľa zápisu v obchodnom (podníkovom) registri pre platnosť právnych úkonov žalovanej spoločnosti sa vyžaduje podpis dvoch členov predstavenstva. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že dohoda o predaji zásob a rozpracovanej výroby bola súčasťou dražby prevádzkovej jednotky. Táto bola právoplatne ukončená, žalovaný jej výsledok nenamietal. Všetky zmluvy s tým spojené podpísal len jeden člen predstavenstva. Žalovaný prevádzku i zásoby prevzal a časť zásob aj zaplatil. Nepochybne tak došlo k dohode o predmete, čase i cene plnenia, tak ako to vyžadoval Hospodársky zákonník. Žiadal preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Žalovaný žiadal rozsudok potvrdiť. K odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne riešil prejudiciálne otázku platnosti dohody. Je pravdou, že aj Protokol o prevode vlastníctva i Potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky podpísal len jeden člen predstavenstva akciovej spoločnosti. Podpísal ho Ing. D. D., ktorý však bol na to splnomocnený predstavenstvom spoločnosti v súlade s jej stanovami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. e) O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.
Z odôvodnenia:
Z obsahu spisu je zrejmé, že zásoby, ktorých cenu žiada žalobca zaplatiť, boli súčasťou majetkovej podstaty prevádzkovej jednotky, ktorú nadobudol žalovaný dražbou podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 427/1990 Zb.“). Tento zákon upravuje osobitný mechanizmus prechodu vlastníctva zo štátu na iné osoby. Zákon okrem iného upravuje podmienky, kedy môže dôjsť k zmene vlastníctva, i právne skutočnosti, na základe ktorých k zmene dochádza.
Zákon je v tomto smere vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i k Hospodárskemu zákonníku (od 1. januára 1992 k Obchodnému zákonníku) predpisom špeciálnym.
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 1/1999
V § 11 ods. 1 zákon č. 427/1990 Zb. ustanovuje, že vlastníctvo k veciam vydraženým priklepom licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní odo dňa dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky. I keď v tomto prípade sa nepochybne vyžaduje, aby budúci vlastník prejavil vôľu dražený majetok nadobudnúť, svoju vôľu neprejavuje uzatváraním zmluvy. Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva tu nie je kúpna zmluva (alebo hospodárska zmluva), i keď zákon pre celý proces prevodu vlastníctva používa pojem predaj. Zákon nadobudnutie vlastníctva v tomto prípade spája s osobitnou právnou skutočnosťou - priklepom licitátora.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa uvedený režim prechodu vlastníctva vzťahuje i na zásoby, i keď proces prechodu vlastníctva sa zrejme dovršuje ich odovzdaním. Predovšetkým je nepochybné, že dražbou nie je možné nadobudnúť len prevádzkovú jednotku bez zásob (ak jednotka zásoby má). Vydražiteľ musí zásoby prevziať. Zákon nemá nijaké ustanovenie, ktoré by predpokladalo uzatváranie samostatnej zmluvy o kúpe zásob (obdobnej, aká sa uzatvára podľa § 15 o nájme nebytových priestorov). Ak by mali byť zásoby predmetom samostatnej dohody medzi dražiteľom a organizáciou, ktorá mala k vydraženému majetku právo hospodárenia, bolo by zbytočné ust. § 4 ods. 5, podľa ktorého je súčasťou zoznamu i súpis zásob a ich cena a § 9 ods. 1, podľa ktorého licitátor začína dražbu oznámením vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny zásob. Uvedený záver vyplýva i zo znenia § 9 ods. 3, podľa ktorého kúpna cena sa skladá z ceny vydražených vecí a z ceny zásob predmetov postupnej spotreby. Nič na tom nemení skutočnosť, že cena zásob sa netvorí licitáciou, ale je konštantná, a že sa táto časť kúpnej ceny neplatí určenému orgánu štátu, ale organizácií. Napokon ust. § 11 ods. 3 lehotu splatnosti ceny zásob (30 dní) odvodzuje len odo dňa konania dražby, bez závislosti na akékoľvek inej právnej skutočnosti.
Pre posúdenie povinnosti žalovaného zaplatiť cenu zásob je bez významu, kto zmluvu podpísal a či je platná. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu zásob nevyplýva z tejto zmluvy, ale zo skutočnosti, že priklepom licitátora nadobudol v dražbe prevádzkovú jednotku. Akékoľvek zmluvy a dohody týkajúce sa zásob môžu byť len dohodou o tom, kedy a akým spôsobom sa zásoby odovzdajú a prevezmú, prípadne potvrdením o tom, kedy a v akom rozsahu boli skutočne odovzdané a prevzaté. V tejto súvislosti sa žiada uviest, že vydražiteľ nemá možnosť odmietnuť zásoby, ktoré sú pre neho nepotrebné.
Záujemca o dražbu má možnosť pred dražbou prevádzkovú jednotku prehliadnuť i s jej zásobami a potom sa so znalosťou veci rozhodnúť, či sa dražby zúčastní, i keď vydražením nadobudne aj zásoby, ktoré sú pre neho neupotrebiteľné. Súd prvého stupňa vychádzajúce z iného právneho názoru sa vecou z uvedených hľadisk nezaoberal. Bude musieť doplniť dokazovanie a zadovážiť doklady, ktoré súvisia s dražbou, najmä zoznam, ktorého súčasťou je súpis zásob a ich cena (§ 4 ods. 5), zápisnicu o dražbe (§ 9 ods. 2) i originál potvrdenia podľa § 12 ods. 3 (v spise založená kópia je nečitateľná). Z ich obsahu bude musieť posúdiť, v akom rozsahu a v akej cene boli zásoby predmetom dražby. Z dokladov o odovzdaní (vrátane ich príloh) bude musieť zistiť, v akom rozsahu žalovaný zásoby prevzal.
Uvedené závery sa vzťahujú na zásoby. Zmluva z 25. októbra 1991 sa však týka aj rozpracovanej výroby. Z doterajšieho obsahu spisu nie je zrejmé, aký charakter tieto veci majú a či boli tiež zahrnuté do zásob. Ak by neboli zásobami, ich prevod by sa spravoval iným (všeobecným) režimom. Napokon bude tiež potrebné zistiť, čo žalobca zaplatil. Suma, ktorú zaplatil, je zrejme nesporná, nie je však zrejmé, ktorú časť pohľadávky ňou vyrovnal (ktoré veci).
Zbierka rozhodnutí a stanovisk súdov SR 1/1999