Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6 Sž 88/97

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu žaloby.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 11. 1997, sp. zn. .)

Žalobou podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky zo 4. septembra 1997 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. júna 1997 a jeho následného zrušenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením konanie zastavil.

Z odôvodnenia:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy ( ) primárne sa zaoberal otázkou, či sú splnené zákonné podmienky pre súdne konanie podľa druhej hlavy V. časti a dospel k záveru, že tieto nie sú splnené.

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa ( ).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby ( a ) aj označenie

rozahu, v ktorom je správne rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnost rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

V prejednávanej veci podal žalobca žalobu bez toho, aby v nej opísal rozhodujúci skutkový stav tak, aby z nej bolo jasné i bez poznania obsahu napadnutého rozhodnutia, o čo sa v konaní jedná. V žalobe ani neskonkrétzoval, v akom rozsahu napáda rozhodnutie žalovaného, keď iba tvrdil, že uložená sankcia je neúmerná, pričom však netvrdil, že žalovaný pri určení výšky pokuty porušil ustanovenie o cenách, ktoré ustanovenie správnemu orgánu stanovuje na čo má najmä pri určení výšky pokuty prihliadnuť. Žalobca v jednotlivých žalobných bodoch neuvedol, ktoré ustanovenia konkrétnych právnych predpisov, zakladajúce jeho subjektívne právo, bolo podľa jeho názoru porušené a z akých konkrétnych dôvodov, keď iba všeobecne bez potrebnej konkrétizácie rozhodujúcich skutočností namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a nenaplnenie skutkovej podstaty porušenia cenových predpisov. Žalobca uvedené nedostatky, i napriek výzve súdu na ich odstránenie pod následkom zastavenia konania, v potrebnom rozsahu neodstránil ani v doplnení žaloby z 24. septembra 1997, keď iba všeobecne označil, ktoré ustanovenia v znení neskorších predpisov mal podľa jeho názoru žalovaný porušiť, a to bez ich bližšej konkrétizácie ako aj konkrétizácie rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyvodzuje porušenie týchto zákonných ustanovení.

Kedže žalobca v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného vo vyššie uvedenom smere svoju žalobu nerozšíril ( ), t.j. do 2. septembra 1997 (rozhodnutie žalovaného prevzal, ako to vyplýva z pripojenej doručenky, 30. júna 1997) a zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť ( veta druhá ), súd s poukazom na veta prvá konanie zastavil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie (, ) nie je povinný a ani oprávnený sám vyhľadávať možné nezákonnosti správneho rozhodnutia. Naviac žalobca ani po výzve súdu, už po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty, zákonom stanovené náležitosti žaloby v potrebnom rozsahu nedoplnil, takže súd by musel konanie zastaviť i podľa