Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
92204bbc2e23f4f2dc2ad39237ed23a340fa103e7b84e5679a29fd5e73d14563.pdf
PDF · 29.01 MB
No categories available
6 Sž 88/97
Legal thesis Official
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu žaloby.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 11. 1997, sp. zn. 6 Sž 88/97.)
Žalobou podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky zo 4. septembra 1997 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. júna 1997 a jeho následného zrušenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením konanie zastavil.
Z odôvodnenia:
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy (§ 246 ods. 2 písm. a) O.s.p.) primárne sa zaoberal otázkou, či sú splnené zákonné podmienky pre súdne konanie podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. a dospel k záveru, že tieto nie sú splnené.
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie
rozahu, v ktorom je správne rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnost rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
V prejednávanej veci podal žalobca žalobu bez toho, aby v nej opísal rozhodujúci skutkový stav tak, aby z nej bolo jasné i bez poznania obsahu napadnutého rozhodnutia, o čo sa v konaní jedná. V žalobe ani neskonkrétzoval, v akom rozsahu napáda rozhodnutie žalovaného, keď iba tvrdil, že uložená sankcia je neúmerná, pričom však netvrdil, že žalovaný pri určení výšky pokuty porušil ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 526/1990 Zb. o cenách, ktoré ustanovenie správnemu orgánu stanovuje na čo má najmä pri určení výšky pokuty prihliadnuť. Žalobca v jednotlivých žalobných bodoch neuvedol, ktoré ustanovenia konkrétnych právnych predpisov, zakladajúce jeho subjektívne právo, bolo podľa jeho názoru porušené a z akých konkrétnych dôvodov, keď iba všeobecne bez potrebnej konkrétizácie rozhodujúcich skutočností namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a nenaplnenie skutkovej podstaty porušenia cenových predpisov. Žalobca uvedené nedostatky, i napriek výzve súdu na ich odstránenie pod následkom zastavenia konania, v potrebnom rozsahu neodstránil ani v doplnení žaloby z 24. septembra 1997, keď iba všeobecne označil, ktoré ustanovenia zákona č. 526/1990 Zb. v znení neskorších predpisov mal podľa jeho názoru žalovaný porušiť, a to bez ich bližšej konkrétizácie ako aj konkrétizácie rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyvodzuje porušenie týchto zákonných ustanovení.
Kedže žalobca v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného vo vyššie uvedenom smere svoju žalobu nerozšíril (§ 250h O.s.p.), t.j. do 2. septembra 1997 (rozhodnutie žalovaného prevzal, ako to vyplýva z pripojenej doručenky, 30. júna 1997) a zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 veta druhá O.s.p.), súd s poukazom na § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie zastavil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie O.s.p. (§ 249 ods. 2, § 250h) nie je povinný a ani oprávnený sám vyhľadávať možné nezákonnosti správneho rozhodnutia. Naviac žalobca ani po výzve súdu, už po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty, zákonom stanovené náležitosti žaloby v potrebnom rozsahu nedoplnil, takže súd by musel konanie zastaviť i podľa § 104 ods. 2 O.s.p.