Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Sdo 2/97

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Odškodnenie podľa v znení patrí všetkým osobám, ktoré boli v rokoch 1952 až 1953 násilne vystáhované z miesta trvalého bydliska z politických dôvodov (a to rovnako tým, ktoré boli vystáhované na základe výmeru alebo oznámenia niektorého z orgánov vymenovaných v zákone, ako aj tým, ktoré boli vystáhované bez takýchto výmerov alebo oznámení).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júna 1997, sp. zn. .)

Bývalá Národná poisťovňa, Správa Fondu dôchodkového poistenia v Bratislave ako právna predchodkyňa odporkyne (ďalej len odporkyňa) rozhodnutím z 11. okôbra 1994, číslo 245 303 781 zamietla žiadosť navrhovateľky o úpravu starobného dôchodku podľa v znení s odôvodnením, že jej násilné vystáhovanie, ku ktorému došlo podľa rozhodnutia bývalého národného výboru sa neuskutočnilo v rokoch 1948 až 1952, ale až v roku 1953, teda v čase, keď zákon takéto rozhodnutie ako dôvod pre odškodnenie neustanovuje.

Krajský súd v B. B. svojím rozsudkom rozhodnutie odporkyne potvrdil. Považoval za správny právny záver, podľa ktorého navrhovateľke nepatrí úprava dôchodku z dôvodu, že v období, uvedenom v zákone, nebola násilne vystáňovaná za podmienok, ktoré majú za následok odškodnenie.

Navrhovateľka v odvolaní proti tomuto rozsudku namietala, že súd prvého stupňa sa vo veci riadil nesprávnym právnym názorom pri výklade , v znení , lebo aj keď bola vystáňovaná na základe rozhodnutia bývalého národného výboru, odškodnenie podľa citovaných zákonov jej patrí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní svojím rozsudkom zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie odporkyne z 11. októbra 1994 zrušil. Vychádzal pritom zo zistenia, že v čase, rozhodnom pre posúdenie nároku navrhovateľky na odškodnenie (teda v období rokov 1952 až 1953) došlo k jej násilnému vystáňovaniu z obce trvalého bydliska do obce A. u K., kde musela nanútené vykonávať prácu robotníčky. Na základe týchto skutkových a právnych okolností vyvodil, že navrhovateľke patrí úprava dôchodku podľa v znení Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť.

Vo včas podanom dovolaní odporkyňa navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci. Namietala, že k násilnému vystáňovaniu navrhovateľky došlo na základe rozhodnutia bývalého národného výboru, vydaného až v roku 1953, a preto sa na navrhovateľku nevztahuje ustanovenie o úprave dôchodku podľa v znení Podľa jej právneho názoru mohlo byť navrhovateľke priznané požadované zvýšenie len vtedy, ak by rozhodnutie bývalého národného výboru o jej násilnom vystáňovaní bolo vydané v období rokov 1948 až 1952.

Navrhovateľka vo vyjadrení na dovolanie označila napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za správny a navrhla dovolaniu nevyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) prejednal dovolanie ( ) a dospel k záveru, že ho treba zamietnuť.

Z odôvodnenia:

Úlohou dovolacieho súdu v danej veci bolo posúdiť správnosť právnych názorov odvolacieho súdu. Z tohoto dôvodu musel nevyhnutne vyriešiť otázku, či sa na navrhovateľku vzťahuje ustanovenie v znení

Podľa obsahu tohoto zákonného ustanovenia oprávnenou osobou na poskytnutie odškodnenia je fyzická osoba, ktorá má na území Českej a Slovenskej Federatívnej republiky trvalý pobyt, a ktorá bola násilne vystávaná zo svojho bydliska na základe výmeru alebo oznámenia národného výboru v rokoch 1948 až 1952, vydaného podľa osobitného predpisu, alebo aj bez výmeru alebo oznámenia, ako aj rozhodnutí „zvláštnej komisie“ a orgánov komunistickej strany v rokoch 1952 až 1953.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka 22. januára 1993 požiadala odporkyňu o úpravu dôchodku podľa v znení o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií na tom skutkovom základe, že po násilnom vystávaní z miesta jej trvalého bydliska vykonávala nanútené práce. V správnom konaní, a aj neskôr v konaní na súde, bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľke bol doručený výmer bývalého Okresného národného výboru v B. z 24. apríla 1953 číslo III-254-24/4-1953, podľa ktorého boli navrhovateľka a jej rodinní príslušníci podľa čl. 2 a 3 ods. 1 zákona č. 125/1927 Zb. vykázaní z okresu B. a bolo im pridelené bydlisko v obci A. u K. Na základe tohoto výmeru bola navrhovateľka s účinnosťou od 5. mája 1953 skutočne násilne vystávaná zo svojho bydliska do určenej obce v Čechách. Z písomného potvrdenia Státního statku A. u K. z 8. decembra 1960 bolo preukázané, že zamestnával navrhovateľku ako robotníčku v čase od 7. mája 1953 do 26. augusta 1954. Uvoľnenie navrhovateľky z jej predchádzajúceho miesta učiteľky sa uskutočnilo z politických dôvodov. Správnosť a úplnosť týchto skutkových zistení nebola v dovolacom konaní spochybnená.

Dovolací súd musel preto zistiť, či navrhovateľku možno zaradiť medzi niektoré z osôb, ktorých odškodnenie zákon predpokladá. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľka nepatrí medzi tie osoby, ktoré boli v rokoch 1948 až 1952 násilne vystávané zo svojho bydliska na základe výmeru alebo oznámenia národného výboru.

Okrem takýchto osôb však patrí odškodnenie aj tým, ktorí boli v období rokov 1952 až 1953 násilne vystávaní z miesta ich trvalého bydliska aj bez výmeru alebo oznámenia. Nepochybne preto patrí odškodnenie aj tým osobám, ktoré boli násilne vystávané v rokoch 1952 až 1953 na základe rozhodnutia alebo výmeru národného výboru. Iný záver z § 3 citovaného zákona nevyplýva. Ak odškodnenie patrí osobám násilne vystávaným v týchto rokoch aj bez výmeru alebo oznámenia národného výboru ako aj rozhodnutí „zvláštnej komisie“ orgánov komunistickej strany, potom by bol v rozpore s jeho obsahom právny názor,

že odškodnenie nepatrí osobám vystáňovaným z miesta trvalého bydliska na základe písomného úradného aktu. Cieľom odškodnenia postihnutých osôb bolo poskytnúť rovnakú náhradu pre osoby, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku rovnakého postihnutia, vyvolaného politickými dôvodmi. Násilné vystáňovanie z miesta trvalého bydliska z politických dôvodov bolo preto rovnakým postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či k nemu došlo bez rozhodnutia alebo výmeru príslušného orgánu, alebo či príslušný orgán takéto rozhodnutie pred násilným vystáňovaním vydal.

Formalizácia nezákonného a politicky motivovaného postupu nemá vplyv na samotný fakt perzekúcie z politických dôvodov, ktorá spočívala v násilnom vystáňovaní a ktorá bola právnym dôvodom pre odškodnenie.

Podľa citovaného ustanovenia patrí preto bez akýchkoľvek pochybností odškodnenie všetkým osobám, ktoré boli násilne vystáňované z miesta trvalého bydliska z politických dôvodov (a to rovnako tým, ktoré boli vystáňované na základe výmeru alebo oznámenia niektorého z vymenovaných orgánov ako aj tým, ktoré boli vystáňované bez takýchto výmerov alebo oznámení). Znenie citovaného zákonného ustanovenia naviac predpokladá aj odškodnenie osôb vystáňovaných bez výmeru, alebo oznámenia, a to okrem odškodnenia tých osôb, ktoré boli vystáňované na základe takéhoto výmeru alebo oznámenia. Priradovacia spojka „aj“ v texte citovaného ustanovenia vyjadruje totiž stupňovací vztah, pri ktorom okrem základného vymedzenia oprávnených osôb treba odškodniť ešte osoby ďalšie, a to tie, ktoré sú za touto spojkou uvedené.

Dovolací súd preto považoval za dostatočne preukázané, že navrhovatelka bola násilne vystáňovaná z miesta jej trvalého bydliska na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v B. z roku 1953, a preto je osobou oprávnenou na úpravu dôchodku podľa v znení Právny názor odvolacieho súdu o tom, že citovaný zákon predpokladá odškodnenie prípadov násilného vystáňovania v rokoch 1952 až 1953 aj bez výmeru a oznámenia, teda nepochybne aj prípadov násilného vystáňovania na základe výmerov a oznámení vydaných v uvedených rokoch, preto zodpovedá zákonu.

Pre úplnosť možno uviesť, že v rokoch 1952 až 1953 dochádzalo k násilnému vystáňovaniu osôb aj na základe rozhodnutí „zvláštnej komisie“ alebo orgánov komunistickej strany. Ustanovenia o odškodňovaní podľa citovaného právneho predpisu sa preto vztahujú aj na tieto osoby.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a dovolanie odporkyne podľa zamietol.