Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
92204bbc2e23f4f2dc2ad39237ed23a340fa103e7b84e5679a29fd5e73d14563.pdf
PDF · 29.01 MB
No categories available
1 So 158/96
Legal thesis Official
Skutočnosť, že manželka nežila s manželom pred jeho smrťou dlhší čas v spoločnom bydlisku, nestačí z hľadiska rozhodovania o vdovskom dochodku bez ďalšieho pre záver, že ich manželstvo už neplnilo svoj spoločenský účel.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 1997, sp. zn. 1 So 158/96.)
Krajský súd v B. B. rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne z 20. júla 1995, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o priznanie vdovského dochodku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že bez náležitého skúmania, či navrhovateľka spĺňa podmienky uvedené v § 45 a § 46 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno o nároku navrhovateľky rozhodnúť v súlade so zákonom. Podľa jeho názoru nemožno zo samotnej skutočnosti, že navrhovateľka nežila so svojím manželom pred jeho úmrtím v spoločnom bydlisku, vyvodíť bez ďalšieho právny záver, že ich manželstvo neplnilo svoj spoločenský účel. Takýto právny záver odporuje ustanoveniam § 23, § 24 a § 25 Zákona o rodine a je v rozpore s potvrdením Mestského úradu v Č. a vyhláseniami A. M. a L. Z.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiada na padnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila tým, že súd rozhodol o veci nesprávne, lebo vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu. Nedostatočne sa zaoberal potvrdeniami Mestského úradu v Č. vzhľadom na rozporné údaje a vyhlásenia
dôchodcov (manželov) pri ich žiadosti o zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť. Podľa jej názoru, nepresvedčivo vyznieva i tvrdenie zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní súdu, že si navrhovateľka v minulosti zmenila bydlisko len z dôvodu starostlivosti o matku a že žila so svojím manželom v normálnom manželstve, ktorý názor si osvojil aj súd.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení na odvolanie odporkyne zotrvala na požiadavke, aby jej bol vdovský dôchodok čím skôr priznaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, preto jeho rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia:
Aj v konaní o preskúmanie zákonnosti neprávoplatných rozhodnutí správnych orgánov súd dbá o to, aby sa medzi účastníkmi sporné skutočnosti spoláhlivo zistili. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Dokazovanie súd vykonáva na pojednávaní. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 6, § 120 ods. 2 a § 122 ods. 1 O.s.p.).
Z pripojeného dávkového spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím z 20. júla 1995 zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok po zomrelom manželovi z toho dôvodu, že podmienky uvedené v § 45 a § 46 zákona č. 100/1988 Zb. neboli splnené. Vychádza z právneho názoru, že vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok len v prípade, ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné. Podľa zistení odporkyne, navrhovateľka s manželom nežili v spoločnej domácnosti už od 22. februára 1980, čo vyplýva z potvrdenia Obvodného úradu v Č., nachádzajúcom sa na žiadosti navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku, ďalej z vyhlásení oboch manželov na zasadnutiach posudkových komisií pri posudzovaní ich zdravotného stavu v konaní o zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť, (kedy uvádzali, že nežijú spolu), ale aj z potvrdenia Mestského úradu v Č. z 28. apríla 1995. Najmä z tohoto potvrdenia vyplýva, že navrhovateľka sa na adresu bydliska, kde žil a dňa 28. novembra 1994 zomrel jej manžel, prihlásila až 25. apríla 1995.
Navrhovateľka namietala, že aj keď bola predtým prihlásená na inú adresu bydliska ako jej bývalý manžel, žili spolu v normálnom manželstve, ich manželstvo
plnilo svoj spoločenský účel. Na adresu svojej matky sa prihlási la len z dôvodu, že jej matka bola odkázaná na jej osobnú starostlivosť. Na potvrdenie tejto skutočnosti pripojila písomné vyhlásenie A. M. a L. Z. o tom, že navrhovateľka a jej manžel P. H. žili v spoločnom manželstve až do smrti manžela a aj keď vzhľadom na vek boli odkázaní na pomoc detí, nadálej podľa možností javili o seba záujem a navzájom si primerane k svojmu veku pomáhali.
Z uvedeného, ale i z ďalšieho potvrdenia Mestského úradu v Č. z 13. júna 1995, v ktorom je na rozdiel od predchádzajúceho potvrdenia uvedené, že navrhovateľka žila s manželom v spoločnej domácnosti až do jeho smrti, krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku po nedosatočnom zistení skutkového stavu. Zo skutočnosti, že manželka nežila s manželom pred jeho úmrtím v spoločnom bydlisku, nie je možné podľa jeho názoru bez ďalšieho vyvodiť právny záver, že manželstvo neplnilo svoj spoločenský účel. Takýto záver by bol v rozpore s ustanoveniami § 23, § 24, § 25 Zákona o rodine.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu o tom, že oddele né bývanie manželov (napr. z toho dôvodu, že si deti medzi sebou rozdelili starostlivosť o bezvládnych rodičov), ešte nemusí znamenať, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Odvolací súd sa však nestotožňuje s postupom prvostupňového súdu, keď tento súd zrušil rozhodnutie odporkyne bez toho, aby sám vykonal potrebné dokazovanie na vyvratenie skutkového stavu, z ktorého pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzala odporkyňa. Nepostačuje odvolávať sa napr. na potvrdenie Mestského úradu v Č. z 13. júna 1995, ak rozpor medzi ním a predchádzajúcim potvrdením toho istého úradu z 28. apríla 1995 a potvrdením Obvodného úradu v Č. na žiadosti navrhovateľky o vdovský dôchodok nebol odstránený. Nepostačuje ani odvolávanie sa na písomné vyhlásenie A. M. a L. Z., ak sa nezistívalo, ako nadobudli vedomosti o manželskom spolužití navrhovateľky s jej manželom.
Na objasnenie skutočnosti, či k odstahovaniu, resp. odhláseniu sa navrhovateľky z pôvodnej adresy bydliska v Č. na Bajzovej ul. a k prihláseniu na adresu v Č. na Mierovú ul. došlo v úmysle skončiť manželské spolužitie s manželom, alebo len preto, že si ich deti rozdelili medzi sebou starostlivosť o starých a bezvládnych rodičov, bolo potrebné vypočuť nielen navrhovateľku, ale aj deti, ktoré rodičov opatrovali, prípadne aj iných svedkov, ktorí by sa vedeli vyjadriť na okolnosti do akej miery si manželia plnili manželské povinnosti a či manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Vzhľadom na to, že toto konanie je zamerané už len na posúdenie plnenia spoločenského účelu manželstva, je treba, aby ho vykonal súd. V konaní musí preto súd zabezpečiť uvedené doplnenie dokazovania
a okrem toho je treba aj zástupkyni odporkyne umožniť účasť na pojednávaní pri riadnom vykázaní doručenia predvolania, čo sa v doterajšom konaní nestalo.
Z uvedených dôvodov pre dosiaľ neúplne zistený skutkový stav veci odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. a) zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude treba znovu rozhodnúť aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.).