Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
92204bbc2e23f4f2dc2ad39237ed23a340fa103e7b84e5679a29fd5e73d14563.pdf
PDF · 29.01 MB
No categories available
1 So 143/96
Legal thesis Official
Pri skúmaní splnenia ekonomickej podmienky rozhodujúcej pre vznik, trvanie alebo zánik nároku na čiastočný invalidný dôchodok pri zamestnaniach vykonávaných po 1. januári 1993 v Českej republike nemožno zohľadňovať zárobky, dosahované na jej území, ak dôchodca alebo jeho zamestnávateľ neplatí poistné na dôchodkové poistenie na území Slovenskej republiky.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 1997, sp. zn. 1 So 143/96.)
Odporkyňa rozhodnutím zo 6. júla 1995 odňala navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok s účinnosťou od 14. júla 1995. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ nesplňuje podmienku podstatného poklesu na zárobku, lebo mesačný priemer z jeho hrubých zárobkov, zistený za posledných 12 mesiacov, t.j. za čas od apríla 1994 do konca marca 1995, nie je ani o tretinu nižší, ako valorizovaný porovnateľný mesačný zárobok, zistený zo zárobku, z ktorého sa vypočítal čiastočný invalidný dôchodok.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že práca, ktorú vykonáva v zahraničí, t.j. v Českej republike, je spojená s veľkými nákladmi na cestovanie a po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa až následne zmenil kurz českej meny vo vzťahu ku kurzu slovenskej meny, čo malo nepriaznivý dopad na posúdenie podmienky podstatného poklesu na zárobku.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd v B. B. rozsudkom z 12. apríla 1996 napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil, lebo podľa jeho názoru v rozhodnom období od 1. apríla 1994 do 31. marca 1995 navrhovateľ dosiahol mesačne hrubý príjem 4765,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že mesačný priemer hrubých zárobkov navrhovateľa (4765,- Sk) nie je aspoň o tretinu nižší, ako porovnateľný mesačný zárobok
(6501,- Sk), považoval súd prvého stupňa rozhodnutie odporkyne o odňatí čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľovi za vecne správne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal nesprávny prepočet jeho príjmov v Českej republike na slovenskú menu a tvrdil, že podmienky pre poskytovanie čiastočného invalidného dôchodku nadálej splňuje. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolaniu je treba vyhovieť, lebo súd prvého stupňa rozhodol vo veci nesprávne.
Z odôvodnenia:
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od 21. júna 1990. Po vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľ ďalej pracoval, a to v organizácii Geologický prieskum O., a.s., neskôr zmenenej na fy Ivo Popardowski ABAS v O. Po vzniku Slovenskej republiky sa navrhovateľ trvale zdržiaval na jej území, aj keď nadálej pracoval v Českej republike a jeho zamestnávateľom bola právnická osoba so sídlom v Čechách.
Vzhľadom na tieto zistenia v danej veci bolo treba brať do úvahy, že v súlade s článkom 8 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom zamestnávaní občanov č. 317/1994 Z.z., sociálne zabezpečenie občanov jedného zmluvného štátu, zamestnaných na území druhého zmluvného štátu sa riadi Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Na základe uvedenej zmluvy (č. 318/1994 Z.z.) príslušné úrady upravia v Správnej dohode nevyhnutné opatrenia na vykonávanie tejto zmluvy (čl. 21 ods. 1).
Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení uverejnená pod č. 175/1995 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januára 1993 a po jej uverejnení v Zbierke zákonov, sa jej ustanoveniami nepochybne musia riadiť orgány, ktorých pôsobnosť na úseku sociálneho zabezpečenia zmluva upravuje. Medzi tieto orgány patrí aj odporkyňa. Podľa článku 9 citovanej dohody pri určení priemerného mesačného zárobku na účely vymerania dávok dôchodkového zabezpečenia sa neprihliada na zárobky dosiahnuté po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v druhom zmluvnom štáte, a ak sa v tejto istej dobe nedosiahli aj zárobky na území prvého
zmluvného štátu, neprihliada sa ani na dobu, v ktorej sa tieto zárobky dosiahli. Pre posúdenie správnosti postupu odporkyne pri rozhodovaní o odňatí čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľovi bolo potrebné v prvom rade zistiť, v akom rozsahu možno na posúdenie trvania nároku na túto dávku použiť ustanovenia Správnej dohody, lebo navrhovateľ, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pracoval po vzniku Slovenskej republiky u zamestnávateľa, ktorého sídlo bolo v Českej republike.
Vzhľadom na ustanovenia článku 9 citovanej Správnej dohody bolo treba posúdiť, či termínom vymerania dávok sa má na mysli len posúdenie výšky dávky, alebo jej priznanie, alebo či tento termín znamená aj posúdenie všetkých podmienok pre trvanie nároku na dávku, vznik nároku na dávku, jej zmenu alebo zánik, alebo či dohoda mala na mysli len určenie priemerného mesačného zárobku v prípadoch, kedy sa dávka vymeriava pri jej priznaní alebo zvyšovaní. Z hľadiska posúdenia termínu „vymeranie dôchodku“ tak, ako sa doteraz používal pri výklade zákona č. 100/1988 Zb. (najmä § 35 a § 39) možno vyvodiť, že Správna dohoda nemala na zreteli len rozhodnutia o novom priznaní dávky a jej výšky alebo jej zvýšenia, ale termín „vymeranie“ používa v zmysle posúdenia existencie nároku na dávku a jeho obsah.
Za takýchto okolností potom odporkyňa pri zistení, že navrhovateľ pracuje po vzniku Slovenskej republiky v Českej republike musela skúmať, kde jeho zamestnávateľ má sídlo. Ak navrhovateľov zamestnávateľ má sídlo v Českej republike a navrhovateľ nie je pracovníkom, ktorého na výkon práce do tejto republiky vyslal zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky, bolo jej povinnosťou posudzovať nároky navrhovateľa tak, že zamestnanie na území Českej republiky samo osebe neumožňuje zohľadniť zárobky, ktoré navrhovateľ dosiahol na jej území pre účely posúdenia jeho priemerného mesačného zárobku ani v prípade, keby prichádzalo do úvahy skúmanie ekonomickej podmienky pre poberanie čiastočného invalidného dôchodku podľa právnych predpisov, platných na území Slovenskej republiky. Povinnosťou odporkyne pri posudzovaní skúmania podmienky trvania nároku na čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa bolo preto zistiť, či po vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok je možné odňať navrhovateľovi uvedenú dávku po 1. januári 1995 z dôvodu, že vykonáva pracovnú činnosť na území druhého zmluvného štátu. Pri takomto skúmaní bolo treba brať tiež zreteľ na to, či podľa ustanovenia § 14 ods. 3 v spojení s § 16 ods. 7 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení zákona č. 374/1994 Z.z. navrhovateľ platil poistné na dôchodkové zabezpečenie, alebo či za neho takéto poistenie platil štát. Len v prípade, ak takéto poistné bolo po 1. januári 1995 zaplatené, možno vyvodiť, že navrhovateľ má príjem, ktorý možno posudzovať z hľadiska splnenia pod
mienky podstatného poklesu na zárobku. Ak takto hodnotitelný príjem na území Slovenskej republiky alebo u zamestnávateľa so sídlom na jej území nemá, potom sa ekonomická podmienka pre poberanie čiastočného invalidného dôchodku považuje za splnenú. Treba pritom podotknúť, že neplatenie poistného má za následok, že občan ako poberateľ čiastočného ivalidného dôchodku sa takto prípadne vylučuje z možnosti priznania invalidného dôchodku vo výške zodpovedajúcej celej dopočítanej dobe. Rovnako nemožno prehliadnuť, že ak bol navrhovateľ zamestnancom, ktorý svoje zamestnanie vykonával v cudzine, do 1. januára 1995 sa ekonomická podmienka pre poberanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok u neho neskúmala (§ 19 ods. 7 vyhlášky č. 149/1988 Zb.). Aj vzhľadom na túto skutočnosť rozhodnutie odporkyne, ktoré zahrňuje posudzovanie ekonomickej podmienky aj do času pred 1. januárom 1995 u zamestnaní vykonaných v zahraničí, nebolo v súlade so zákonom.
Súd prvého stupňa, ktorý sa s uvedenými právnymi problémami dostatočne nevysporiadal, rozhodol preto na základe nesprávneho právneho názoru a bez dostatočného zistenia skutkového stavu.