Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
92204bbc2e23f4f2dc2ad39237ed23a340fa103e7b84e5679a29fd5e73d14563.pdf
PDF · 29.01 MB
No categories available
1 So 165/96
Legal thesis Official
Nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov, platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1997, sp. zn. 1 So 165/96.)
Odporkyňa rozhodnutím zo 14. novembra 1995 znížila s účinnosťou od 2. januára 1996 starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný od 23. apríla 1990 rozhodnutím vtedajšieho Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave, ktorý bol právnym predchodcom odporkyne (ďalej len odporkyňa) zo 17. mája 1990 v čiastke 1848,- Kčs a ktorý bol následne rozhodnutím z 2. decembra 1994 upravený po prehodnotení doby zamestnania v základnej výške na 2206,- Kčs od 8. novembra 1991. O znížení starobného dôchodku navrhovateľa odporkyňa rozhodla 14. novembra 1995 na základe dodatočného zistenia, že zamestnanie navrhovateľa od 11. marca 1964 do 17. mája 1990, hodnotené v II. pracovnej kategórii, nebolo vykonané v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa tohto ustanovenia zaradenie zamestnania elektromontéra do zvýhodnenej pracovnej kategórie (ktoré bolo nesprávne vykonané podľa už zrušenej Úpravy bývalého Federálneho ministerstva dopravy z 10. januára 1983, č. 24 665/1982-032, registrované v čiastke 32/1983 Zb.) prichádzalo do úvahy len vtedy, ak deň nadobudnutia účinnosti takého výnosu predchádzal dňu, od ktorého bol dôchodok priznaný.
Krajský súd na návrh navrhovateľa preskúmal uvedené rozhodnutie odporkyne zo 14. novembra 1995 a napadnutým rozsudkom ho potvrdil. Po vykonanom
dokazovaní si v zhode s odporkyňou osvojil záver, že úprava starobného dôchodku navrhovateľa vykonaná v roku 1994 spätné od 8. novembra 1991 nebola v súlade so zákonom, lebo k zmene, na základe ktorej bola preradená pracovná činnosť elektromontéra z III. do II. pracovnej kategórie, došlo až od 1. mája 1992 podľa zákona č. 142/1992 Zb., teda až s dvojročným odstupom odo dňa, od ktorého mal navrhovateľ starobný dôchodok priznaný.
Proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ podal včas odvolanie a zotrval v ňom na návrhu, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne o znížení výšky starobného dôchodku, keď nepovažoval za správne jeho posúdenie v prvostupňovom súdnom konaní.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhla rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Z odôvodnenia:
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na § 18 ods. 4, veta prvá zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého pri zmene zaradenia zamestnania do pracovnej kategórie sa doba zamestnania podľa nového zaradenia pracujúcemu započítava od začiatku preukázaného výkonu zamestnania, ak to bolo pre neho výhodnejšie, inak len odo dňa účinnosti príslušného výnosu, ktorým sa taká zmena vykonala. Podľa druhej vety tohto ustanovenia na vykonanú zmenu v zaradení zamestnania do pracovnej kategórie bolo možné brať zreteľ len vtedy, keď deň, od ktorého sa dôchodok priznal, spadal do obdobia odo dňa účinnosti takého výnosu.
Nemožno prehliadať, že navrhovateľ sa stal požívateľom starobného dôchodku ešte v roku 1990 a v čase vzniku nároku na dávku nebolo možné výkon práce elektromontéra na železnici od 11. marca 1964 do 17. mája 1990 hodnotiť inak než v III. pracovnej kategórii, podľa vtedy platnej úpravy o zaradovaní zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia do pracovných kategórií. Ani následne vykonaná zmena v zaradení takých prác do zvýhodnenej II. pracovnej kategórie s účinnosťou od 1. mája 1992, ku ktorej došlo na základe zákona č. 142/1992 Zb., meniaceho a doplňujúceho rezortný zoznam zamestnania zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie podľa Úpravy Federálneho ministerstva dopravy z 8. decembra 1978 č. 24 300/1978-032 v znení úpravy z 10. januára 1983, č. 24 665/1982-032 a výnosu z 12. augusta 1988, č. 14 830/1988-020, neopodstatňovala vykonané zmeny vo výške prá
voplatne priznanej dávky, lebo takýto postup nedovoľoval §18 ods. 4. zákona č. 100/1988 Zb.
Zákon č. 235/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť od 1. júna 1992, tiež takýto postup nedovoľoval, lebo aj keď došlo k vypusteniu ustanovenia § 18 zo Zákona o sociálnom zabezpečení, skutočnosť, že konkrétna výmera dávky sa vždy ustaluje podľa platných predpisov, platných v čase priznania dávky, zostala nedotknutá. Žiadna ďalšia z noviel Zákona o sociálnom zabezpečení túto zásadu nezmenila. Odporkyňa preto v roku 1994 nepostupovala správne, keď vyhovela žiadosti navrhovateľa na prehodnotenie mu doby zamestnania od 11. marca 1964 do 17. mája 1990 a keď mu po započítaní uvedenej doby v II. pracovnej kategórii výšky starobného dôchodku zvýšila spätné od 8. novembra 1991. Odporkyňa svojím rozhodnutím, vydaným 14. novembra 1995, ktoré je predmetom preskúmania v danej veci, uvedené pochybenie po jeho zistení len napravila. Navrhovateľa na jeho dôchodkových nárokoch, plynúcich mu zo zákona neukrátila, preto prvostupňový súd po zhodnotení vykonaných dôkazov dôvodne považoval toto jej rozhodnutie za správne.
Vzhľadom na to, že z uvedených dôvodov k inému posúdeniu veci po jej preskúmaní nebolo možné dospieť ani v odvolacom konaní, odvolací súd podanému odvolaniu vyhovieľ nemohol a vecne správny rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.