Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3 Tz 3/97

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Z ustanovenia vyhl. č. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách, ktoré zakotvuje povinnosti osôb prepravovaných v motorovom vozidle a z ustanovení , , a vyhl. č. , o základných povinnostiach účastníka cestnej premávky a vodiča vyplýva, že ak vodič motorového vozidla zistí, že niektorá z prepravovaných osôb ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky, najmä tým, že nerešpektuje jeho pokyny na vlastnú bezpečnú prepravu a svojím správaním mu bráni vozidlo bezpečne ovládať, musí vodič tohto motorového vozidla urobiť také účinné

opatrenia, vrátane okamžitého zastavenia vozidla, aby takému správaniu zabránil.*

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 1997, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR v neprospech obv. Ing. J. V., zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. októbra 1996, sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu v Martine z 30. júla 1996, sp. zn. a okresnému prokurátorovi v Martine prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Okresný prokurátor v Martine podal 31. marca 1994 obžalobu na obvineného Ing. J. V. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu v podstate na tom skutkovom základe, že

4. septembra 1993 asi o 4.00 hod. v Martine - Príkope, viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Fiat Tempra, ŠPZ MTC 24 - 76 po Príekopskej ulici smerom do Martina, po požití alkoholu, ktorého mal v krvi najmenej 1,45 promile, rýchlosťou neprimeranou stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho vedenie vozidla nezvládol, dostal s ním šmyk, prešiel mimo cestu a narazil do budovy požiarnej zbrojnice. Pri havárii utrpela spolujazdkyňa M. M. mnohopočetné zranenia, ktorým 9. septembra 1993 podľahla v Martinskej fakultnej nemocnici. Spolujazdec J. K. ťažkým zraneniam, ktoré utrpel pri nehode podľahol v tom istom zdravotnom zariadení 9. októbra 1993.

Okresný súd v Martine rozsudkom z 12. februára 1996, sp. zn. , obvineného Ing. J. V. podľa spod obžaloby oslobodil.

* S účinnosťou od 1. apríla 1997 je platný o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý uvedenú problematiku prepravy osôb upravuje v a povinnosti účastníka cestnej premávky a povinnosti vodiča v tejto súvislosti upravuje v , , a v .*

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. mája 1996, sp. zn. , zrušil oslobodzujúci rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd v Martine po doplnení dokazovania, ktoré nariadil vykonať krajský súd, aj novým rozsudkom z 30. júla 1996, sp. zn. , obvineného Ing. J. V. podľa spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora uznesením z 2. októbra 1996, sp. zn. , zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor Slovenskej republiky. Uviedol v nej, že okresný aj krajský súd pochybili, ak vo veci rozhodli bez toho, aby náležite zistili skutkový stav, aký je na vynesenie rozhodnutia potrebný a navyše vykonané dôkazy správne nevyhodnotili. Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona sa podrobne zaoberal rozborom skutkového stavu a osobitne konfliktom medzi obvineným Ing. J. V. a poškodeným J. K. Rovnako podrobne rozoberal aj znalecký posudok z odboru dopravy, a tiež znalecký posudok z odboru zdravotníctva. Na základe tohto rozboru porovnávajúc vykonané dôkazy generálny prokurátor vyslovil názor, že okresný súd dôsledne nezhodnotil viaceré dôkazy objasňujúce príčinu vzniku havárie, o ktorej samotný obvinený uviedol dve verzie.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky ďalej v sťažnosti pre porušenie zákona uviedol, že popri nesprávnom hodnotení dôkazov neboli niektoré dôkazy vykonané. Medzi ne patria najmä tie, ktoré by mohli viesť k objasneniu správania sa obvineného tesne pred nehodou. Obvinený totiž tvrdil, že bol počas jazdy intenzívne obťažovaný a napádaný poškodeným J. K., pričom ale neurobil žiadne opatrenie smerujúce na zamedzenie týchto útokov, vrátane prerušenia jazdy a urobenia takých opatrení vo vzťahu k poškodenému, aby mu zamedzil zasahovanie do vedenia motorového vozidla. Vyslovil tiež názor, že obvinený v žiadnom prípade nemal pokračovať v jazde za takých podmienok, aké sám popisoval a navyše pod vplyvom alkoholu a ešte aj neprimeranou rýchlosťou.

Z uvedených dôvodov navrhol generálny prokurátor vysloviť, že napadnutým uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach , a v prospech obvineného Ing. J. V. Ďalej navrhol zrušiť napadnuté

rozhodnutie krajského súdu ako aj rozsudok Okresného súdu v Martine a okresnému prokurátorovi v Martine prikázať, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd SR podľa na podklade sťažnosti pre porušenie zákona preskúmal správnosť výroku napadnutého rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v prospech obvineného Ing. J. V.

Ako vyplýva z dôvodov napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj z dôvodov rozsudku Okresného súdu v Martine z 30. júla 1996, sp. zn. , súdy oboch stupňov nižších súdov založili svoje oslobodzujúce rozhodnutia na zistení, že v priebehu trestného konania sa nepodarilo vyvrátiť obhajobu obvineného, že on dopravnú nehodu dňa 3. septembra 1993 nezavinil. Podľa súdov oboch stupňov k dopravnej nehode došlo bez zavinenia obvineného a to tak, že počas jazdy motorového vozidla poškodený J. K. udrel päšťou do tváre obvineného (vodiča) Ing. J. V., ktorý v dôsledku toho stratil koncentráciu na vedenie motorového vozidla, a tak došlo k jeho havárii a následným ťažkým zraneniam poškodených J. K. a M. K., ktorým obaja podľahli.

Po preskúmaní veci Najvyšší súd SR zhodne so sťažnosťou pre porušenie zákona generálneho prokurátora konštatuje, že so závermi a rozhodnutiami súdov oboch stupňov nemožno súhlasit.

Na jednej strane si Najvyšší súd SR osvojuje zistenia a závery súdov, podľa ktorých vykonaným dokazovaním sa nepodarilo vyvrátiť obhajobu obvineného, že asi 105 m pred neskorším miestom havárie motorového vozidla ho päšťou do tváre udrel vo vozidle sa vezúci poškodený J. K. Vzhľadom na to, že tento poškodený ako aj poškodená M. K. na následky zranení, ktoré utrpeli pri dopravnej nehode, zomreli, nebolo možné ich prípadným výsluchom overiť objektívnosť tvrdenia obvineného, že ho poškodený J. K. udrel päšťou do tváre. Za takejto dôkaznej situácie, ktorú okresný súd správne označil za stav dôkaznej núdze, so zreteľom na zásadu prezumpcie neviny zakotvenú v ustanovení , správne súdy oboch stupňov vychádzali z toho, že situácia pred dopravnou nehodou bola taká, ako o nej vypovedal obvinený Ing. J. V. Ak by teda vykonané dokazovanie neposkytovalo aj iné podklady na zistenie príčiny havárie motorového vozidla vedeného obvineným, bol by záver súdov, že k nehode došlo bez zavinenia obvineného Ing. J. V. správny.

Súdy, ako už bolo uvedené, uverili tvrdeniu obvineného a jeho obhajobe, lebo nemali k dispozícii iné dôkazy, ktoré by túto obhajobu vyvracali. Prehliadli však, že samotná výpoveď obvineného, a teda jeho obhajoba umožňuje vyvodzovať o príčine dopravnej nehody 3. septembra 1993, pri ktorej utrpeli smrteľné zranenia poškodení J. K. a M. M. aj iné závery.

Obvinený Ing. J. V. vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní, ako aj pred súdom uvádzal, že dňa 3. septembra 1993 už po nasadnutí do motorového vozidla ho poškodený J. K. nerešpektoval a odmietol sa pripnúť bezpečnostným pásom. Poškodený pritom ešte ironizoval jeho výzvy a dokonca odopol pás aj obvinenému. Vznikol tak medzi nimi konflikt, ktorý pokračoval až do miesta, kde ho poškodený udrel päšťou do tváre, po ktorom došlo k havárii motorového vozidla. Ako obvinený uviedol, medzi ním a poškodeným „vznikla hádka“ a to aj preto, že poškodený mu vyčítal správanie voči M. M., ktorá sa tiež viezla s nimi v aute. Dokonca aj poškodená M. M. napomínala poškodeného J. K., aby bol kľudný (výpoveď obvineného na č. 1. 89). Keďže ani túto časť výpovede obvineného nemožno overiť výsluchom svedkov (obaja poškodení zomreli), treba ju preto považovať za pravdivú v celom rozsahu podobne ako aj to tvrdenie obvineného, že ho tesne pred haváriou udrel päšťou do tváre poškodený J. K.

Okrem toho výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že v kritickom čase bol obvinený Ing. J. V. ako vodič motorového vozidla ovplyvnený alkoholom (1,45 promile) a rovnako pod vplyvom alkoholu bol aj poškodený J. K. (presná hladina alkoholu v jeho krvi nie je zadokumentovaná).

Pri existencii týchto uvedených dôkazov bolo potom potrebné, aby orgány trestného konania, vrátane súdov sa zaoberali otázkou, či obvinený ako vodič motorového vozidla postupoval v súlade s ustanovením vyhlášky č. (v znení neskorších predpisov) o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách.

Podľa tohto ustanovenia vyhlášky prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä tým, že by obmedzovali vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvali na miestach, kde by boli ohrozené, vyhádzavali predmety z vozidla a pod. Vodič nesmie pripustiť, aby sa prekročil povolený počet pre

pravovaných osôb a podľa svojich možností ani to, aby prepravované osoby porušili ustanovené im povinnosti (pripútať sa bezpečnostným pásom, použiť ochrannú prilbu a pod.).

Citované ustanovenie vyhlášky č. o pravidlách cestnej premávky nie je však samoúčelné, ale zakotvuje povinnosti osôb prepravovaných v motorovom vozidle, aby svojím správaním neohrozovali bezpečnosť cestnej premávky. Na druhej strane, len vodič motorového vozidla môže vyžadovať od prepravovaných osôb také správanie, aby počas prepravy nebola ohrozená bezpečnosť tak prepravovaných osôb, ako aj bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky. Ak však vodič motorového vozidla zistí, že niektorá z prepravovaných osôb ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky najmä tým, že svojím správaním mu bráni vozidlo bezpečne ovládať, musí vodič tohto motorového vozidla urobiť také účinné opatrenia, vrátane okamžitého zastavenia vozidla, aby zabránil a zamedzil takémuto správaniu prepravovanej osoby.

Takúto základnú povinnosť vodiča motorového vozidla možno vyvodiť najmä z ustanovení pím. a), , , a osobitne už citovaného ustanovenia vyhlášky č. o pravidlách cestnej premávky.

Na základe uvedeného možno potom zhrnúť, že obvinený Ing. J. V. postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. o pravidlách v cestnej premávke, ak so svojím motorovým vozidom dňa 3. septembra 1993 z Vrútok do Martina pokračoval v jazde i napriek tomu, že jeho spolujazdec sediaci na prednom sedadle J. K. svojím správaním mu bránil bezpečne ovládať vedené motorové vozidlo. Záver o tom, že poškodený J. K. bránil obvinenému bezpečne ovládať motorové vozidlo možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť z výpovede samotného obvineného. Poškodený bol pritom pod vplyvom alkoholu, a preto jeho preprava v motorovom vozidle si od vodiča (t.j. obvineného) vyžadovala osobitné zabezpečovacie opatrenia v tom smere, aby poškodený nemal dosah a možnosť ohrožovať vodiča v bezpečnom ovládaní motorového vozidla. Toto zabezpečenie zo strany vodiča sa v posudzovanej veci vyžadovalo v podstate už od okamihu nasadnutia poškodeného J. K. do motorového vozidla. Práve to, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, malo viesť obvineného, ako vodiča motorového vozidla, aby poškodeného posadil na také miesto, z ktorého by mu nebránil vedené motorové vozidlo bezpečne

ovládať. Takáto povinnosť, resp. opatrenie zo strany obvineného sa vo zvýšenej miere vyžadovalo najmä po zistení, že poškodený J. K. nie-lenže nerešpektuje príkazy vodiča na pripútanie sa bezpečnostným pásom, ale naopak odopol aj vodiča (obvineného) a voči nemu viedol a stupňoval verbálne útoky. Správanie sa poškodeného v motorovom vozidle jednoznačne bránilo obvinenému ako vodičovi vozidlo bezpečne ovládať, čo napokon vyústilo do havárie tohto motorového vozidla. So zreteľom na to, že poškodený J. K. nasadol do motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a v takomto stave nebral vážne a ani nerešpektoval pokyny vodiča, bolo na vodičovi, t.j. na obvinenom, aby si bezpečnú jazdu na poškodenom vynútil a to aj za cenu zastavenia motorového vozidla. K zastaveniu motorového vozidla ho malo viesť nielen to, že sa poškodený odmietol pripnúť bezpečnostným pásom, ale aj to, že v dôsledku hádky a najmä požitého alkoholu hrozilo, že sa poškodený počas jazdy nečakane prevalí na stranu vodiča a ohrozí tak bezpečnosť jazdy. Ak však obvinený napriek tomu v jazde s motorovým vozidlom pokračoval, prevzal v podstate na seba zodpovednosť za dodržanie základných ustanovení vyhlášky č. o pravidlách v cestnej premávke zo strany poškodeného J. K. Treba totiž vychádzať z toho, že poškodený J. K. po požití alkoholu nebol v stave rešpektovať ani základné ustanovenia pravidiel cestnej premávky a bol v podstate na úrovni osoby, akú má na mysli ustanovenie vyhlášky č. Za tejto situácie bolo potom na obvinenom ako na vodičovi motorového vozidla, aby sa vhodne postaral o bezpečnosť cestnej premávky. Vykonané dokazovanie však umožňuje vyvodiť záver, že obvinený tak neurobil, pričom porušením základných vodičských povinností zavinil dopravnú nehodu a následné spôsobenie ťažkej ujmy dvom osobám so smrteľným následkom. V posudzovanom prípade obvinený v dôsledku toho, že sám bol ovplyvnený alkoholom, nedocenil porušenie základných povinností zo strany poškodeného a nebol v stave správne reagovať a vynútiť si zo strany poškodeného rešpektovanie týchto základných ustanovení vyhlášky č. Vzniká tak dôvodné podozrenie, že týmto svojím konaním obvinený naplnil všetky zákonné znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. Keďže nebolo preukázané porušenie dôležitej povinnosti uloženej v zákone, neprichádza preto do úvahy právne posúdiť konanie obvineného aj podľa odseku 2 ustanovenia Tr. zák.

Preto ak napriek tomu súdy vyniesli oslobodzujúce rozhodnutia, porušili tým zákon v ustanoveniach uvedených vo výroku tohto rozsudku v prospech obvineného. Najvyšší súd SR v dôsledku toho napadnuté rozhodnutie zrušil a zrušil tiež rozsudok Okresného súdu v Martine. Zároveň Najvyšší súd SR prikázal okresnému prokurátorovi v Martine, aby o veci znovu konal a rozhodol.