Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
c834708e9e58d518e188c3769184ae32606347ba5da59d1113c428d4f7d5e85c.pdf
PDF · 26.92 MB
No categories available
7 To 16/97
Legal thesis Official
I. Prisvojením si cudzej veci v zmysle § 247 ods. 1 Tr. zák. sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo faktického držiteľa veci z jej držby, užívania a nakladania s vecou. Pojem „trvale“ pritom neznamená len navždy, ale aj na dobu neurčitú, teda do času, kým sa páchateľ nerozhodne s vecou naložiť inak (napr. darovať ju, opustiť ju, vrátiť majiteľovi a pod.) alebo kým mu nie je odňatá orgánmi činnými v trestnom konaní.
II. Prisvojenie cudzej veci neznamená, že páchateľ sa stáva vlastníkom veci, znamená iba získanie možnosti trvalej dispozície s vecou.
III. Nejde o prechodné používanie cudzieho motorového vozidla, ale o dokonané prisvojenie si cudzej veci zmocnením sa aj v prípade, ak páchateľ odcudzi motorové vozidlo, ktoré napriek záujmu kupcov nepredá, ale ho sám používa dlhší čas a vylepší jeho technický stav. O trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. ide aj vtedy, keď sa páchateľ zmocní cudzieho motorového vozidla v úmysle užívať ho iba kratší čas, avšak za cenu jeho podstatnejšieho opotrebovania.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 1997, sp. zn. 7 To 16/97.)
Najvyšší súd SR podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol sťažnosť odsúdeného D. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 1997, sp. zn. Z-2 1 T 29/94, ktorým bol podľa § 283 písm. d) Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania.
Z odôvodnenia:
Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. júna 1997, podľa § 283 písm. d) Tr. por. návrh odsúdeného D. M. na povolenie obnovy konania vo veci vedenéj na Krajskom súde v Bratislave pod číslom Z-2 1 T 29/94 zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd vo vzťahu k bodu 1/ právo-platného rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 1994, sp. zn. 1 T 29/94, v podstate uviedol, že to, že je rozdiel medzi hodnotou vozidla tak, ako ju určil znalec (325 986 Sk) a nadobúdacou cenou vozidla (podľa kúpno-predajnej zmluvy a colnej sprievodky - 1,200 000 talianskych lír) bolo známe od začiatku (trestného stíhania) a nejde teda o novú, súdu skôr neznámu skutočnosť. Naopak, súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal už pred vyhlásením rozsudku.
Pokiaľ sa týka skutku uvedeného pod bodom 2/ citovaného rozsudku krajského súdu, na ktorý odsúdený rozšíril svoj návrh na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí 24. júna 1997, č.l. 341, a domáhal sa výsluchu troch svedkov, krajský súd vyslovil, že nemá pochybnosti o tom, že odsúdený nemal záujem vozidlo Favorit predať (čo mali potvrdiť títo traja svedkovia), pretože ho dal opraviť a dal naň namontovať ťažné zariadenie. Toto zistenie však nič nemení na tom, že vozidlo odcudzil (čo priznal nielen v základnom konaní, ale aj na verejnom zasadnutí), pričom si vozidlo mienil ponechať natrvalo, lebo ináč by nedal namontovať naň ťažné zariadenie.
Na základe uvedeného krajský súd zistil, že nevyšla najavo žiadna nová skutočnosť, súdu skôr neznáma, ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Tvrdenia odsúdeného nie sú doposiaľ neznámymi, nie sú to nové skutočnosti, naopak - boli známe počas celého trestného
konania. Preto neboli splněné zákonné podmínky uvedené v § 278 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený D. M. V jej písomnom odôvodnení v podstate položil otázku, prečo je odsúdený za vymyslenú cenu motorového vozidla, keď skutočná hodnota tohto auta značky Fiat Tipo je mnohonásobne nižšia a je aj zdokladovaná v trestnom spise. Porovnal to so situáciou, ako keby bol odsúdený za finančnú čiastku, ktorú neodcudzil. Domáhal sa toho, aby bol určený nový znalec, ktorý určí skutočnú hodnotu motorového vozidla zn. Fiat Tipo a boli vypočutí ním navrhnutí svedkovia.
Najvyšší súd SR na podklade sťažnosti odsúdeného preskúmal v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného D. M. nie je dôvodná.
Podľa právoplatného rozsudku krajského súdu z 9. mája 1994, sp. zn. 1 T 29/94, bol čiastkový skutok uvedený pod bodom 1) spáchaný v nočných hodinách dňa 3. apríla 1993.
Novelou Trestného zákona č. 140/1961 Zb. zákonom číslo 557/1991, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. januára 1992, bol do § 89 vložený ods. 15 (teraz ods. 12), podľa ktorého pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto výšku škody nemožno zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo uvedenie veci do predošlého stavu.
Keďže uvedený čiastkový útok pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, 4 Tr. zák. bol spáchaný už v čase účinnosti citovanej novely, nepochybil krajský súd, keď pri ustálení „trhovej" ceny motorového vozidla továrenskej zn. Fiat Tipo Turbo Super prihlíadol i na citované zákonné ustanovenie a na základe znaleckého posudku takto ustálil cenu vozidla na Sk 325 986 a nie podľa toho, za čo vozidlo poškodený získal.
K argumentom odsúdeného, že motorové vozidlá Fiat Tipo, aj Škoda Favorit chcel používať iba prochodnú dobu, a preto Favorit odmietol predať, treba poznamenáť, že podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. spácha trestný čin krádeže, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a naplní aj niektorý zo znakov uvedených pod písmenami a) až e) tohto ustanovenia.
Trestný čin krádeže je teda dokonaný zmocněním sa veci v úmysle prisvojit si ju.
Prisvojením si veci sa rozumie skutočnosť, že páchateľ sa takejto veci zmocní a odníme ju z dispozície subjektu, ktorý je oprávnený s vecou nakladať, t.j. napr. z dispozície vlastníka veci, správcu alebo inej osoby, ktorá má vec oprávnene u seba. „Prisvojenie“ znamená zároveň vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo faktického držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Prisvojenie cudzej veci pritom neznamená, že páchateľ sa stáva vlastníkom veci, znamená iba získanie možnosti trvalej dispozície s vecou (lebo zlodej sa nikdy nestáva vlastníkom ukradnutej veci).
Pojem „trvale“ pritom neznamená len navždy, naveky, ale treba ho chápať aj ako na dobu neurčitú, teda do času, kým sa páchateľ nerozhodne s vecou inak naložiť (napr. darovať ju, opustiť ju, eventuálne vrátiť ju poškodenému - lebo aj vtedy by išlo o dokonanú krádež a neskoršia zmena úmyslu a vrátenie veci poškodenému, by znamenalo len náhradu spôsobenej škody). Sem patrí aj prípad, keď je vec páchateľovi orgánmi činnými v trestnom konaní odňatá alebo páchateľom vydaná a vrátená poškodenému.
V zmysle týchto úvah by sa preto nič nezmenilo na správnom závere krajského súdu, že odsúdený naplnil zákonné znaky trestného činu krádeže aj konaním uvedeným pod bodom 2/ prvostupňového právo-platného rozsudku, keby ním navrhovaní traja svedkovia potvrdili, že im nechcel motorové vozidlo Favorit predať.