Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6 Tz 3/95

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Svedok v trestnom konaní je riadne predvolaný na úkon, ak sa o jeho konaní dozvie hodnoverným spôsobom, napr. prevzatím predvolania, telefónicky od príslušného orgánu činného v trestnom konaní a podobne, aspoň s takým časovým odstupom od začiatku úkonu, ktorý mu reálne umožní na úkon trestného konania sa dostaviť.

Za vážny dôvod, ktorý bráni svedkovi v účasti na úkone trestného konania treba považovať taký dôvod, ktorý je porovnateľný s významom úkonu, s následkami jeho nevykonania a potrebou jeho opätovného nariadenia.

Aj v prípade, ak sú dané vážne dôvody, ktoré bránia svedkovi v účasti na úkone trestného konania, je treba, aby jeho neprítomnosť bola včas ospravedlnená. Pokiaľ sa ale svedok z objektívnych príčin nemohol ospravedlniť pred úkonom, nie je vylúčené považovať za dostatočné a včasné aj ospravedlnenie sa po úkone, ak nasleduje ihneď po odpadnutí dôvodu, pre ktorý tak svedok nemohol urobiť skôr. V takom prípade nie je možné uložiť svedkovi poriadkovú pokutu podľa

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 1995, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú v prospech obvineného R. H. v trestnej veci vedenéj na Okresnom úrade vyšetrovania PLZ SSR Bratislava I, pod sp. zn. , podal generálny prokurátor SR, zrušil uznesenie vyšetrovateľa zo 14. októbra 1994, citovanej sp. zn. a býv. obvodnému prokurátorovi pre Bratislavu I prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Obvodný prokurátor pre Bratislavu I uznesením zo 14. októbra 1994, sp. zn. , podľa zamietol sťažnosť Ing. L. H., ktorú podal 14. septembra 1994 proti uzneseniu vyšetrovateľa Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I zo dňa 9. septembra 1994, sp. zn. , ktorým mu - ako svedkovi - bola uložená na základe poriadková pokuta v sume 10 000 Sk, lebo podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú.

V odôvodnení uznesenia obvodný prokurátor uviedol, že podľa , preskúmal napadnuté uznesenie vyšetrovateľa, všetky jeho výroky, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie zákona. Naopak. Preskúmaním spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho zistil, že Ing. L. H. bol vyšetrovateľom dvakrát riadne predvolaný ako svedok, pričom sa na výsluch nedostavil, ani sa neospravedlnil.

Proti citovanému uzneseniu obvodného prokurátora pre Bratislavu I (ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. októbra 1994) podal generálny prokurátor SR sťažnosť pre porušenie zákona. V odôvodnení sťažnosti najmä uviedol, že obvodný prokurátor, ani vyšetrovateľ, nepostupovali podľa ustanovení a , lebo obvodný prokurátor zamietol dôvodne podanú sťažnosť svedka Ing. L. H. a vyšetrovateľ pri svojom rozhodovaní o uložení poriadkovej pokuty nezistil riadne skutočný stav veci. Navrhol, aby Najvyšší súd SR vyslovil, že napadnutým uznesením obvodného prokurátora a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, zrušil toto napadnuté uznesenie, aj uznesenie vyšetrovateľa Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I z 9. septembra 1994, sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom na základe ustanovenia , preskúmal podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v ustanoveniach uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vyšetrovateľ Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I uznesením z 9. septembra 1994, sp. zn. , podľa uložil svedkovi Ing. Ľ. H. poriadkovú pokutu 10 000 Sk, lebo napriek predchádzajúcemu písomnému predvolaniu, bez dostatočného ospravedlnenia sa, neuposlúchol výzvu, danú mu ako svedkovi podľa a

V odôvodnení uznesenia vyšetrovateľ uviedol, že svedok bol dňa 12. augusta 1994 písomne predvolaný na výsluch na Obvodný úrad vyšetrovania PZ SR Bratislava I, na deň 23. augusta 1994, pričom predvolanie na výsluch prevzal dňa 22. augusta 1994, avšak na výsluch sa bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil. Následne bol predvolaný písomne na výsluch dňa 22. augusta 1994 na deň 31. augusta 1994, pričom predvolanie prevzal 31. augusta 1994, avšak opätovne sa bez ospravedlnenia nedostavil, a to i napriek poučeniu, uvedenému v tlačive predvolánky o možnosti uloženia poriadkovej pokuty.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa o uložení poriadkovej pokuty, ktorá svedkovi bola doručená 13. septembra 1994, dňa 14. septembra 1994 podal Ľ. H. sťažnosť. Uviedol v nej, že 22. augusta 1994 o 15.00 hod. obdržal predvolanie na výsluch na 8.00 hod. rano dňa 23. augusta 1994. Nakolko mal naplánovanú služobnú cestu, osobne zašiel do úradovne na Sasinkovej ulici. Pretože vyšetrovateľka nebola na pracovisku, na radu vrátnika nechal telefonický odkaz na sekretariáte oddelenia a ospravedlnenie, že sa nemôže v termíne dostaviť a zároveň nechal svoje telefónne číslo, aby mu vyšetrovateľka mohla zavolať a dohodnúť náhradný termín.

Dňa 31. augusta 1994 popoludní si na pošte prevzal predvolanie na 31. augusta 1994 o 8.00 hod. rano. Keďže už bolo po termíne, znova sa dvakrát pokúšal telefonicky vyšetrovateľku zastihnúť, ale bez úspechu.

Podotkol tiež, že jeho trvalé bydlisko je na Jeséniovej ul. v Bratislave, kam mu bolo zaslané uznesenie (a nie na Karadžičovej ul. v Bratislave, kam mu boli adresované predvolania svedka).

Podľa ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa () musí byť svedok v predvolaní upozornený.

Podľa v znení novely zákona číslo účinného do 30. septembra 1994, kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie, alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi, alebo policajnému orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ, alebo policajný orgán potrestáť poriadkovou pokutou do 10 000 Sk (po novele od 1. októbra 1994 - do 50 000 Sk).

Z ustanovenia vyplýva, že ak bol svedok riadne predvolaný na úkon v zmysle (napr. na výsluch - , z ktorého vyplýva povinnosť svedčiť), treba takéto predvolanie považovať za príkaz daný podľa .

Neuposlúchnutie takéhoto príkazu je spojené s možnosťou uloženia poriadkovej pokuty, ak

a) bol svedok riadne predvolaný,

b) bol upozornený na následky neustanovenia sa a

c) svoju neprítomnosť na úkone dostatočne neospravedlnil.

Z obsahu spisu, konkrétne z tlačiv o predvolaní svedka z 12. augusta 1994 na 23. augusta 1994 a z 22. augusta 1994 na 31. augusta 1994 je evidentné, že svedok Ing. L. H., bol obsahom tlačiva poučený, že ak sa nedostaví bez dostatočného ospravedlnenia sa, môže byť predvedený a potrestaný poriadkovou pokutou až do 10 000 Sk.

Na uplatnenie postupu v zmysle tým bola splnená jedna z podmienok - uvedená vyššie pod písm. b).

nedefinuje pojem „riadne predvolanie svedka“, pokiaľ ide o prípravné konanie a nestanovuje lehotu, ktorú by bolo treba aspoň spravidla zachovať medzi prevzatím predvolania a začiatkom úkonu. Neustanovuje ani povinnosť (len možnosť) pre orgány činné v prípravnom konaní, doručiť takéto predvolanie do vlastných rúk ( a contr.).

Z uvedeného možno odvodiť záver, že svedok v prípravnom konaní bol riadne predvolaný na úkon, ak sa o jeho konaní dozvedel hodnoverným spôsobom (napr. prevzatím predvolania, telefonicky od prí-

slušného orgánu činného v trestnom konaní a pod.) aspoň s takým časovým odstupom od začiatku úkonu, ktorý mu reálne umožňuje na úkon sa dostaviť.

V danom prípade je nepochybné, že svedok Ing. L. H. predvolanie vyšetrovateľa z 12. augusta 1994 na výsluch dňa 23. augusta 1994 o 8.00 hod. obdržal najneskôr v popoludňajších hodinách (o 15.00 hod.) dňa 22. augusta 1994. Dozvedel sa teda hodnoverným spôsobom o konaní úkonu v zmysle s dostatočným časovým predstihom potrebným na to, aby sa úkonu zúčastnil, alebo aby svoju eventuálnu neprítomnosť riadne ospravedlnil.

Neplatí to však zatiaľ o jeho predvolaní z 22. augusta 1994 na 31. augusta 1994 o 8.00 hod. Z doručenky tohto predvolania vyplýva, že predvolanie svedka prevzal na pošte 31. augusta 1994, a ako v sťažnosti uvádza - až popoludní, t.j. až v čase po tom, ako mal byť úkon vykonaný. V tomto prípade teda na základe obsahu spisu nemožno konštatovať, že bol na úkon riadne predvolaný.

nedefinuje ani pojem „dostatočné ospravedlnenie“. Z obsahu tohto pojmu však vyplýva, že pôjde jednak o vážny dôvod, ktorý bránil v účasti na úkone a jednak o včasné ospravedlnenie.

Za vážny dôvod, ktorý bránil v účasti na úkone treba považovať taký dôvod, ktorý je porovnateľný s významom úkonu s následkami jeho nevykonania a potrebou jeho opätovného nariadenia (napr. účasť na dohodnutom dôležitom obchodnom rokovaní, na pohrebe blízkéj osoby, na inom významnom úkone štátneho orgánu, odchod na plánovanú a organizovanú dovolenku, alebo neúčasť na úkone z preukázaných zdravotných dôvodov, či meškanie, alebo porucha dopravného prostriedku pri ceste na úkon a pod.).

Avšak aj v prípade, že sú dané vážne dôvody, ktoré bránili v účasti na úkone, je potrebné, aby neprítomnosť bola včas ospravedlnená. To predpokladá, že sa neúčasť na úkone ospravedlní spravidla ešte pred začiatkom úkonu. Pokiaľ však z objektívnych príčin nebolo možné ospravedlniť sa pred úkonom, nie je vylúčené považovať za dostatočné, resp. včasné aj ospravedlnenie po úkone, ak nasleduje hneď po odpadnutí dôvodu, pre ktorý sa tak skôr nemohlo urobiť.

V odôvodnení napadnutého uznesenia sice obvodný prokurátor pre Bratislavu I uvádza, že „podľa , preskúmal napadnuté uznesenie, všetky jeho výroky, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo ...", ale z obsahu spisu, ani z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že tak skutočne urobil.

Úlohou obvodného prokurátora preto bude, aby so zreteľom na daný výklad podmienok uloženia poriadkovej pokuty preveril tvrdenia svedka Ing. L. H. obsiahnuté v jeho sťažnosti zo 14. septembra 1994, potom vec prejednal a rozhodol.