Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
c834708e9e58d518e188c3769184ae32606347ba5da59d1113c428d4f7d5e85c.pdf
PDF · 26.92 MB
No categories available
Tzo-V 1/96
Legal thesis Official
I. Opakované začatie trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Tr. por. platného do novely Trestného poriadku vykonanej zákonom číslo 247/1994 Z.z., nespochybňuje procesnú relevantnosť výpovedí svedkov vyslúchnutých po prvom začatí trestného stíhania podľa uvedeného ustanovenia v rovnakej veci.
II. K totožnosti skutku v prípade opakovaného začatia trestného stíhania.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 1996, sp. zn. Tzo-V 1/96.)
Najvyšší sod SR na základe sťažnosti generálneho prokurátora SR v trestnej veci obvineného L. Š. zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR, ako súdu odvolacieho, zo 7. mája 1996, sp. zn. 5 To 27/96, ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 19. februára 1996, sp. zn. 2 T 83/95 a tomuto krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Krajský prokurátor v Košiciach podal na obvineného L. Š. dňa 6. decembra 1996 obžalobu pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,5 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1,2 Tr. zák., formou spulupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že spoločne s obvineným L. Z., majiteľom firmy LUMA TRADE, s.r.o. Košice, v dobe od 12. mája 1992 do 4. júna 1992 v desiatich prípadoch kúpili a odobrali od Družstevného podniku UNIMEX vo Svidníku 95 600 litrov stoličnej vodky bez dane z obratu, cla a dovoznej prirážky za 5, 280 502,80 Kčs s predstieraným úmyslom alkohol vyvieziť neexistujúcej firme PRINT KFT Budapešť, pričom vodku predali na území bývalej ČSFR, čím slovenský štát neodvedením dane z obratu poškodili celkom o 8,421 800 Sk, na dovoznej prirážke o 527 690 Sk a skrátili clo o 791 459 Sk.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. februára 1996, sp. zn. 2 T 83/95, podľa § 188 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestnú vec obvineného L. Š. vrátil prokurátorovi na došetrenie.
Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 7. mája 1996, kedy Najvyšší súd SR, uznesením sp. zn. 5 To 27/96, sťažnosť krajského prokurátora podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v celom rozsahu neakceptoval stanovisko krajského súdu, pokiaľ ide o rozsah potrebného došetrenia veci. Názor krajského súdu, že treba opakovať výsluchy svedkov vykonané pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému (18. júla 1995) modifikoval v tom smere, že
procesné úkony vykonané po 26. októbri 1993 (t.j. po vydání uznesenia o vznesení obvinenia) je nutné považovať za platné, avšak výsluchy svedkov vykonané po 15. januári 1993 (t.j. po začatí trestného stíhania vo veci podľa § 160 ods. 1 Tr. por.), ale pred 26. októbrom 1993 je potrebné opakovať. Vychádzal pritom z toho, že ohľadom skutku, pre ktorý bolo vyšetrovateľom KÚV PZ Košice 15. januára 1993 podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie a pre ktorý bolo následne 23. októbra 1993 podľa § 163 ods. 1 Tr. por. L. Š. vznesené obvinenie, nie je zachovaná totožnosť skutku.
Proti uvedenému uzneseniu Najvyššieho súdu SR, ako súdu odvolaciemu, podal generálny prokurátor SR sťažnosť pre porušenie zákona. Domáhal sa ňou, aby Najvyšší súd SR vyslovil, že napadnutým uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 148 ods. 1 písm. c/ a § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por. v prospech obvineného. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 164 ods. 1 Tr. por. účinnom do 1. októbra 1994, úkony podľa piatej hlavy, vykonané po začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1. Tr. por., nemusel vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Z toho vyplýva, že nie je potrebné opakovať tie úkony, ktoré boli vykonané spôsobom stanoveným doterajšími predpismi, a preto výsluchy svedkov vykonané po 15. januári 1993, kedy bolo uznesením vyšetrovateľa podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,3 Tr. zák. a iné, boli procesnými úkonmi vykonanými v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a nie je potrebné ich opakovať. Pokiaľ ide o zachovanie totožnosti skutku uznesením vyšetrovateľa z 15. januára 1993 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1,3 Tr. zák. a iné, pre skutok, ktorý mal byť spáchaný v čase od marca do decembra 1992 firmou UNIMEX, ktorá nakúpila 1 400 000 fliaš o objeme 0,5 litra stoličnej vodky a táto bola v rozpore s deklarovanou skutočnosťou o vývoze do zahraničia reexportovaná a predaná na území bývalej ČSFR, čím vznikla z titulov uvedených v úvode tohto uznesenia škoda. Po zistení, že tento obchod nerealizovala firma Unimex, ale že od tejto firmy vodku odkúpili viacerí odberatelia, ktorí ju realizovali v tuzemsku, vyšetrovateľ jednotlivé prípady vylúčil na samostatné konanie. Preto je skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a skutok, pre ktorý bolo následne vznesené proti obvinenému L. Š.
obvinenie, totožný a procesné požiadavky súdov na došetrenie veci neopodstatnené.
Z týchto dôvodov generálny prokurátor SR vo svojej stážnosti navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR, ako aj uznesenie krajského súdu zrušil a Krajskému súdu v Košiciach prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd SR z podnetu tejto stážnosti pre porušenie zákona preskúmal v zmysle § 267 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že zákon bol porušený v prospech i v neprospech obvineného L. Š.
Plniac uvedenú prieskumnú povinnosť Najvyšší súd SR konštatuje, že k pochybeniu súdov oboch stupňov došlo v dôsledku nesprávneho výkladu a účinkov ustanovenia § 160 ods. 1 Tr. por. platného do novely číslo 247/1994 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. októbra 1994, v kontexte s hodnotením procesnej relevancie úkonov vykonaných vyšetrovateľom od 15. januára 1993.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, vo svojom uznesení správne konštatuje, že pred účinnosťou uvedenej novely Trestného poriadku nemusel vyšetrovateľ opakovať úkony vykonané o.i. po začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Tr. por. (arg. § 164 ods. 1 Tr. por.). Nesprávne ale považoval za taký procesný úkon uznesenie vyšetrovateľa z 26. októbra 1993, kedy podľa § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie proti obvineným Z. L. a L. Š., pre trestné činy podľa § 124 a § 148 ods. 1, 3 Tr. zák., ktoré mali spáchať od 12. mája 1992 do 4. júna 1992 odobratím vodky od Družstevného podniku Unimex vo Svidníku, s predstieraným úmyslom vyvieziť ju do Maďarska, hoci ju predali v ČSFR.
Trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začalo v predmetnej veci dňa 15. januára 1993 uznesením vyšetrovateľa KÚV PZ Košice, sp. zn. VP 117/20-93, pre trestné činy podľa § 124, § 148 a § 118 Tr. zák. (vrátane kvalifikovaných skutkových podstát). Trestný skutok mal byť spáchaný v období mesiacov marec až december 1992, kedy firma Unimex, družstevný podnik Svidník, nakúpila 1 400 000 fliaš 0,5 l vodky od firmy Pigalux v Poľskej republike s tým, že bude dovezená z Ukrajiny do colného skladu vo Svidníku a odtiaľ reexportovaná do zahraničia, na základe čoho bola časť dovezeného
alkoholu v celkovom množstve 363 200 litrov rozpredaná rôznym odberateľom na území ČSFR, čím vznikla slovenskému štátu škoda 31, 961 000 Kčs na nezaplatenej dani z obratu, ako aj vo výške 3, 215 248 Kčs neuhradením cla vo výške 2, 143 506 Kčs neuhradením dovoznej prirážky.
Podľa aktuálnej procesnej úpravy orgány prípravného konania neboli oprávnené vykonávať pred začatím trestného stíhania úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Tr. por. s výnimkou úkonov podľa § 113 a § 114 Tr. por. (t.j. s výnimkou ohliadky a prehliadky tela a iných podobných úkonov), teda neboli oprávnené ani vyslúchať svedkov podľa § 101 a nasl. Tr. por. (obvinený v tomto štádiu ešte neexistoval, lebo nebolo postupované podľa § 163, resp. 169 Tr. por.). Výkladom tejto zákonnej zásady sa dospeje k záveru, že po začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Tr. por. mohli orgány prípravného konania vykonávať povolené procesné úkony, v danom prípade boli najmä oprávnené vykonávať výsluchy svedkov po 15. januári 1993, kedy preukázateľne trestné stíhanie „tzv. vo veci“ začalo.
Túto možnosť nenarušilo uznesenie vyšetrovateľa KÚV PZ v Košiciach z 26. októbra 1993, sp. zn. VP-161/20-1993, ktorým znovu začal trestné stíhanie a zároveň vzniesol obvinenie (§ 160 ods. 1, § 163 ods. 1 Tr. por.) obom obvineným pre rovnaké trestné činy a rovnaký trestný skutok špecifikovaný vo vzťahu k jednotlivým odberom vodky do desiatich čiastkových skutkov v časovom rozmedzí od 12. mája 1992 do 4. júna 1992. Tento postup vyšetrovateľa bol odôvodnený výsledkami vyšetrovania, ktorým sa zistilo, že vodku nerealizovala firma Unimex, ale že od tejto firmy ju odkúpili viacerí odberatelia, ktorí tovar realizovali na tuzemskom trhu. Zároveň bolo rozhodnuté o vylúčení niektorých prípadov na samostatné konanie.
Z uvedeného vyplýva, že totožnosť skutku uvedená v uznesení o začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Tr. por. z 15. januára 1993 a skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, bola zachovaná. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že obdobie páchania trestného skutku bolo oproti uvedenému uzneseniu v obžalobe zúžené, objem realizovanej vodky na tuzemskom trhu upresnený a škoda v dôsledku toho znížená.
Teória a prax súdov nechápe totožnosť skutku iba ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami opísanými v obžalobnom návrhu
a výrokom rozhodnutia súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. So zreteľom na výsledky dokazovania môžu niektoré skutočnosti po začatí trestného stíhania, resp. po podaní obžaloby - v konaní pred súdom, pribudnúť, niektoré môžu odpadnúť, nepresný popis skutku sa môže upresniť, nesmie sa však zmeniť podstata skutku. Podstatu skutku pritom tvorí konanie a následok. Podstata skutku je takto určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v uznesení o začatí trestného stíhania, resp. v obžalobe, z ktorej vzísiel následok porušujúci alebo ohrozujúci záujmy chránené Trestným zákonom. Na zachovaní totožnosti skutku nemajú vplyv zmeny v okolnostiach, ktoré iba individualizujú stíhaný, resp. žalovaný skutok z hľadiska času, miesta spáchania činu, formy zavinenia, rozsahu následku a motivácie, keď inak zhoda v následku alebo konaní nie je dotknutá. To znamená, že napr. upresnenie dátumu spáchania trestného činu alebo upresnenie spôsobu vykonania činu, upresnenie výšky spôsobenej škody, nič nemení na podstate skutku. Ak sú predmetom trestného konania trestné činy pokračovacie, trvacie a hromadné, na totožnosti skutku vo vzťahu k nim sa nič nezmení, ak v rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní niektoré úkony (resp. časové úseky) oproti predchádzajúcemu stavu odpadnú alebo naopak pribudnú.
Podľa právnej úpravy vykonanej novelou Trestného poriadku č. 247/94 Z.z. a účinnej od 1. októbra 1994, podmienkou prirodzene bude rešpektovanie hranice skutku vymedzenej v § 12 ods. 11 Tr. por. Súčasťou jedného skutku môžu byť len tie útoky, ku ktorým došlo pred oznámením obvinenia (§ 160 ods. 1, 4 Tr. por.). Ak obvinený pokračoval vo svojom konaní i po oznámení obvinenia, ide už o nový skutok.
So zreteľom na rozvedené právne úvahy o totožnosti skutku, je nepochybné, že názor vyslovený v úvode týchto úvah je v celom rozsahu opodstatnený a z tohto procesného dôvodu nebol dôvod na opakovanie výsluchu svedkov, ktoré požadovali súdy. Navyše treba z vecného hľadiska pripomenúť, že výsluchy svedkov uvádzaných konkrétne v uznesení odvolacieho súdu (napr. A. D., J. K, Ing. L. K.) boli vykonané opakovane, aj po 23. októbri 1993. Na druhej strane treba súhlasiť s vysloveným názorom odvolacieho súdu ohľadom procesného režimu, ktorý upravuje oprávnenia obhajcu zúčastňovať sa jednotlivých vyšetrovacích úkonov.
Ak za tohto stavu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací zamietol podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť krajského prokurátora proti uzneseniu krajského súdu o vrátení veci na došetrenie, porušil toto ustanovenie v prospech i v neprospech obvineného, lebo vzhľadom na vyššie uvedené chyby bolo jeho povinnosťou podľa § 149 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušiť a krajskému súdu prikázať, aby o veci znovu konal a rozhodol.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR na základe § 268 ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona podľa výrokovej časti tohto rozsudku, podľa § 269 ods. 2 Tr. por. sťažnosťou napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR, ako súdu odvolacieho zrušil a súčasne zrušil aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorému podľa § 270 ods. 1 Tr. por. prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.