Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
c834708e9e58d518e188c3769184ae32606347ba5da59d1113c428d4f7d5e85c.pdf
PDF · 26.92 MB
No categories available
6 Tz 3/97
Legal thesis Official
I. Rozhodnutie o odložení veci podľa § 159 ods. 2 Tr. por. nie je rozhodnutím urobeným v rámci trestného stíhania, ale pred jeho začatím. Existencia takého rozhodnutia nie je prekážkou trestného stíhania páchateľa v zmysle § 11 ods. 1 Tr. por., a preto trestné stíhanie možno začať bez zrušenia uvedeného rozhodnutia v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.
II. Nedanie súhlasu poškodeného na trestné stíhanie manžela pre skutok, ktorý bol v štádiu pred začatím trestného stíhania právne posudzovaný ako trestný čin taxatívny vymenovaný v ustanovení § 163 ods. 1 Tr. por., nemôže brániť trestnému stíhaniu, ak sa neskôr v rámci trestného stíhania zistilo, že skutok bude treba právne posudzovať ako trestný čin nevymenovaný v § 163 ods. 1 Tr. por.
III. Na rozhodnutie súdu o tom, že obžalovaný spáchal niektorý žalovaný trestný čin ako obzvlášť nebezpečný recidivista v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. nie je treba, aby pre túto kvalifikovanú právnu skutočnosť bolo začaté trestné stíhanie vznesením obvinenia podľa § 160 ods. 1 Tr. por., ale stačí, ak súd zachová postup podľa § 190 ods. 2 Tr. por. alebo podľa § 225 ods. 2 Tr. por., ktorým upozorní obžalovaného na možnosť prísnejšieho právneho posúdenia.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 1997, sp. zn. 6 Tz 3/97.)
Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR v neprospech obvineného T. T., zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 1996, sp. zn. 8 To 870/96, ako aj uznesenie rovnakého súdu z 26. septembra 1996, sp. zn. 8 To 869/96, vrátane prvostupňových rozhodnutí Okresného súdu v Banskej Bystrici a tomuto okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 1996, č. k. 4 T 51/96-184 bol obvinený T. T. uznaný za vinného v bode 1) z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2) z trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1) v presne nezistenom čase začiatkom októbra 1995 v Podbrezovej, okres Banská Bystrica odkúpil od Z. P. vzduchovú pušku zn. Slávia č. 630 s nábojmi kalibru 5,6 mm Long Rifle, ktorá bola podomácky upravená, čím nadobudla charakter strelnej zbrane.
2) v noci z 11. októbra 1995 na 12. októbra 1995 v Podbrezovej, Štiavnička č. 211/48 vo svojom byte pohlavne zneužil svoju maloletú dceru B. T., nar. 24. augusta 1988 tým spôsobom, že ju ohmatával v rozkroku a prstami jej vnikol do rodidiel.
Za to bol odsúdený podľa § 242 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky v druhej nápravnovýchovnej skupine a bol mu uložený aj trest prepadnutia vzduchovej pušky s nábojmi.
Okresný súd zároveň na hlavnom pojednávaní uznesením z 23. júla 1996, č. k. 4 T 51/96-184 podľa § 223 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému T. T. pre skutok v bode 1) obžaloby právne posúdený ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
8. októbra 1992 v Podbrezovej – Štiavnička č. 211/48, okres Banská Bystrica vo svojom byte, po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol svoju manželku E. T., narodenú 21. mája 1966 tým spôsobom, že ju
zhodil na zem, kde ju niekoľkokrát kopol do oblasti brucha, čím jej spôsobil rôzne zranenia, najmä rozdrvenie sleziny s následným krvácaním do dutiny brušnej, ktorá jej musela byť pre záchranu života operačne odstránená, s dobou liečenia najmenej 45 dní.
Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech obvineného a v rovnakom smere podal aj odvolanie proti už citovanému rozsudku okresného súdu, ktoré smerovalo len proti výroku o treste.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania rozsudkom z 26. septembra 1996, sp. zn. 8 To 870/96 zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodujúc podľa § 259 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému T. T. podľa § 242 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky v druhej nápravnovýchovnej skupine a trest prepadnutia vzduchovej pušky s nábojmi.
O sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 1996, č. k. 4 T 51/96-184 rozhodol krajský súd tak, že ju podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 1996, sp. zn. 8 To 870/96, rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 1996, č. k. 4 T 51/96-184, uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 1996, sp. zn. 8 To 869/96 a uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 1996, č. k. 4 T 51/96-184 podal generálny prokurátor SR sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného T. T.
Uviedol v nej, že rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sú nezákonné. Poškodená E. T. vo veci vedenéj na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Banská Bystrica pod sp. zn. VP-1319/92 sa po poučení podľa § 163a (v znení zákona č. 558/1991 Zb.) vyjadrila, že nežiada, aby bol jej manžel T. T. trestne stíhaný pre skutok, podstata ktorého mala spočívať v tom, že menovaný ju udrel päšťou do brucha a spôsobil jej tak roztrhnutie sleziny s masívnym krvácaním do dutiny brušnej, čo si vyžiadalo operačné odstránenie sleziny, ktorý skutok bol posudzovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák. V dôsledku nesúhlasu poškodenej s trestným stíhaním vyšetrovateľ uznesením z 30. decembra 1992, sp. zn. VP-1319/92 podľa
§ 159 ods. 2 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. vec podozrenia z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák. odložil.
V priebehu vyšetrovania trestných činov pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. a nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. však poškodená T. uviedla, že rozdrvenie sleziny s nutnosťou jej operačného odstránenia (ktoré zranenie treba považovať za ťažkú újmu na zdraví v zmysle § 89 ods. 7 písm. e) Tr. zák.), jej spôsobil manžel podstatne iným spôsobom, a to najmenej dvojnásobným kopnutím do brucha, pričom mal obutú pracovnú obuv – baganče. Takýto mechanizmus vzniku uvedeného zranenia skonštatoval aj pribratý znalec z odboru zdravotníctva MUDr. J. Zistený spôsob útoku, jeho intenzita ako aj okolnosť, že útok bol vedený na oblasť brucha, kde sú všetky orgány ľahko zasiahnuteľné, a teda aj ľahko zraniteľné, svedčia o tom, že obvinený spôsobil svojej manželke ťažkú újmu na zdraví úmyselne. Opačný právny názor vyslovený krajským súdom je nesprávny. Už naznačené konanie obvineného vo vzťahu k jeho manželke vykazuje znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. Trestné stíhanie manžela poškodenej – obvineného T. T. pre tento trestný čin nie je v zmysle § 163 ods. 1 Tr. por. podmienené jej výslovným súhlasom. So zreteľom na to neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu predpokladaného ustanovením § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por.
Ďalšieho pochybenia sa dopustili v tom, keď pri rozhodovaní o vine z trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. neprihliadali na skoršie odsúdenie obvineného rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach z 1. septembra 1988, sp. zn. 4 T 511/88, ktorým bol T. T. uznaný za vinného z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 písm. a) Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 80 mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 16. apríla 1992.
Toto potrestanie za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin v spojitosti so zistením, že obvinený znovu spáchal taký úmyselný trestný čin krátko po uplynutí trojročnej skúšobnej doby pri podmienečnom prepustení odôvodňovalo, aby bol obvinený vo vzťahu k trestnému činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. považovaný za obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Rovnako
takéto posúdenie bude prichádzať do úvahy aj v prípade trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal obvinený dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia za predpokladu, že v novom konaní bude uznaný za vinného z označeného trestného činu.
Generálny prokurátor SR preto navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa § 268 ods. 2 Tr. por. v uvedenom rozsahu vyslovil porušenie zákona a Okresnému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd SR preskúmal podľa § 267 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutých rozhodnutí (za ktoré treba v predmetnej veci považovať už citovaný rozsudok a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici a nie aj rozsudok a uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici, keďže tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť až rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. nadriadeného orgánu, takže so zreteľom na ustanovenie § 266 ods. 1 Tr. por. nemohli byť osobitne napadnuté sťažnosťou pre porušenie zákona), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v prospech obvineného T. T. v ustanoveniach uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o skutok v bode 1) obžaloby posudzovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ku ktorému sa viaže rozhodnutie o zastavení trestného stíhania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por., Najvyšší súd SR si v celom rozsahu osvojuje názor sťažovateľa, že pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť (§ 163).
Podľa § 163 ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného, len pre trestné činy v tomto ustanovení taxatívne uvedené.
Neexistencia súhlasu poškodeného či jeho späťvzatie pred začatím trestného stíhania je dôvodom na obligatórny postup podľa § 159 ods. 2 Tr. por., t.j. na odloženie veci z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania.
Takéto rozhodnutie, ktoré bolo urobené uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Banskej Bystrici z 30. decembra 1992, sp. zn. VP-1319/92 za situácie, keď konanie neskôr obvineného T. T. bolo posudzované ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák. však nepredstavuje prekážku začatia trestného stíhania, pokiaľ neskôr vyšlo najavo, že čin páchateľa je treba posúdiť podľa iného ustanovenia Trestného zákona, t.j. ako trestný čin, na stíhanie ktorého nie je v zmysle § 163 ods. 1 Tr. por. potrebný súhlas poškodeného.
V posudzovanej veci až v priebehu vyšetrovania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. a nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. poškodená E. T. vypovedala, že zranenie, v dôsledku ktorého jej musela byť operačne odstránená slezina, jej sice bolo spôsobené manželom (obvineným T. T.), nie však jedným úderom rukou do brucha, ako to uviedla pri podaní vysvetlenia 19. októbra 1992, ale tak, že tento ju v opitom stave po predchádzajúcom nedorozumení zvalil na zem a minimálne dvakrát ju kopol do oblasti brucha. Na nohách mal pritom pracovnú obuv – baganče. Ďalej uviedla, že keď v roku 1992 podala vysvetlenie, tak neuviedla všetky okolnosti napadnutia manželom, lebo sa ho bála pre rôzne jeho vyhrážky.
Na podklade výpovedí poškodenej i lekárskej správy z 21. februára 1996 bolo potom 6. marca 1996 proti T. T. vznesené obvinenie pre skutok právne posúdený ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorý je predmetom obžaloby v bode 1).
Konštatovanie v odôvodnení uznesenia krajského súdu, že došetrenie veci jednoznačne nenasvedčuje, že obvinený spôsobil svojej manželke ťažkú újmu na zdraví úmyselne, je nepresvedčivé a nevychádza z výsledkov vykonaného dokazovania. Tento bližšie neodôvodnený záver, okrem výpovedí poškodenej T., prehliada aj posudok znalca MUDr. P. J. Z tohto dôkazného prostriedku vyplýva, že poškodená E. T. utrpela 8. októbra 1992 pomliaždenie brucha s rozdrvením sleziny a následným krvácaním do dutiny brušnej s nutnosťou operačného odstránenia sleziny, pričom išlo o život ohrozujúce zranenie. Okrem toho utrpela aj pomliaždenie ľavej obličky.
Pokiaľ ide o mechanizmus týchto zranení znalec uviedol, že vznikli oblým tvrdým predmetom, ako je to pri opakovaných prudkých kopnutiach nohou. Vzhľadom na skutočnosť, že slezina a oblička nie sú
tesne susediace orgány, zranenie týchto nevzniklo jedným kopnutím, ale najmenej dvoma, pričom jedno muselo byť spredu a druhé zozadu. Znalec napokon konštatoval, že zistené zranenia mohli vzniknúť tak, ako to popísala poškodená.
Tieto dôkazy vykonané aj na hlavnom pojednávaní, ktoré okresný súd žiadnym spôsobom nehodnotil, nasvedčujú opodstatnenosti právneho posúdenia spomenutého skutku vyšetrovateľom i obžalobou, ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., a to z dôvodov, na ktoré sa správne a výstižne poukazuje v podanej sťažnosti pre porušenie zákona.
Trestné stíhanie pre uvedený trestný čin v zmysle § 163 ods. 1 Tr. por. nie je podmienené súhlasom poškodeného. Nedanie súhlasu poškodenou E. T. na trestné stíhanie jej manžela pre skutok, ktorý bol v štádiu pred začatím trestného stíhania posudzovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák. je za naznačenej situácie irelevantné a nemôže brániť trestnému stíhaniu ak sa zistilo, že skutok je iným trestným činom, na ktorý nedopadá ustanovenie § 163 ods. 1 Tr. por. Nejde tu pritom ani o nové trestné stíhanie pre ten istý skutok ako sa nesprávne uvádza v odôvodnení uznesení súdov oboch stupňov, lebo rozhodnutie podľa § 159 ods. 2 Tr. por. nie je rozhodnutím urobeným v rámci trestného stíhania, ale pred jeho začatím. Existencia takého rozhodnutia nie je prekážkou trestného stíhania páchateľa podľa § 11 ods. 1 Tr. por., a preto trestné stíhanie možno začať bez toho, aby toto rozhodnutie bolo zrušené v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.
Z toho, čo bolo uvedené vyplýva, že okresný súd postupoval v rozpore so zákonom, keď uznesením z 23. júla 1996, č. k. 4 T 51/96-184 podľa § 223 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por., trestné stíhanie proti obvinenému T. T. pre skutok v bode 1) obžaloby posúdený ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. zastavil. Týmto rozhodnutím porušil zákon v skôr uvedených procesných ustanoveniach v prospech obvineného. V rovnakom smere porušil zákon aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením z 26. septembra 1996, sp. zn. 8 To 869/96 podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, hoci bola podaná dôvodne. Pri správnom použití zákona mal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť podľa § 149 ods. 1 písm. b) Tr. por. a tomuto súdu uložiť, aby o veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd SR preto po vyslovení porušenia zákona v lehote uvedenej v § 272 Tr. por. podľa § 269 ods. 2 Tr. por. zrušil už citované uznesenie krajského súdu a ako súčasť konania predchádzajúceho tomuto rozhodnutiu aj uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici a podľa § 270 ods. 1 Tr. por. tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Po splnení prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z ustanovenia § 267 Tr. por., Najvyšší súd SR zistil, že zákon bol porušený v prospech obvineného aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 1996, sp. zn. 8 To 870/96 a konaním mu predchádzajúcim (súčasťou ktorého treba rozumieť rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 1996, č.k. 4 T 51/96-184), a to v ustanoveniach uvedených v bode 1/ výrokovej časti tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR.
Súd prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym zisteniam, že obvinený T. sa za miestnych a časových okolností, uvedených v bode 1) a 2), dopustil konaním zakladajúcim v reálnom súbehu znaky skutkových podstat trestných činov nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. Pochybil v tom, keď v rozpore so svojím skorším náhľadom, vysloveným v uznesení zo 16. apríla 1996, sp. zn. 4 T 51/96 (č. 1. 168) neurobil v dostatočnom rozsahu predmetom dokazovania aj to, či obvinený T. sa so zreteľom na jeho predchádzajúce odsúdenie pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák., spáchaný obzvlášť nebezpečným recidivistom podľa § 41 písm. a) Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 80 mesiacov, rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach z 1. septembra 1988, sp. zn. 4 T 511/88, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 6. októbra 1988, sp. zn. 6 To 244/88, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 16. apríla 1992, nedopustil nielen trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ale aj trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák.
Prekážkou pre možnosť takého posúdenia vo vzťahu k ostatne uvedenému trestnému činu, z ktorého (a nie aj z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.) bol obvinený T. T. uznaný za vinného, nemohlo byť to, že v prípravnom konaní obvineného nebolo vznesené obvinenie aj ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi. Pre
takéto prisnejšie posúdenie v otázke viny postačovalo upozornenie podľa § 190 ods. 2, prípadne podľa § 225 ods. 2 Tr. por. a nebolo potrebné osobitne vznášať obvinenie, ako sa mylne domnieval okresný súd. Predpokladom možnosti uznania obvineného T. T. ako obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. z trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorý je obzvlášť závažným úmyselným trestným činom však bolo vykonanie potrebného dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu v Michalovciach 4 T 511/88, vztahujúceho sa k riešenej problematike a nielen jeho paušálnym oboznámením, aby bolo možné zodpovedne posúdiť, či pre uznanie obvineného za vinného ako obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnych podmienok boli splnené aj materiálne podmienky podľa § 88 Tr. zák.
Na nutnosť zachovania tohto postupu neupozornil ani krajský súd ako súd odvolací, ktorý ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, si dôsledne nesplnil prieskumnú povinnosť uloženú mu ustanovením § 254 ods. 1 Tr. por., keď sa vecou v dôsledku odvolania okresného prokurátora zaoberal len v zúženom rozsahu a posudzoval iba otázku primeranosti trestu uloženého obvinenému, hoci na podklade tohto opravného prostriedku, podaného v neprospech obvineného, bol povinný preskúmať aj správnosť výroku o vine.
Pokiaľ by bol postupoval spôsobom stanoveným zákonom, mal podľa § 258 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine z trestného činu pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1, 2 Tr. zák. a v dôsledku toho aj vo výroku o treste podľa § 259 ods. 1 Tr. por. mal vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.