Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
c834708e9e58d518e188c3769184ae32606347ba5da59d1113c428d4f7d5e85c.pdf
PDF · 26.92 MB
No categories available
6 Tz 1/97
Legal thesis Official
I. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
II. K hodnoteniu odbornej spôsobilosti znalca z odboru zdravotníctva a k podmienkam postupu podľa § 109 Tr. por.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 1997, sp. zn. 6 Tz 1/97.)
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR v neprospech obvinenej H. O. zrušil uznesenie bývalého Krajského súdu v Bratislave – pobočka v Nitre, zo 14. augusta 1996, sp. zn. 8 To 225/96, ako aj rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch z 10. júna 1996, sp. zn. 1 T 123/95 a okresnému prokurátorovi v Topoľčanoch prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 10. júna 1996, sp. zn. 1 T 123/95, bola obvinená H. O. podľa § 226 písm. a) Tr. por. oslobo-dená spod obžaloby okresného prokurátora v Topoľčanoch pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že
5. novembra 1994 v dopoludňajších hodinách po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, z okna svojho bytu na ul. J. Matušku č. 2250/3 v Topoľčanoch, hodila niekoľko kolíkov na prádlo do tváre poškode-nej O. K., ktorá sa vyklánala z okna bytu svojej sestry B. K., nachádzajúcom sa o poschodie nižšie, pričom jeden kolík zasiahol jej pravé oko, čím menovanej spôsobila poškodenie rohovky a spo-jovky pravého oka s následne vytvoreným poúrazovým pseudopterý-giom, ktoré bolo potrebné odstrániť operáciou s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní od 15. februára do 18. apríla 1995.
Bývalý Krajský súd v Bratislave – pobočka v Nitre uznesením zo 14. augusta 1996, sp. zn. 8 To 225/96, odvolanie okresného prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku podľa § 256 Tr. por. zamietol.
Proti citovanému právoplatnému uzneseniu krajského súdu podal v lehote uvedenej v § 272 Tr. por. v neprospech obvinenej sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor. V jej dôvodoch v podstate namietal, že súdy oboch stupňov rozhodli bez toho, aby náležite zistili skutkový stav veci najmä v otázke, či operácia pravého oka poškodenej a jej dlhá praceneschopnosť súviseli s poranením tohto oka, ktoré jej 5. novembra 1994 mala spôsobiť obvinená alebo boli vyvolané len degeneratívnymi zmenami zistenými aj na ľavom oku poškodenej pri jej hospitalizácii v nemocnici. Súdy sa priklonili k verzii pre obvinenú priaznivejšej s odkazom na zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 2 Tr. por., hoci pre náležité objasnenie uvedenej odbornej otázky neboli vykonané všetky dostupné dôkazy. V tejto súvislosti súdy prehliadli, že znalec MUDr. A. P., ktorý v znaleckom posudku dospel k záveru, že úraz pravého oka, ktorý poškodenej spôsobila obvinená, vyvolal na tomto oku ochorenie (pseudopterygium) a tým aj potrebu operácie, nemá atestáciu z oftalmológie (očného lekárstva), čo vzbudzuje pochybnosti o jeho odbornej spôsobilosti na podanie znaleckého posudku v danej veci. Pri správnom postupe (§ 109 Tr. por.) mal už okresný súd do konania pribrať iného znalca s príslušnou odbornou kvalifikáciou, event. zvážiť možnosť postupu podľa § 110 Tr. por. V záujme dôsledného objasnenia skutkového stavu bolo treba ako svedkyňu vypočuť tiež pani R., s ktorou mala o kritickej udalosti rozprávať sestra poškodenej B. K. a zadovážiť priestupkový spis Obvodného úradu v Topoľčanoch, sp. zn. Pk 528/94, v ktorom bola obvinená uznaná za vinnú zo spáchania priestupku v súvislosti so skutkom spáchaným 5. novembra 1994. Generálny prokurátor preto navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj predchádzajúcim konaním, bol v prospech obvinenej porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 256 Tr. por., rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Topoľčanoch na nové prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd SR v zmysle § 267 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť pre porušenie zákona bola opodstatnene podaná.
Týmto uznesením a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5 a § 256 Tr. por. v prospech obvinenej H. O.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 256 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Citovanými ustanoveniami Trestného poriadku sa súdy pri svojom rozhodovaní dôsledne neriadili. Krajský súd prehliadol, že odvolanie nie je dôvodné vtedy, ak odvolací súd nezistí dôvody na rozhodnutie podľa § 253, § 257, § 258 a na postup podľa § 257 až § 261 Tr. por.
Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia pritom môže odvolací súd až po splnení prieskumnej povinnosti uvedenej v § 254 ods. 1 Tr. por., t.j. po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže byť podané odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
Ak by bol odvolací súd dôsledne postupoval podľa týchto ustanovení zákona, bol by zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je prinajmenšom predčasné, lebo sa neopiera o náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie tak, ako to vyplýva z § 2 ods. 5, prvá veta Tr. por.
V danom prípade súd prvého stupňa a predtým orgány prípravného konania sa dôsledne neriadili požiadavkou zakotvenou v druhej vete § 2 ods. 5 Tr. por. a neobjasňovali s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenej, i okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech a nevykonali všetky dostupné dôkazy.
Okresný súd svoje rozhodnutie o oslobodení obvinenej odôvodnil v podstate tým, že po vypočutí lekárov MUDr. J. J. a MUDr. J. J. ako svedkov, dospel k záveru, že operácia oka poškodenej nebola v príčinnej súvislosti so zranením, ktoré utrpela 5. novembra 1994, lebo u nej išlo o degeneratívnu zmenu spojovky, tzv. pterygium, resp. jej vývojový predstupeň (tzv. pinguecula).
Krajský súd sa s týmto záverom stotožnil. Naviac však konštatoval, že vo veci boli zadovážené dve skupiny vzájomne si odporujúcich dôkazov a súčasne aj spochybnená správnosť diagnózy stanovenej
ošetrujúcim očným lekárom MUDr. Z. krátko pred operáciou poškodenej. Považoval preto za správne, keď okresný súd na základe týchto rozporných dôkazov v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovanej – túto spod obžaloby oslobodil.
Súd však prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech), vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne pri špiť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Rozhodným pre spravodlivé posúdenie tejto veci je nepochybne odborné posúdenie otázky, či ochorenie pravého oka a následná operácia poškodenej a jej dlhodobá práceneschopnosť, boli v príčinnej súvislosti so zranením, ktoré jej mala spôsobiť obvinená alebo boli vyvolané výlučne len degeneratívnymi zmenami, ktoré pri hospitalizácii poškodenej zistila aj na jej ľavom oku MUDr. J. J. (pozri č. 1. 124).
Znalecký posudok MUDr. A. P., ktorý pri jeho vypracovaní vychádzal zo zdravotnej dokumentácie vyhotovenej ošetrujúcim očným lekárom MUDr. A. Z., dáva operáciu do príčinnej súvislosti so zranením oka. Uzatvára, že išlo o tzv. pseudopterygium.
Na druhej strane sú to svedécké výpovede MUDr. J. J., primára očného oddelenia NsP v Topoľčanoch a MUDr. J. J., sekundárnej lekárky tohto oddelenia z hlavného pojednávania, ktorí ošetrovali poškodenú počas jej hospitalizácie. Títo spochybňujú správnosť znaleckého posudku a tým aj pôvodnej diagnózy, keď vypovedali, že u poškodenej nešlo o poúrazový stav, ale o degeneratívne zmeny oka, ktoré museli byť operatívne odstránené (pterygium). Tento záver naznačuje aj neformálny záznam o tzv. konziliárnom zhodnotení zdravotného stavu poškodenej (č. 1. 112).
Za takéhoto stavu dôkaznej situácie, keď najmä na hlavnom pojednávaní bola zároveň aj vážne spochybnená odborná spôsobilosť znalca MUDr. P., ktorý na č. 1. 122 priznal, že nemá atestáciu z oftalmológie, mal súd postupovať podľa § 109 Tr. por. a do konania pribrať iného znalca s príslušnou odbornou kvalifikáciou, ktorý vzhľadom na pracovisko poškodenej (sanitárka NsP Topoľčany) by nemal byť z okresu Topoľčany, resp. zvážiť, či nie sú dôvody na postup podľa § 110 Tr. por.
Nový znalec by mal na podklade lekárskej dokumentácie odborného očného lekára MUDr. A. Z., ktorý po prvý raz poškodenú ambulantne ošetril 7. novembra 1994 a potom 15. februára 1995 vykonal aj operáciu, ako aj dokumentácie z nemocnice, odborne posúdiť základnú otázku, či poranenie rohovky a spojovky s krvným výronom na pravom oku poškodenej následne vyvolalo vytvorenie poúrazového pseudopterygia, ktoré bolo treba odstrániť operáciou, uskutočnenou 15. februára 1995, alebo poranenie pravého oka poškodenej, ktoré jej mala spôsobiť obvinená 5. novembra 1994, nemalo vplyv na vznik pterygia, a toto bolo vyvolané len degeneratívnymi zmenami.
V novom znaleckom posudku by sa mali riešiť aj ďalšie odborné otázky dôležité pre správne posúdenie veci ako napr. to, či poranenie rohovky a spojovky spolu s krvným výronom mohlo prekryť príznaky degeneratívnych zmien na pravom oku poškodenej tak, ako o tom na hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok MUDr. A. Z. (č. 1. 116). Ďalej to, či touto chorobou je postihnuté aj ľavé oko poškodenej, čo mala pri hospitalizácii poškodenej zistiť MUDr. J. J. a čo zapríčinilo progresívny vývoj choroby na pravom oku, ktoré muselo byť operované. Nový znalec by v posudku mal prípadne reagovať aj na ďalšie odborné otázky, vyplývajúce najmä zo svedeckých výpovedí MUDr. J. J. a MUDr. A. Z.
V súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonaným v posudzovanej veci treba uviesť, že do konania bol už v prípravnom konaní ako znalec pribratý MUDr. A. P., primár traumatologického oddelenia NsP v Nitre, ktorý je ako znalec zapísaný pre odvetvie chirurgia. Vzhľadom na charakter odborných otázok, ktoré bolo treba objasniť a ktoré sa týkali očného lekárstva, mal byť pri správnom postupe vyšetrova teľom do konania pribratý ako znalec lekár z odvetvia oftalmológie (očného lekárstva).
Po podaní obžaloby na okresný súd pravdepodobne vznikli pochybnosti o odbornej kvalifikovanosti MUDr. P. podať znalecký posudok v danej veci. Preto došlo už v súdnom konaní 7. decembra 1996 k výsluchu MUDr. J. J., primára očného oddelenia NsP Topoľčany, na obsah znaleckého posudku a tiež na obsah svedeckej výpovede ošetrujúceho očného lekára MUDr. A. Z. z prípravného konania. Výsluch podľa obsahu zápisnice uskutočnila justičná čakateľka Mgr. D. K. Tento postup je v rozpore s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 66/1992
Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, v znení vyhlášky č. 18/1993 Z.z. Výsluch svedka v súdnom konaní, pokiaľ nejde o dožiadanie, nie je takým úkonom, ktorý by bol oprávnený vykonávať justičný čakateľ. Odhliadnuc od toho, MUDr. J. J., nebol do konania pribratý ako znalec, aby mohol posudzovať znalecký posudok podaný iným znalcom. Uvedená výpoveď nemá preto z procesného hľadiska žiadnu dôkaznú hodnotu. Vzhľadom na uvedené, mal okresný súd pri správnom postupe uvážiť, či nie je daný dôvod na predbežné prejednanie obžaloby v zmysle § 186 písm. f) Tr. por.
V nadväznosti na výsledky nového znaleckého dokazovania bude súčasne treba v záujme posúdenia vierohodnosti svedeckej výpovede B. K., sestry poškodenej, ako svedkyňu vypočuť pani R. najmä na to, čo jej o kritickej udalosti z 5. novembra 1994 B. K. rozprávala a za-dovážiť priestupkový spis Obvodného úradu v Topoľčanoch, sp. zn. Pk 528/94, ktorým bola obvinená v súvislosti so skutkom spáchaným 5. novembra 1994 uznaná za vinnú z priestupku.
V súvislosti s právnym posúdením konania obvinenej ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák. je potrebné uviesť, že zatiaľ niet dôkazov na to, že by obvinená konala v úmysle poškodenej úmyselne spôsobiť ublíženie na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. tak, ako to predpokladá § 4 písm. a), resp. b) Tr. zák. Pokiaľ obvinená na vzdialenosť niekoľko metrov (v doterajšom konaní sa nezisťovalo, o akú vzdialenosť išlo), hodila smerom na tvár poškodenej niekoľko kolíkov na vešanie prádla, zrejme len náhodne zasiahol jeden z kolíkov pravé oko poškodenej. Keby hodné kolíky (drevené alebo z umelej hmoty) zasiahli len tvár poškodenej, zrejme by jej nemohli nejaké poranenia spôsobiť. Ak by sa spoľahlivo po doplnenom dokazovaní preukázalo, že následná operácia pravého oka poškodenej mala súvis s poranením oka, ktoré jej mala obvinená spôsobiť 5. novembra 1994, prichádzala by skôr do úvahy kvalifikácia jej konania ako nedbanlivostného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák.
Najvyšší súd SR preto podľa § 268 ods. 2 Tr. por. vyslovil zistené porušenie zákona a podľa § 269 ods. 2 Tr. por. pri splnení podmienok § 272 Tr. por. rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušil. Podľa § 270 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému prokurátorovi na nové konanie a rozhodnutie, lebo najmä nedostatky v súvislosti so znaleckým dokazovaním majú svoj základ už v prípravnom konaní.