Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
19ef514b4cddcda1c3f10ea2d8eb8ce8322ed0fb34a31586a8ee9707b96d1091.pdf
PDF · 15.77 MB
No categories available
6 Obo 152/96
Legal thesis Official
Ak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky nie je výslovne aj poplatok z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, žalobca, ktorý pohľadávku postúpil, nestratil aktívnu legitimáciu na vymáhanie poplatku z omeškania za obdobie pred postúpením pohľadávky.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. septembra 1996, sp. zn. 6 Obo 152/96.)
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania
za oneskorenú úhradu faktúr č. 620006, 620809, 620810 a 620811 vo výške 1, 328 603 Kčs za obdobie od 1. januára do 31. marca 1992. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok z 5. augusta 1992 postúpil Č., a.s. P., o. i. aj pohľadávky na zaplatenie tovarových faktúr 620006, 620809, 620810, 620811, v dôsledku čoho podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka postúpil aj príslušenstvo a práva s týmito faktúrami spojené, t.j. aj poplatky z omeškania. Tým žalobca stratil aktívnu legitimáciu na vymáhanie a prijímanie úhrady poplatkov z omeškania spojených s postúpenými faktúrami, preto súd žalobu zamietol. V konaní úspešný žalovaný sa vzdal práva na náhradu trov konania a žalobcovi právo na ich náhradu nevzniklo, preto súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, pretože nesúhlasí s právnym názorom, vysloveným v odôvodnení rozhodnutia. Podľa jeho názoru je rozhodujúce, že uplatnený nárok vznikol pred podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávok, navyše poplatky z omeškania sú za obdobie roku 1991, preto právny vzťah treba posudzovať podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, ako to urobil súd prvého stupňa. Okrem toho zmluvou bola postúpená iba dlžná čiastka, nie poplatky z omeškania. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok, ktorý bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 221 ods. 1 a 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia:
Žalobou, podanou 9. júla 1992, si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 1, 328 603 Kčs z titulu poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka za omeškanie žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu K., š.p. K.) s platením faktúr č. 620006 z 24. januára 1991 na 21, 054 580 Kčs, 620809 z 11. júna 1991 na
7, 582 902 Kčs, 620810 z 11. júna 1991 na 600 259 Kčs a 620811 z 11. júna 1991 na 3, 633 298 Kčs, za obdobie omeškania od 1. júna 1992 do 31. marca 1992. Na základe oznámenia žalovaného, že medzi žalobcom a Č., a.s. P. bola 5. augusta 1992 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok z titulu nezaplatených faktúr č. 460910 z 30. júna 1991 na 17, 367 341 Kčs, 460809 z 30. júna 1991 na 7, 582 902 Kčs, 460810 z 30. mája 1991 na 600 259 Kčs a 460811 z 30. mája 1991 na 3, 633 298 Kčs (čo preukázal len kópiou telefaxu Č., a.s. P. z 15. júna 1994), dospel súd k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pretože s postúpenou pohľadávkou prešli na postupníka aj všetky práva s ňou spojené, vrátane poplatku z omeškania. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil.
Zmluva o postúpení pohľadávok v spise založená nie je, súd prvého stupňa sa uspokojil len s tvrdením žalovaného. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce konštatuje, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, žalobca sa však k podaniu žalovaného nevyjadril. Pritom už z porovnania faktúr za omeškanie, s platením ktorých je uplatnený poplatok z omeškania a faktúr, ktoré mali byť predmetom postúpenia, je zrejmé, že čísla faktúr, deň ich vystavenia a v jednom prípade aj fakturovaná suma, nie sú zhodné. V ďalšom konaní preto bude potrebné doplniť dokazovanie a zistiť, ktoré pohľadávky boli postúpené na Č., a.s. P. Rovnako bude potrebné zistiť, či predmetom postúpenia bola aj uplatnená pohľadávka, t.j. poplatok z omeškania, pretože aj keď k postúpeniu došlo v roku 1992, teda podľa právnej úpravy, obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.), poplatok z omeškania je uplatnený podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ktorý príslušenstvo pohľadávky nepoznal. Preto aj keď ide o právo akcesorické, nebolo príslušenstvom pohľadávky, ktoré za obdobie oneskorenia pred uzavretím zmluvy o postúpení prešlo na postupníka spolu s pohľadávkou priamo zo zákona.
Preto pokiaľ sa v ďalšom konaní nepreukáže, že predmetom postúpenia bolo výslovne aj právo na poplatok z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka za obdobie omeškania do postúpenia pohľadávky, dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, t.j. nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, neobstojí a súd prvého stupňa bude musieť o uplatnenom nároku znova rozhodnúť po posúdení jeho právnej opodstatnenosti a vecnej správnosti.