Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
7c6161ea3bab212d6fadaf227d144b579a9afbfcac1af2b0bf3f862a49e37416.pdf
PDF · 18.83 MB
No categories available
4 Cdo 83/95
Legal thesis Official
Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zákonníka práce.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 1995, sp. zn. 4 Cdo 83/95.)
Žalobkyňa sa žalobou podanou na okresnom súde 28. 4. 1994 domáhala určenia neplatnosti zrušenia pracovného pomeru žalovaným v skúšobnej dobe danej jej listom z 22. 2. 1994, zároveň sa domáhala náhrady mzdy od 1. 3. 1994 až do doby, kedy jej bude žalovaným umožnené pokračovať v práci.
Okresný súd v N. rozsudkom zo 14. 12. 1994, č. k. 19 C 85/94-54 žalobe vyhovel, keď určil, že „výpoveď“ žalovaného z 22. 2. 1994 je neplatná a pracovný pomer žalobkyne trvá nadálej. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy 27 970 Sk, trovy konania 2900 Sk a na účet súdu 1118 Sk súdneho poplatku, a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný rozviazal pracovný pomer výpoveďou so žalobkyňou ako osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zák. práce, z ktorého dôvodu je táto výpoveď neplatná. Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce priznal žalobkyni náhradu mzdy od 1. 3. 1994 po dobu deviatich mesiacov v celkovej výške 27 970 Sk, pričom vychádzal z jej priemerného mesačného zárobku 3107 Sk brutto.
Krajský súd v B. na odvolanie žalovaného rozsudkom z 30. 5.
1995, sp. zn. 14 Co 118/95, rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec po právnej stránke posúdil, keď na daný prípad aplikoval ustanovenie § 50 Zák. práce. Pri svojom závere vychádzal z toho, že pri zrušení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa podľa § 58 ods. 1 Zák. práce, ktorý zrušovací prejav inak nesprávne prvostupňový súd považoval a hodnotil ako výpoveď, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zák. práce, a preto z tohto dôvodu nie je tento právny úkon neplatný.
Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku krajského súdu dovolanie a žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Bola toho názoru, že zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je tiež formou zániku pracovnoprávneho vzťahu a že v prípade zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou treba aj pri tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru, ustanovenie § 50 Zák. práce aplikovať.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.
Najvyšší súd po zistení, že dovolanie je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. a že boli splnené podmienky dovolacieho konania (hlavne ust. § 240 ods. 1, § 241 ods. 1 O.s.p.) vec v medziach dôvodov uplatnených v dovolaní preskúmal a zistil, že dovolanie nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bolo žalobkyňou žiadané vyslovenie neplatnosti zrušenia pracovného pomeru žalovaným v skúšobnej dobe a náhrada mzdy za čas trvania tejto prekážky na jeho strane.
Podľa § 58 ods. 1 Zák. práce v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec zrušiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, písomné oznámenie o zrušení pracovného pomeru má sa doručiť druhej strane spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného
orgánu štátnej správy, inak je výpoveď neplatná; tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávajú zamestnancovi staršiemu ako 65 rokov alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a), b) alebo f) (§ 50 Zák. práce).
Žalovaný zamestnávateľ písomným prejavom z 22. 2. 1994 zrušil so žalobkyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 58 Zák. práce bez uvedenia dôvodov s tým, že pracovný pomer skončí 28. 2. 1994. Tento písomný prejav bol žalobkyni doručený 24. 2. 1994.
V danej veci dovolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku krajského súdu a opodstatnenosť námietky žalobkyne uvedenú v dovolaní ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, preto ju považuje dovolací súd za nedôvodnú.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 50 Zák. práce, ktorého aplikácie sa žalobkyňa aj na daný prípad domáhala, toto ustanovenie sa vztahuje len na výpoveď dávajú zamestnávateľom zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale nie na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 Zák. práce. Preto neprichádza do úvahy ani neplatnosť zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre absenciu predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zák. práce. Predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ totiž nepotrebuje, ak k rozviazaniu pracovného pomeru dochádza iným spôsobom, než len výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
Keďže v danej veci k rozviazaniu pracovného pomeru došlo zrušením v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 Zák. práce, žalovaná organizácia nemala povinnosť vyžiadať si k tomuto úkonu predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zák. práce tak, ako to správne konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj krajský súd. Nakoľko neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť rozsudku krajského súdu a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému trovy nevznikli a žalobkyňa v ňom úspech nemala (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.).