Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4 Cdo 83/95

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy podľa .

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 1995, sp. zn. .)

Žalobkyňa sa žalobou podanou na okresnom súde 28. 4. 1994 domáhala určenia neplatnosti zrušenia pracovného pomeru žalovaným v skúšobnej dobe danej jej listom z 22. 2. 1994, zároveň sa domáhala náhrady mzdy od 1. 3. 1994 až do doby, kedy jej bude žalovaným umožnené pokračovať v práci.

Okresný súd v N. rozsudkom zo 14. 12. 1994, č. k. -54 žalobe vyhovel, keď určil, že „výpoveď“ žalovaného z 22. 2. 1994 je neplatná a pracovný pomer žalobkyne trvá nadálej. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy 27 970 Sk, trovy konania 2900 Sk a na účet súdu 1118 Sk súdneho poplatku, a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný rozviazal pracovný pomer výpoveďou so žalobkyňou ako osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zák. práce, z ktorého dôvodu je táto výpoveď neplatná. Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce priznal žalobkyni náhradu mzdy od 1. 3. 1994 po dobu deviatich mesiacov v celkovej výške 27 970 Sk, pričom vychádzal z jej priemerného mesačného zárobku 3107 Sk brutto.

Krajský súd v B. na odvolanie žalovaného rozsudkom z 30. 5.

1995, sp. zn. , rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec po právnej stránke posúdil, keď na daný prípad aplikoval ustanovenie § 50 Zák. práce. Pri svojom závere vychádzal z toho, že pri zrušení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa podľa § 58 ods. 1 Zák. práce, ktorý zrušovací prejav inak nesprávne prvostupňový súd považoval a hodnotil ako výpoveď, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zák. práce, a preto z tohto dôvodu nie je tento právny úkon neplatný.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku krajského súdu dovolanie a žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Bola toho názoru, že zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je tiež formou zániku pracovnoprávneho vzťahu a že v prípade zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou treba aj pri tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru, ustanovenie § 50 Zák. práce aplikovať.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd po zistení, že dovolanie je prípustné podľa a že boli splnené podmienky dovolacieho konania (hlavne ust. , ) vec v medziach dôvodov uplatnených v dovolaní preskúmal a zistil, že dovolanie nie je dôvodné.

Z odôvodnenia:

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bolo žalobkyňou žiadané vyslovenie neplatnosti zrušenia pracovného pomeru žalovaným v skúšobnej dobe a náhrada mzdy za čas trvania tejto prekážky na jeho strane.

Podľa § 58 ods. 1 Zák. práce v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec zrušiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, písomné oznámenie o zrušení pracovného pomeru má sa doručiť druhej strane spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného

orgánu štátnej správy, inak je výpoveď neplatná; tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávajú zamestnancovi staršiemu ako 65 rokov alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a), b) alebo f) (§ 50 Zák. práce).

Žalovaný zamestnávateľ písomným prejavom z 22. 2. 1994 zrušil so žalobkyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 58 Zák. práce bez uvedenia dôvodov s tým, že pracovný pomer skončí 28. 2. 1994. Tento písomný prejav bol žalobkyni doručený 24. 2. 1994.

V danej veci dovolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku krajského súdu a opodstatnenosť námietky žalobkyne uvedenú v dovolaní ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, preto ju považuje dovolací súd za nedôvodnú.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 50 Zák. práce, ktorého aplikácie sa žalobkyňa aj na daný prípad domáhala, toto ustanovenie sa vztahuje len na výpoveď dávajú zamestnávateľom zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale nie na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 Zák. práce. Preto neprichádza do úvahy ani neplatnosť zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre absenciu predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu štátnej správy podľa § 50 Zák. práce. Predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ totiž nepotrebuje, ak k rozviazaniu pracovného pomeru dochádza iným spôsobom, než len výpoveďou zo strany zamestnávateľa.

Keďže v danej veci k rozviazaniu pracovného pomeru došlo zrušením v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 Zák. práce, žalovaná organizácia nemala povinnosť vyžiadať si k tomuto úkonu predchádzajúci súhlas príslušného orgánu štátnej správy podľa Zák. práce tak, ako to správne konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj krajský súd. Nakoľko neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok nesprávnosť rozsudku krajského súdu a ani vady konania uvedené v , Najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa zamietol.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému trovy nevznikli a žalobkyňa v ňom úspech nemala ( v spojení s ).