Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
ecb6c78069bf7c09a980b4a89f84bc65f0a9f9fad9355644c5c23ae564226c62.pdf
PDF · 14.85 MB
No categories available
6 Sž 28/96
Legal thesis Official
Nové skutočnosti, ktoré žalobca uviedol až v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemôžu byť samé osebe dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 1996, 6 Sž 28/96.)
Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 1. decembra 1995 zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR z 21. apríla 1995, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.
V zákonnnej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Namietala, že pri rozhodovaní o udelení jej štátneho občianstva Slovenskej republiky bolo postupované nezákonne, keď pri rozhodovaní boli brané do úvahy len stanoviská Mestského veliteľstva – oddelenie cudzineckej polície v M. Poukázala na to, že pri rozhodovaní nebolo prihliadnuté k podmienkam, ktoré ona ako cudzinka pri podaní svojej žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky preukázala. Jej terajší manžel požiadal cestou súdu o osvojenie mal. Lucie pochádzajúcej z jej prvého manželstva a dňa 8. januára 1996 podala žiadosť o zmenu občianstva svojej dcéry.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na pre-
skúmanie zákonnosti rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy (§ 146 ods. 2 písm. a) O.s.p.), preskúmal bez pojednávania (§ 250f, prvá veta O.s.p.) napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z odôvodnenia:
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť na žiadosť osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorá
a) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň 5 rokov a ovláda slovenský jazyk,
b) nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.
Bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v odseku 1 možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky (§ 7 ods. 3 písm. a) citovaného zákona).
V prejednávanej veci si žalobkyňa prostredníctvom Okresného úradu v M. 27. apríla 1994 podala žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. V žiadosti ako dôvod uviedla, že žije dva roky v spoločnej domácnosti so štátnym občanom Slovenskej republiky a svojou dcerou, štátnou občiankou Ukrajiny a že si plánuje založiť rodinu. Ministerstvo vnútra SR ako prvostupňový orgán jej žiadosti nevyhovelo. V dôsledku podaného rozkladu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žalobkyňa, nar. 8. októbra 1960, štátna občianka Ukrajiny, uzavrela 7. marca 1987 v Užhorode (bývalé ZSSR) manželstvo s P. M., štátnym občanom Slovenskej republiky, z ktorého manželstva pochádza mal. Lucia M., nar. 16. júla 1987. Žalobkyňa sa 30. marca 1989 spolu s mal. dcerou a manželom prestahovala na územie SR, kde bolo jej manželstvo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Čadci (rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. júna 1992), keď mal. Lucia bola zverená na čas po rozvode manželstva do výchovy a opatery matke, t.j. žalobkyni. Žalobkyňa po rozvode žila v spoločnej domácnosti s P. K. ako druh a družka. Po skončení tohto vzťahu a po nasledujúcej polročnej zná
mosti uzavrela 11. februára 1995 ďalšie manželstvo s T. D., štátnym občanom Slovenskej republiky.
Za stavu, keď druhé manželstvo žalobkyne trvá pomerne krátku dobu a z tohto manželstva dieťa nepochádza, mal. dieťa pochádzajúce z prvého manželstva nemá štátne občianstvo Slovenskej republiky a s poukazom na to, že vyhovením žiadosti žalobkyne by bola porušená zásada jednotného štátneho občianstva matky a dieťaťa, aj podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán správne rozhodol, keď nevyhovel žiadosti žalobkyne o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Nepochybil preto žalovaný, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Súd nemohol zobrať do úvahy žalobkyňou až v žalobe tvrdené skutočnosti, t.j. že jej terajší manžel požiadal cestou súdu o osvojenie mal. Lucie pochádzajúcej z jej prvého manželstva, ako aj, že podala 8. januára 1996 žiadosť o zmenu občianstva u mal. Lucie, keďže pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a dokazovanie sa nevykonáva (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.