Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
c3c81461f80def576f023daae0bc7e794fa2938a123334b7bb1eb70228558e8b.pdf
PDF · 20.92 MB
No categories available
1 Co 34/95
Legal thesis Official
Za neoprávnený zásah do osobnosti občana nemožno považovať postup pri vydávaní osvedčenia podľa § 9 ods. 1 zák. č. 451/1991 Zb. Neoprávneným zásahom v zmysle § 13 Obč. zák. môže byť iba samotné neoprávnené evidovanie osoby v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 1. 1996, sp. zn. 1 Co 34/95.)
Žalobca podal proti žalovanému v 1. rade Slovenskej informačnej službe a žalovanému v 2. rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa § 11 a nasl. Obč. zák. o ochranu osobnosti a žiadal určiť, že je neoprávnene evidovaný v materiáloch Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 451/1991 Zb., žalovaných zaviazať k odstráneniu tohto evidovania a vydať mu osvedčenie, že nie je evidovaný ako osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 451/1991 Zb.
Mestský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v konaní pasívne legitimovaní, nakoľko po rozdelení ČSFR neexistoval orgán v pôsobnosti Slovenskej republiky, ktorý by vykonával právomoci bývalého Federálneho ministerstva vnútra a žalovaný v 1. rade na základe uznesenia vlády č. 276/1993, vydával osvedčenia podľa zák. č. 451/1991 Zb. len v období účinnosti tohto uznesenia, t. j. od 20. 4. 1993 do 20. 1. 1994. Žalovaný v 2. rade nie je právnym nástupcom Federálneho ministerstva vnútra, neprešli naňho právomoci z tohto bývalého federálneho orgánu. Z týchto dôvodov mal za to, že žalovaní nemajú spôsobilosť byť účastníkmi v tomto konaní.
Žalobca podal proti tomuto rozsudku mestského súdu odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Namietal nesprávny právny záver prvostupňového súdu v otázke nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných. Poukázal aj na rozpor s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, nakoľko mu je odopretá možnosť domáhať sa ochrany svojej osobnosti v súvislosti s vydaním osvedčenia podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zák. č. 451/1991 Zb. súdnou cestou.
Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že nie je zákonom určený ako právny nástupca bývalého Federálneho ministerstva vnútra a nie je ani osobitným zákonom splnomocnený na vydávanie osvedčení podľa zák. č. 451/1991 Zb.
Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha, aby súd
1/ určil, že je neoprávnene evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 451/1991 Zb.,
2/ uložil žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť jeho evidovanie v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osobu vedenú v § 2 ods. 1 písm. b/ zák.č. 451/1991 Zb.,
3/ uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vydať mu osvedčenie, že nie je evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 451/1991 Zb.
Z vyššie uvedenej formulácie žalovaného návrhu pod bodmi 1/ a 2/ ako i odôvodnenia žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák.
Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Fyzická osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).
V súvislosti so zásahom do práva na ochranu osobnosti vydaním
38 115
osvedčenia podľa zák. č. 451/1991 Zb. treba uviesť, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 a nasl. Obč. zák., avšak za predpokladu, že zásah je v rozpore s právami, prípadne i povinnosťami pôvodcu zásahu. Za neoprávnený zásah nemožno preto považovať postup pri vydávaní osvedčenia podľa § 9 ods. 1 zák. č. 451/1991 Zb. V takomto prípade, keď príslušný štátny orgán vo vydanom osvedčení uviedol, že žiadateľ je osobou vedenou v bývalých archívnych materiáloch Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v § 2 ods. 1 zák. č. 451/1991 Zb., ide totiž o plnenie zákonom uloženej povinnosti. Neoprávneným zásahom v zmysle § 13 Obč. zák. môže byť iba samotné neoprávnené evidovanie osoby v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti, ktorým došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti objektívne spôsobilému privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Obč. zák.
Z petitu žaloby pod bodmi 1/ a 2/ nesporne vyplýva, že žalobca sa domáha práve určenia, že je neoprávnene evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti, teda ochrany, ktorá zodpovedá právu domáhať sa, aby bolo upustené od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti.
Pokiaľ ide o otázku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade, odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaní nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania v dôsledku toho, že právomoci bývalého Federálneho ministerstva vnútra neprešli po rozdelení ČSFR na žiaden orgán Slovenskej republiky. V danej veci je rozhodujúcou tá skutočnosť, kto v súčasnej dobe spravuje archívny materiál bývalej Štátnej bezpečnosti. Týmto orgánom je Slovenská informačná služba, ktorá vznikla na základe zák. č. 46/1993 Z. z. a ktorá má aj v súčasnosti možnosť tieto materiály využívať. Nie je preto v danom prípade rozhodujúce, či príslušné štátne orgány poverili alebo nepoverili ďalšou realizáciou činností vyplývajúcich zo zák. č. 451/1991 Zb. iný orgán štátu. Táto okolnosť môže mať iba ten význam, že ak činnosťou podľa uvedeného zákona nie je poverený žiadny orgán, žalobca nemôže mať úspech v tejto časti žaloby, v ktorej sa domáha vydania osvedčenia podľa zák. č. 451/1991 Zb.
Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 2. rade, že nie je daná jeho pasívna legitimácia, a to z dôvodov uvedených vyššie.
Kedže súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho záveru a neskúmal splnenie podmienok predpokladaných ustanovením § 11 a nasl. Obč. zák. z hľadiska žalobcom uplatneného práva na ochranu osobnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.