Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1 Co 34/95

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Za neoprávnený zásah do osobnosti občana nemožno považovať postup pri vydávaní osvedčenia podľa Neoprávneným zásahom v zmysle Obč. zák. môže byť iba samotné neoprávnené evidovanie osoby v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 1. 1996, sp. zn. .)

Žalobca podal proti žalovanému v 1. rade Slovenskej informačnej službe a žalovanému v 2. rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa a nasl. Obč. zák. o ochranu osobnosti a žiadal určiť, že je neoprávnene evidovaný v materiáloch Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v , žalovaných zaviazať k odstráneniu tohto evidovania a vydať mu osvedčenie, že nie je evidovaný ako osoba uvedená v

Mestský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v konaní pasívne legitimovaní, nakoľko po rozdelení ČSFR neexistoval orgán v pôsobnosti Slovenskej republiky, ktorý by vykonával právomoci bývalého Federálneho ministerstva vnútra a žalovaný v 1. rade na základe uznesenia vlády č. 276/1993, vydával osvedčenia podľa len v období účinnosti tohto uznesenia, t. j. od 20. 4. 1993 do 20. 1. 1994. Žalovaný v 2. rade nie je právnym nástupcom Federálneho ministerstva vnútra, neprešli naňho právomoci z tohto bývalého federálneho orgánu. Z týchto dôvodov mal za to, že žalovaní nemajú spôsobilosť byť účastníkmi v tomto konaní.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku mestského súdu odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Namietal nesprávny právny záver prvostupňového súdu v otázke nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných. Poukázal aj na rozpor s Listiny základných práv a slobôd, nakoľko mu je odopretá možnosť domáhať sa ochrany svojej osobnosti v súvislosti s vydaním osvedčenia podľa súdnou cestou.

Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že nie je

Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z odôvodnenia:

Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha, aby súd

1/ určil, že je neoprávnene evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v ,

2/ uložil žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť jeho evidovanie v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osobu vedenú v ,

3/ uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vydať mu osvedčenie, že nie je evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v

Z vyššie uvedenej formulácie žalovaného návrhu pod bodmi 1/ a 2/ ako i odôvodnenia žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Fyzická osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).

V súvislosti so zásahom do práva na ochranu osobnosti vydaním

38 115

osvedčenia podľa treba uviesť, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením a nasl. Obč. zák., avšak za predpokladu, že zásah je v rozpore s právami, prípadne i povinnosťami pôvodcu zásahu. Za neoprávnený zásah nemožno preto považovať postup pri vydávaní osvedčenia podľa V takomto prípade, keď príslušný štátny orgán vo vydanom osvedčení uviedol, že žiadateľ je osobou vedenou v bývalých archívnych materiáloch Štátnej bezpečnosti ako osoba uvedená v , ide totiž o plnenie zákonom uloženej povinnosti. Neoprávneným zásahom v zmysle Obč. zák. môže byť iba samotné neoprávnené evidovanie osoby v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti, ktorým došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti objektívne spôsobilému privodiť ujmu na právach chránených ustanovením Obč. zák.

Z petitu žaloby pod bodmi 1/ a 2/ nesporne vyplýva, že žalobca sa domáha práve určenia, že je neoprávnene evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti, teda ochrany, ktorá zodpovedá právu domáhať sa, aby bolo upustené od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti.

Pokiaľ ide o otázku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade, odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaní nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania v dôsledku toho, že právomoci bývalého Federálneho ministerstva vnútra neprešli po rozdelení ČSFR na žiaden orgán Slovenskej republiky. V danej veci je rozhodujúcou tá skutočnosť, kto v súčasnej dobe spravuje archívny materiál bývalej Štátnej bezpečnosti. Týmto orgánom je Slovenská informačná služba, ktorá vznikla na základe a ktorá má aj v súčasnosti možnosť tieto materiály využívať. Nie je preto v danom prípade rozhodujúce, či príslušné štátne orgány poverili alebo nepoverili ďalšou realizáciou činností vyplývajúcich zo iný orgán štátu. Táto okolnosť môže mať iba ten význam, že ak činnosťou podľa uvedeného zákona nie je poverený žiadny orgán, žalobca nemôže mať úspech v tejto časti žaloby, v ktorej sa domáha vydania osvedčenia podľa

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 2. rade, že nie je daná jeho pasívna legitimácia, a to z dôvodov uvedených vyššie.

Kedže súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho záveru a neskúmal splnenie podmienok predpokladaných ustanovením a nasl. Obč. zák. z hľadiska žalobcom uplatneného práva na ochranu osobnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.