Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
c3c81461f80def576f023daae0bc7e794fa2938a123334b7bb1eb70228558e8b.pdf
PDF · 20.92 MB
No categories available
1 Co 4/93
Legal thesis Official
Neoprávnené uvedenie osobných dát občana za účelom reklamy môže byť zásahom do osobnosti občana v zmysle § 11 O. z.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 1993, 1 Co 4/93.)
Žalobca sa žalobou podanou na súde 9. 3. 1992, okrem iných nárokov, domáhal zaplatenia sumy 200 000 Kčs titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, za neoprávnené použitie jeho mena na reklamných plagátoch žalovaného, ktorými propagoval výrobu a distribúciu svojich výrobkov.
Mestský súd v Bratislave rozsudkom z 11. 9. 1992, žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 150 000 Kčs do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. V dôvodoch rozsudku mestský súd uviedol, že pre plné odškodnenie narušenia vážnosti a dôstojnosti žalobcu, ktorý stav ešte pretrváva, bolo potrebné priznať aj peňažnú náhradu, lebo ospravedlňujúce listy, ktoré žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu a denníku P. na celkovú ochranu osobnosti neboli dostačujúce.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý uznával neoprávnenosť zásahu svojím konaním do občianskej cti žalobcu, ale podľa neho finančné odškodnenie tohto zásahu malo byť vyjadrené maximálne sumou 65 000 Kčs, ktorú žalobcovi v priebehu prvostupňového konania ponúkal.
Žalobca žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného rozsudok mestského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., ktorého úplné znenie bolo vyhlásené pod č. 501/1992 Zb. v znení zákona NR SR č. 5/1993 Z.z.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a aj s prihliadnutím na dôvody odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Občiansky zákonník v ustanovení § 11 poskytuje fyzickej osobe právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy. Použitie mena iného, ktoré zakladá podstatu porušenia práva na meno, môže byť najrôznejšieho druhu a môže mať najrôznejšie formy. V závislosti od toho sa potom volia aj prostriedky súdnej ochrany, proti takýmto neoprávneným zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé ujmu osobnosti postihnutého občana privodil.
V prejednávanej veci súdom prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, že žalobcove osobné dáta (údaje), uvedené na jeho objednávke pre účely zhotovenia vizitiek, žalovaná organizácia neoprávnene využila na svoje reklamné plagáty na propagovanie výroby a distribúcie pečiatok. To viedlo k nepredvídaným a negatívnym dôsledkom pre osobnosť žalobcu nielen v tom, že začal z najrôznejších obcí a miest dostávať objednávky na výrobu a zaslanie uvedených pečiatok, čím bol vystavený rôznym útokom od cudzích osôb, ale najmä, že sa proti nemu, ako vysokoškolskému pedagógovi, zo strany kolegov vytvoril názor o vykonávaní podnikateľskej aktivity v inej, než dovolenej oblasti.
Preto v uvedenom skutkovom deji bol správne zistený zásah nielen do mena žalobcu, ale aj do jeho dôstojnosti a vážnosti vzhľadom k tomu, že jeho meno bolo zneužité v spojitosti s podnikaním mimo vedecko-pedagogickú oblasť v zvolenom odbore. Tak totiž verejnosť zmienený skutok aj skutočne chápala. V dôsledku toho bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu. Žalobcovi preto vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.).
Pri riešení otázky primeranosti náhrady za nemajetkovú ujmu,
ktorá žalobcovi neoprávněným zásahom žalovaného vznikla, mestský súd zohřadňoval najmä necitlivosť tohto zásahu voči osobe žalobcu a stále pretrvávajúci tento stav a dospel k záveru, že 150 000 Sk náhrady nemajetkovej ujmy je primeraných. Zobral pritom do úvahy skutočnosti uvedené súdom prvého stupňa, ale aj ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, (postavenie žalobcu, spôsob zásahu, intenzitu a závažnosť následkov (§ 13 ods. 3 Obč. zák.).
Preto v tejto časti Najvyšší súd republiky napadnutý rozsudok mestského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 O. s. p.).