Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
a659d994207c430b1c7f12a529e7eeed095b131080193b5f63a38d43c1d3265f.pdf
PDF · 10.75 MB
No categories available
5 Sž 67/95
Legal thesis Official
Uloženie pokuty za nesplnenie povinnosti daňového subjektu predložiť pri daňovej kontrole správcom dane požadované doklady (§ 15 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.) je rozhodnutím poriadkovej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu preskúmavaniu (§ 248 ods. 2 písm. e/ O.s.p.).
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 1995, 5 Sž 67/95.)
Daňový orgán v N.Z. rozhodnutím zo dňa 20. januára 1995 podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., v znení neskorších predpisov, uložil žalobkyni pokutu vo výške 5000 Sk za nesplnenie jej zákonnej povinnosti – predložiť doklady pre správne určenie dane a nerešpektovanie požiadavky príslušného daňového orgánu.
Rozhodnutím daňového orgánu v N.Z. bolo ÚDR – pracovisko v N. zo dňa 28. februára 1995 zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené napadnuté rozhodnutie.
Žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutých rozhodnutí z procesných dôvodov s odôvodnením, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žalobkyňa nesplnila povinnosť nepeňažnej povahy vyplývajúcu pre ňu z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., pretože opakovane ju vyzýval na predloženie dokladov na kontrolu, tá však zásielky určené
pre ňu do vlastných rúk nevyzdvihla, v dôsledku čoho tie boli po uplynutí úložnej doby vrátené správcovi dane.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením konanie vo veci zastavil a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia:
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Zo súdneho preskúmavania sú vyňaté rozhodnutia správnych orgánov uvedené v ustanovení § 248 O.s.p. Podľa § 248 ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, vrátane rozhodnutí o poriadkových pokutách.
Správca dane vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Povinnosti daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, sú upravené v § 15 ods. 2 cit. zákona. Daňový subjekt je okrem iného povinný predložiť na požiadanie záznamy, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, ktoré sú pre správne určenie daňovej povinnosti rozhodujúce alebo o ktoré pracovník správcu dane požiada, a podať k nim ústne alebo písomne požadované vysvetlenie (§ 15 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.).
Žalobkyňa v daňovom konaní nesplnila dobrovoľne svoju zákonnú povinnosť – predložiť všetky doklady potrebné pre správne určenie dane, sťažovala priebeh kontroly a nerešpektovala požiadavky správcu dane. V súlade so zákonom preto pristúpil správca dane k použitiu vhodných opatrení poriadkovej povahy – k uloženiu pokuty, pretože konanie žalobkyne sťažovalo postup správcu dane v daňovom konaní. Pritom uplatnil voči žalobkyni procesný prostriedok donucovacieho charakteru, ktorým má zamedziť bezdôvodným prieťahom pri daňovej kontrole a prispieť k súčinnosti všetkých na nej zúčastnených osôb (daňový subjekt a správca dane).
Súd žalobou napadnuté rozhodnutie kvalifikoval ako rozhodnutie
o poriadkovej pokute, ktorého účelom je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh konania, teda ako rozhodnutie poriadkovej povahy, ktoré podľa § 248 ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku nepodlieha súdnemu preskúmavaniu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, postupujúc podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd konanie zastavil, pretože žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemohlo byť predmetom preskúmavania súdom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.